Najväčšie hoaxy o vojne v Sýrii, ktoré priniesli mainstreamové médiá

Damask 22. marca 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Lefteris Pitarakis)

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov sa opäť obrátil s kritikou na predloženú správu západných médií, mimovládnych organizácií a informačných agentúr o humanitárnej situácii v Sýrii. Generálmajor si s neskrývaným sarkazmom rýpol ako do samotných publikácií, tak aj do zdrojov, ktorým európski a americkí analytici slepo dôverujú

“Rovnaké správy o situácii v Sýrii postavené na svedectvách ‘získaných zo sociálnych sietí miestnych, aktivistov’ skôr poškodzujú reputáciu medzinárodných organizácií a rešpektovaných médií, ako prispievajú k riešeniu humanitárnych problémov v Sýrii,” vyhlásil hovorca ministerstva obrany.

Igor Konašenkov označil tieto správy za “smetisko fake news a vyslovených lží, na ktoré boli vynakladané obrovské rozpočty” a odporučil západným televíznym spoločnostiam, aby tieto peniaze radšej poslali Sýrčanom trpiacim vo vojne.

Tradične suchý a lakonicky tón zástupcov ministerstva obrany sa v porovnaní so začiatkom ruskej vojenskej operácie v Sýrii zmenil na nepoznanie. Ruskí generáli sa neostýchajú otvorene zosmiešňovať nové západné “senzácie”. Možno ich pochopiť. Niektoré publikácie v západných médiách možno len ťažko brať vážne. Sputnik pripomína tie najznámejšie falošné správy o vojne v Sýrii.

Školy a nemocnice

Jedným z najobľúbenejších zdrojov radu západných médií aj ochrancov ľudských práv je tzv. Sýrska organizácia pre ľudské práva (Syrian Observatory for Human Rights, SOHR) od ktorej preberajú informácie aj slovenské mainstreamové médiá. Na ňu vo svojich správach často odkazujú organizácie, ako sú Amnesty International, Atlantic Council, Human Rights Watch a ďalšie.

Za týmto internetovým projektom stojí iba jedna osoba: Sýrčan Usáma Sulajmán, ktorý žije v britskom Coventry. To mu nebráni voľne operovať s číslami, ktoré vzal bohvie odkiaľ, a zverejňovať “exkluzívne” informácie z miesta činu, jednu za druhou.

Odhaľovať “zločiny ruského militarizmu” začal od prvých náletov ruských VKS na pozície ozbrojencov a pokračuje v tom po dnešný deň. Bola to práve SOHR, ktorá s odkazom na zdroj v sýrskej opozícii obvinila ruských pilotov zo zničenia nemocnice v provincii Hama 1. októbra 2015. Debutový hoax ihneď “zbaštili” západné informačné agentúry, vrátane tých slovenských. Žiadne dôkazy však verejnosť nikdy nevidela. Avšak hneď nasledujúci deň americké letectvo omylom zaútočilo na nemocnicu Lekárov bez hraníc v afganskom Kunduze. Na pozadí týchto udalostí mýtické bombardovanie nevojenských objektov v Hamá ihneď zmizlo z informačného poľa.

V novembri toho istého roku SOHR obvinila ruské ministerstvo obrany z leteckého úderu na nemocnicu v sýrskom Sarmine. Ako dôkaz organizácia poskytla fotografie zničenej budovy nemocnice. Túto informáciu ruské ministerstvo obrany ľahko vyvrátilo: pomocou leteckých snímok urobených v rôznom čase sa podarilo dokázať, že nemocnica bola zničená ešte pred tým, než ruské letectvo vstúpilo do sýrskeho konfliktu.

23. decembra 2015 medzinárodná organizácia Amnesty International zverejnila správu, v ktorej obvinila Rusko z šiestich cielených útokov na nemocnice, lekárske centrá a školy v provincii Homs, Idlib a Aleppo. To malo podľa AI viesť k smrti prinajmenšom 200 osôb. Tieto údaje ministerstvo obrany poprelo a opäť zdôraznilo, že nie sú založené na faktoch a v obvineniach sa príliš často vyskytujú výrazy ako “možno” a “pravdepodobne”.

