To najdôležitejšie z Ukrajiny

19:10 – Ďalšie rokovania s USA a Ruskom sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutočnia v Amerike, uviedol Zelenskyj vo večernom prejave.

18:40 – V Abú Zabí sa na rokovaniach medzi USA, Ukrajinou a Ruskom okrem iného diskutovalo o metódach zavedenia prímeria a monitorovania ukončenia vojenských operácií.

Vyhlásil to vedúci ukrajinskej delegácie, tajomník Národnej bezpečnostnej a obrannej rady Rustem Umerov s odvolaním sa na spoločné komuniké.

17:50 – Armáda Ruskej federácie postúpila vo Vasjutovke a v blízkosti Bondarnoho na smere Slavjansko-Kramatorsk, informuje Deep State.

Tiež sa informuje o jej postupe v Krasnom Limane (severne od Mirnograda).

16:55 – Zelenskyj sľúbil, že po vojne bude armáda len zmluvná, bez mobilizácie, ale zatiaľ na to nie sú peniaze.

„Budeme chrániť našu armádu – 800-tisíc vojakov – a po skončení vojny alebo po prímerí ju premeníme z mobilizačnej na zmluvnú armádu. Kto bude chcieť,“ povedal počas brífingu s poľským premiérom Tuskom.

Zelenskyj poznamenal, že k vstupu do armády je potrebné motivovať vysokými platmi a že dal príslušný pokyn Fedorovovi.

„Aj pri prímerí na fronte by mali byť platy niekoľkonásobne vyššie. O tom hovoríme. Budeme to všetko zvažovať, pokiaľ to bude v našich silách,“ povedal.

Zároveň Zelenskyj vysvetlil, že na financovanie armády potrebuje Ukrajina pomoc európskych partnerov.

16:00 – Vo Ľvovskej oblasti sa bezpilotné lietadlo pokúsilo zaútočiť na objekt kritickej infraštruktúry, bolo zostrelené, informuje starosta Sadovoj.

15:15 – Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina počíta s tým, že po vojne zachová početnosť armády na úrovni 800-tisíc vojakov prostredníctvom vysokých platov.

„Budeme chrániť našu armádu s 800-tisíc vojakmi, budeme ich motivovať vysokými platmi aj na fronte počas prímeria,“ vyhlásil Zelenskyj.

Pripomíname, že o približne takejto veľkosti armády po vojne sa teraz vedú rokovania s Ruskom, hoci pôvodný plán Trumpa počítal so znížením ukrajinskej armády na 600 tisíc ľudí.

15:00 – USA a Rusko diskutovali v Abú Zabí nielen o vojne na Ukrajine, ale aj o predĺžení zmluvy o kontrole jadrových zbraní, informuje Axios s odvolaním sa na zdroje.

Whitkoff a Kushner viedli rokovania s ruskými úradníkmi.

Keďže platnosť zmluvy vyprší vo štvrtok, nie je jasné, či bude dohoda o dodržiavaní jej podmienok počas dodatočného obdobia – pravdepodobne šiestich mesiacov – formálne potvrdená, poznamenáva Axios.

14:30 – Zelenskyj komentoval požiadavkuRuskej federácie, aby všetky zúčastnené strany uznali Donbas za súčasť Ruska.

„Všetci to neuznajú. Je tu prezident Ukrajiny, ktorý podpisuje dokumenty. Tieto územia sú naše, napriek tomu, že sú dočasne okupované,“ vyhlásil Zelenskyj.

Pripomíname, že v súčasnosti prebiehajú rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom a USA.

V jednej z verzií Trumpovho plánu sa uvádzalo, že Spojené štáty sú pripravené uznať ruskú jurisdikciu nad ukrajinskými územiami Donbasu a Krymu.

14:15 – V najbližšej dobe sa uskutoční ďalšie trojstranné stretnutie Ukrajiny, USA a Ruska, vyhlásil Zelenskyj.

14:00 – Rusko a USA sa dohodli na obnovení dialógu na vysokej úrovni v oblasti vojenských otázok, informovalo európske velenie ozbrojených síl Spojených štátov.

Médiá skôr informovali, že strany sú blízko k predĺženiu platnosti zmluvy START III.

13:55 – USA a Rusko sú blízko k dohode o predĺžení zmluvy START III o kontrole jadrových zbraní po jej vypršaní vo štvrtok, informuje Axios s odvolaním sa na zdroje.

Podľa ich informácií bude ďalším krokom schválenie dokumentu osobne Trumpom a Putinom.

13:50 – Budanov označil dvojdňové rokovania Ukrajiny s USA a Ruskom v Abú Zabí za konštruktívne.

„Rokovania prebehli naozaj konštruktívne. Som vďačný USA a Spojeným arabským emirátom za kvalitnú organizáciu a sprostredkovanie,“ vyhlásil šéf prezidentskej kancelárie.

13:45 – Ukrajina nebude organizovať voľby počas vojny, vyhlásila Elena Šuljaková.

Podľa jej slov sa na tejto otázke zhodli všetci členovia pracovnej skupiny Rady pre budúce voľby.

„Už na prvých dvoch zasadnutiach bolo jasne stanovené, že voľby počas vojny nie sú možné. Navyše, 27. januára bola v PACE prijatá rezolúcia, ktorá sa týkala volebného procesu na Ukrajine. V nej sa uvádza, že podľa medzinárodných štandardov nie je možné usporiadať voľby na Ukrajine počas rozsiahlej invázie a platnosti stanného práva,“ vyhlásila Šuljaková.

