Predseda vlády Robert Fico telefonuje s nemeckým kancelárom Merzom a absolvuje stretnutie s francúzskym prezidentom Macronom. Všetko naši priami, „papieroví” spojenci. Chodí tiež na stretnutia Európskej rady a udržiava čulý dialóg s partnermi z V4 (či skôr V3, ale veď Poliaci sa tiež raz umúdria). Všetko jasné signály, že Slovensko je pevne ukotvené v európskych či transatlantických štruktúrach – tak, ako to vláda opakovane potvrdzuje aj svojimi deklaráciami. Lenže…

Ani toto opozičným krikľúňom nestačí

Keď po voľbách prišiel Fico s agendou/tézou „zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany” (čo je len ľudové pomenovanie pre orientáciu na multipolárny svetový poriadok), smiali sa mu opozičné sily (vrátane ich predĺženej ruky médií alebo aktivistov), že to je zmätočný postoj, ignorujúci akoby jediné správne smerovanie SR – na západ. A pozrite, ako sú naše delegácie teraz prijímané skutočne vo všetkých azimutoch, dokonca na najvyššej úrovni. Čína, Rusko, Usa; obidve pologule a prakticky všetky svetové veľmoci s nami ochotne vedú dialóg.

O tom, kedy a či prinesie táto forma kontaktov priame a hmatateľné ovocie pre náš ľud, pravda, môžeme diskutovať. Občan má právo pýtať sa aké úžitky prinesie jeho budúcnosti lietanie zvolených zástupcov za naše peniaze po celom svete (a politik má povinnosť odpovedať). Avšak minimálne snahu uprieť nemožno – pokiaľ teda nie ste opozičník, ako sa to tento víkend opäť ukazuje…

Celé zle, alebo?

Liberálni aktivisti s novinárskymi preukazmi sa snažia Ficove úspechy pri návšteve západných lídrov znevažovať a prekrúcať. Nebudem im robiť reklamu konkrétnymi citátmi alebo spomínaním mien; určite si domyslíte, o ktoré červené novinárske tričká ide. Zahovárajú dokonca fakt, že Macron dal sociálnu sieť vyjadrenie v slovenskom jazyku, čo je nespochybniteľný prejav úcty k nám. A vraj to „strategické prebudenie” (v oblasti energetiky, obrany či konkurencieschopnosti) o ktorom hovorí, sa má akože týkať nášho premiéra.

Podľa mňa je to práve naopak – už aj kolektívny európsky Západ totiž vníma nevyhnutnosť nastavenia diplomatickej komunikácie voči krajinám globálnej majority (vrátane Ruska). Ak sa tu niekto po udalostiach posledných mesiacov prebúdza, potom práve Francúzi, Nemci a spol. Veď to oni zisťujú u Roberta Fica nálady amerického prezidenta, a nie naopak. (Briti si zas budú dupať svoje, pretože stále psychicky nespracovali pád Pax Britanica po 2. svetovej vojne, a tak vymýšľajú s tou ich neformálnou – teda formálne neexistujúcou! – Koalíciou ochotných…)

„Strategické prebudenie." Fico sa vyjadril k rozhovoru s Macronom, ktorý vyvolal rozruch

Moje úvahy pritom potvrdzuje aj status europoslankyne Ľubice Karvašovej (PS). Píše v ňom: „Prezident Macron hovoril o strategickom prebudení, tzv. „réveil stratégique“ Európy. Určite nie o osobe Roberta Fica.”

Inými slovami, Robert Fico ostáva konzistentný a nemení politiku orientovanú na multipolárny svet, to Európa prehodnocuje svoje doterajšie kroky. Keď to tak vidí aj Progresívne Slovensko, potom nemôžeme namietať! Karvašovú asi v hlavnom stane nepochvália…

Ako vonku, tak doma

Opozičné sily ako celok však privolávajú politickú smršť, keď ignorujú naše pohyby na globálnej politickej šachovnici. Je pritom logické, že vládni predstavitelia nemôžu z povahy dialógov vedených na najvyššej úrovni informovať médiá hneď a o úplne všetkých podrobnostiach. Je však extrém, keď neprajníci súdia premiéra nielen za to, že navštevoval iné civilizačné rámce, ale aj za to, že sa stretáva s papierovými partnermi (niektorí to berú ako falošný „úskok”).

Tu sa novinári sami usvedčili z toho, že im nejde o objektivitu či nebodaj pravdu, ale jednoznačné odsúdenie predstaviteľov sociálnej demokracie za každú cenu a za každých podmienok.

Horšie je, že smršť udalostí, ktorá sa prihnala v domácej politike, môže trieštiť aj koaličné sily. SNS aj Matúš Šutaj Eštok (HLAS) prišli s ostrými vyjadreniami na adresu svojho koaličného partnera kvôli údajnej komunikácii odtajnenej tento víkend Lajčáka s Epsteinom.

Nejaví sa vám to vo svetle nekonečného boja o voliča z podobného tábora ako snaha o podkopnutie SMERu?

A tým neobhajujem Lajčáka (fiat iustitia ruat caelum), len hovorím, že je veľmi vzácne, aby sa koaličné duo na niečom zhodlo s opozičnými náprotivkami – a je minimálne podivné, že tak učinili voči vlastnému partnerovi a s takou vehemenciou. Hádam nechcú kradnúť voličov svojim vlastným kolegom?

Prečítajte si tiež:

• „Strategické prebudenie.” Fico sa vyjadril k rozhovoru s Macronom, ktorý vyvolal rozruch
• Premiér Fico prijal rezignáciu Lajčáka