Falošné správy “aktivistov”

To všetko boli iba “skúšobné balóniky”. Naozajstná informačná vojna proti pôsobeniu Ruska v Sýrii začala v roku 2016 a dosiahla svoj vrchol na konci leta a na začiatku jesene minulého roka, kedy jednotky Sýrskej arabskej armády (SAA) za podpory ruských VKS začali obkľučovať Aleppo, hlavnú baštu západom podporovanej “umiernenej opozície.”

Panické správy o zničených školách a nemocniciach sa začali objavovať každý deň. Americký Atlantic Council zverejnil správu, v ktorej k júlu 2016 “napočítal” až 400 prípadov útokov na lekárske zariadenia. Čím bližšie sa SAA približovala k mestu, tak tým častejšie sa tieto správy začali vyskytovať.

Pritom takmer vždy MVO odkazovali na údaje akýchsi miestnych “aktivistov” vrátane dobrovoľníkov z údajne humanitárnej organizácie Biele prilby. Túto organizáciu však niekoľkokrát pristihli pri natáčaní inscenovaných videí záchrany civilistov, ktorí “boli zranení” počas bombardovania. Na internete koluje mnoho videí, v ktorých “humanitárni” aktivisti robia make-up “obetiam režimu” a učia ich, ako majú vystupovať pred kamerou.

Tieto a ďalšie podobné “zdroje” sa nehanbia napĺňať sociálne siete “zaživa upálenými ženami”, “stovkami zabitých detí” a ďalšou “černotou”. Pritom sú natoľko presvedčivé, že im uveril dokonca sám riaditeľ CIA John Brennan, ktorý obvinil Rusko z používania taktiky spálenej zeme.

Pre objektivitu je nutné povedať, že zďaleka nie všetky médiá (na Slovensku však všetky mainstramové) skočili na tieto pochybné zdroje. Komentátor pre britský denník Daily Mail Peter Hitches vo svojom stĺpčeku v decembri 2016 konštatoval, že v Aleppe a v okolí západné médiá nemali ani jedného novinára. Medzitým “očité svedectvá” buď boli publikované na sociálnych sieťach výhradne v písomnej podobe, alebo prichádzali z Londýna alebo Bejrútu.

Detská téma

V tomto ohľade bol aj príznačný príbeh Bany Alabed, sedemročného dievčatka z východného Aleppa, ktoré sa preslávilo v septembri 2016. Tá viedla blog na Twitteri, v ktorom porozprávala o ťažkom živote v obliehanom meste a vyzývala svetovú verejnosť vyvinúť tlak na Rusko a prezidenta Sýrie Asada. Dievčatko písala 120 správ denne z oblasti, kde nebola ani elektrina, ani internet. Všetky správy boli pritom napísané na sedemročnú dievčatko v perfektnej angličtine. Na začiatku 2017 sa Bana spolu s rodinou presťahovala do Turecka. Vo februári sa s ňou stretol prezident Recep Tayip Erdogan a potom sa stretla s miestnymi novinármi. Vtedy vyšlo najavo, že dievčatko nedokáže prehovoriť anglicky ani dve slová.

“Téma detí” sa v informačnej vojne proti pôsobeniu ruských VKS v Sýrii využíva už dlhšiu dobu. Amnesty International pravidelne obviňuje ruské letectvo zo smrti buď 150, 200 či 300 detí, často sa pritom odvoláva na pochybné dôkazy.

Jeden z najvýraznejších príkladov je príbeh päťročného chlapca Omrana Daqneesha z Aleppa. Zábery, ako je malý chlapec od hlavy po päty pokrytý betónovým prachom a celý zakrvavený, práve vytiahnutý zo sutín, obleteli celý svet. Ochrancovia ľudských práv tvrdili, že jeho dom rozbombardovali ruské lietadla. Avšak autori snímky urobili chybu. “Charakter poškodenia domu, ktorý bol predstavený západnými televíznymi stanicami počas záchrany chlapca Omrana, nekorešpondoval so susedným domom s nepoškodenými oknami. Svedčí to minimálne o tom, že ak došlo k nejakému úderu, tak určite nešlo o leteckú bombu,” vysvetlil nezrovnalosti Igor Konašenkov. Okrem toho uviedol, že dieťa je na videu príliš pokojné a lekári sa mu neponáhľajú poskytnúť pomoc. Naopak, snažia sa neprekážať v zábere.