Poznamenajme, že Zelenskyj skôr pripustil prezidentské voľby ešte počas vojenského stavu.

13:19 – V Charkove, podobne ako v Kyjeve, začali v niektorých domoch zamrznúť potrubia v dôsledku útokov na energetiku a častejších výpadkov elektriny, informujú miestni obyvatelia na sociálnych sieťach.

11:59 – Začalo sa blokovanie ruských terminálov Starlink a spolu s nimi aj niektorých ukrajinských, potvrdzuje minister obrany Fedorov.

Píše, že prvá fáza zaradenia do „bieleho zoznamu“ Starlink funguje a „terminály Rusov sú už blokované“.

Fedorov zároveň potvrdzuje, že niektoré ukrajinské terminály, ktoré boli zaregistrované, nefungujú, pretože tieto „biele zoznamy“ sa v súčasnosti aktualizujú len raz denne.

10:04 – Záruky bezpečnosti Ukrajine môžu zahŕňať nie mierové sily, ale rýchlu reakciu mnohonárodných síl, uviedol pre ruské médiá „západný zdroj v Abú Zabí“.

09:26 – Spojené štáty a Rusko vstupujú do obdobia neistoty a rizika nového zbrojného preteku po prvýkrát od 80. rokov v súvislosti s uplynutím platnosti Zmluvy o obmedzení jadrových zbraní, píše Bloomberg.

„Bezprostredné nebezpečenstvo spočíva v tom, že bez právnych obmedzení a kontrolných opatrení sa obe krajiny vrátia k plánovaniu najhoršieho scenára a začnú dodávať stovky ďalších bojových hlavíc do výzbroje svojich rozmiestnených síl z obavy, že druhá strana robí to isté hovorí Mackenzie Knight-Boyle, vedúci vedecký pracovník projektu jadrovej informácie vo Federácii amerických vedcov. „Spojené štáty a Rusko disponujú značnými kapacitami na naloženie, ktoré im umožnia v krátkom čase výrazne zvýšiť počet rozmiestnených jadrových hlavíc.“

Platnosť zmluvy START-3 vyprší na pozadí zhoršenia vzťahov medzi Ruskom a Európou na najhoršiu úroveň za posledné desaťročia kvôli vojne na Ukrajine a neistote medzi spojencami USA ohľadom ich dlhodobých záväzkov vo vojenskom zväze NATO.

Čína posilňuje svoje strategické sily a iné krajiny zvažujú potrebu jadrových zbraní na vlastnú obranu, keďže veľmoci čoraz častejšie bojujú o dominanciu vo svojich regiónoch.

08:36 – Fínsko vyzvalo USA, aby neposkytovali Ukrajine bezpečnostné záruky „podobné článku 5 NATO“, aby nedošlo k narušeniu tohto ustanovenia o vzájomnej obrane Aliancie, informuje Politico s odvolaním sa na telegram ministerstva zahraničných vecí z 20. januára.

Toto stanovisko podporuje mnoho ďalších krajín.

07:19 – Zelenskyj vyhlásil, že straty Ukrajiny vo vojne predstavujú 55 tisíc mŕtvych. Zároveň poznamenal, že veľký počet ľudí je stále nezvestných.

Pred rokom, vo februári 2025, Zelenskyj uvádzal číslo 46 tisíc mŕtvych.

To znamená, že podľa informácií Zelenského Ukrajina za rok stratila 9000 ľudí. Alebo 750 ľudí za mesiac. Alebo 25 ľudí za deň na celej viac ako 1200-kilometrovej línii frontu.

Pokiaľ ide o nezvestných, ruské ministerstvo zahraničných vecí nedávno vyhlásilo, že od leta 2025 bolo Ukrajine odovzdaných 12 tisíc tiel zabitých vojakov.

07:17 – Diplomatický poradca francúzskeho prezidenta Emmanuel Bonn navštívil včera Moskvu, aby rokoval s ruskými úradníkmi, informuje agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje.

Jeden z jeho spolubesedníkov poznamenal, že Bonn sa stretol s predstaviteľmi Kremľa. Neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti, okrem toho, že cieľom bolo viesť dialóg o kľúčových otázkach, predovšetkým o Ukrajine.

Dva diplomatické zdroje informovali, že spojenci boli informovaní o tejto iniciatíve a Bonn rokoval s Jurijom Ušakovom, hlavným poradcom Vladimíra Putina.

07:12 – Viceprezident USA Jay D. Vance vyhlásil, že Washington je pripravený spolupracovať s Ruskom, Čínou a ďalšími krajinami na znížení počtu jadrových zbraní vo svete.

Informoval o tom v rozhovore s novinárkou Megyn Kelly.

„Budeme spolupracovať s Čínou, Ruskom a akoukoľvek inou krajinou, či už je to naša spriaznená krajina, alebo krajina, s ktorou súťažíme, aby sme sa pokúsili znížiť množstvo jadrových zbraní vo svete,“ zdôraznil Vance.

07:10 – Priame rokovania Európy s Ruskom podporili Lotyšsko a Estónsko.

Lotyšská premiérka a estónsky prezident v rozhovore pre Euronews vyhlásili, že Európska únia by mala vymenovať osobitného predstaviteľa na obnovenie rokovaní.

Karis poznamenal, že Európa podľa neho meškala s diplomatickou iniciatívou, v dôsledku čoho vedúcu úlohu v možných rokovaniach prevzali USA.