„Sme poslední aj v rámci V4. Kontrola vedeckých parkov a výskumných centier ukázala viaceré nedostatky, ktoré spôsobilo najmä oneskorené a nedostatočné financovanie a tiež neštandardné rozhodnutia riadiacich orgánov projektov z fondov EÚ,” informoval agentúru SITA hovorca NKÚ Marek Papajčík.

V roku 2015 Slovensko vynaložilo na výskum a vývoj 927 miliónov eur, čo zodpovedalo výške 1,19 percenta HDP. V porovnaní s rokom 2014 to bol výrazný nárast (0,88 %), bolo to však spôsobené najmä prílivom finančných prostriedkov z EÚ prostredníctvom štrukturálnych fondov.

V roku 2017 však už mali výdavky na vedu a výskum rovnakú úroveň ako v roku 2014 (0,88 %). Porovnaním údajov so zahraničím NKÚ SR konštatuje, že Slovensko figuruje na spodných priečkach v rámci rebríčka krajín EÚ. Zaostávame aj za krajinami V4, najmä za Českou republikou, ktorá napríklad v roku 2016 vynaložila na výskum a vývoj 1,68 % HDP, Maďarskom s 1,21 % HDP a tiež za Poľskom s 0,97 % HDP.

Kontrolóri sa pozreli na sedem univerzitných vedeckých parkov a šesť vedeckých centier. Rozpočet na 13 kontrolovaných projektov dosiahol podľa zmlúv takmer 430 miliónov eur. Kontrolóri identifikovali prvý problém v tom, že projekty odštartovali oneskorene, až na konci programového obdobia 2007-2013. Následne v roku 2015, keď mali byť projekty už na konci, sa rozdelili do dvoch fáz. Do druhej fázy sa presunulo šesť projektov, sedem projektov ukončilo práce do konca roku 2015. Projektové aktivity druhej fázy sa začali už z nového programového obdobia 2014 – 2020 v rámci Operačného programu Výskum a inovácie. Rozdelenie na dve fázy malo za následok vyššie náklady pre štát, pretože Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita, ktoré sídlia v Bratislave, mali v druhej fáze stanovený iný pomer spolufinancovania. Kým v prvej fáze bolo možné získať príspevok z eurofondov vo výške 85 % a s 10-percentným príspevkom štátu (päť percent tvorili vlastné zdroje univerzity), v druhej fáze už bol príspevok zo zdrojov EÚ iba 50 % a až 45 % musel spolufinancovať štát. Vo všetkých projektoch sa darilo vyčerpať takmer všetky rozpočtované prostriedky, okrem Technickej univerzity v Košiciach, ktorá nedokázala vyčerpať takmer štyri milióny eur.

V rámci projektov viac ako polovica peňazí smerovala na zariadenia a vybavenie (viac ako 217 miliónov eur) a na nové stavby (128,39 milióna eur). Na druhej strane, na podporné aktivity (riadenie projektu, informovanosť a publicita) boli čerpané finančné prostriedky v rozmedzí len od 0,05 % do 10 %. Dôležitým zistením je tiež to, že interné smernice a analýzy pri budovaní vedeckých parkov si všetky kontrolované subjekty vypracovávali vo vlastnej réžii, okrem Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ), ktorá tieto dokumenty zabezpečila dodávateľským spôsobom za takmer 353-tisíc eur. Takéto míňanie peňazí nie je podľa NKÚ SR v súlade s princípmi efektívnosti a účinnosti. Kontrola v UPJŠ zistila aj ďalšie nedostatky. Fyzická obhliadka priestorov vedeckého parku odhalila, že nebola vytvorená expozícia pre verejnosť, interaktívna tabuľa bola uložená v suteréne v pôvodnom obale ako bola dodaná, projektor, tablety a štyri pracovné stanice boli rozmiestnené na dvoch poschodiach univerzitného vedeckého parku. Expozíciu pre verejnosť vytvorili v novovybudovaných priestoroch až počas kontroly. Kontrolóri tiež zistili, že dva prístroje sa vôbec nenachádzali v priestoroch vedeckého parku, ale boli nainštalované v súkromnej spoločnosti, ktorá ich využívala. Až počas kontroly obidva prístroje premiestnili do priestorov Lekárskej fakulty UPJŠ.

Zmluvami o poskytnutí príspevku sa verejné vysoké školy a SAV zaviazali k udržateľnosti vybudovaných univerzitných vedeckých parkov a vedeckých centier. Väčšina projektov nemala vypracovanú komplexnú stratégiu na finančné a personálne zabezpečenie projektov počas fázy udržateľnosti. Chýbajúce financie na vedu v oblasti štrukturálnych fondov neumožňujú rozvoj parkov v takom rozsahu, aby zvýšili šance na presadenie sa v rámci európskeho vedeckého priestoru. NKÚ negatívne hodnotí aj spôsob stanovenia merateľných ukazovateľov. Žiadatelia o príspevok boli povinní vyberať si ich len zo zoznamu, ktorý bol súčasťou výzvy a nemohli si určiť vlastné ukazovatele, ktoré by boli vhodnejšie k stanoveným cieľom projektov. V mnohých prípadoch tak boli určené nezodpovedajúce či logicky nesúvisiace merateľné ukazovatele.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje vládu na nedostatočné financovanie vedy a výskumu na Slovensku, ako aj na nedostatočné čerpanie pomoci z európskych fondov, ktoré je spôsobené oneskorením schvaľovacích procesov.

Ministerka školstva Martina Lubyová súhlasí, že do výskumu musí ísť viac peňazí, či už zo štátneho rozpočtu, alebo súkromných zdrojov. Za vedecké parky však podľa nej zodpovedajú jednotlivé pracoviská. Šéfka rezortu dodala, že všetky eurofondové výzvy, ktoré boli zablokované, sú už k dispozícii prijímateľom. „Z Operačného programu Výskum a inovácie už máme vyhlásených takmer 100 percent prostriedkov,” informovala na dnešnom brífingu. Teraz je podľa nej na ministerstve aj prijímateľoch, aby spoločne nastavili podmienky tak, aby sa dali peniaze čo najrýchlejšie čerpať.