Môj profil 
Predplatné
Ministerstvo vidí najväčší problém v nízkej zaškolenosti škôlkarov v prístupe väčšinových zriaďovateľov materských škôl. Tvrdí, že sú obce, ktoré dôsledne sledujú vývoj demografie a rozširujú kapacity škôlok, ale sú aj také obce, ktoré podceňujú tento vývoj a nesnažia sa. Títo zriaďovatelia podľa ministerstva vracajú dotácie, ktoré im poskytli a mnohé budovy, v ktorých kedysi sídlili materské školy dodnes prenajímajú na iné účely či ich nechávajú chátrať. A to napriek tomu, že v škôlkach v ich pôsobnosti je vysoký počet nevybavených žiadostí. Na návštevnosť škôlok majú ale veľký vplyv aj regionálne podmienky. „Sú kraje, v ktorých je takmer 100 percentá zaškolenosť týchto detí, a naopak, sú kraje, najmä Košický, Prešovský a časť Banskobystrického, v ktorých je zaškolenosť omnoho nižšia, aj pod 80 percent,“ približuje ministerstvo. Dopĺňa, že zaujímavý je okres Banská Štiavnica v Banskobystrickom kraji, v ktorom je návštevnosť predškolských zariadení takmer 100 percentná.
Generálny riaditeľ sekcie rezortných činností Zdenko Krajčír zo Združenia miest a obcí Slovenska pre agentúru SITA povedal, že ministerstvo, rovnako ako niektoré mestá a obce, používa budovy bývalých materských škôl na svoje účely alebo na účely ním priamoriadených organizácií. „Ak teda hovoríme, že v Bratislave a bratislavskom kraji je najviac nevybavených žiadostí do materských škôl, a ak na to pozeráme rovnakým metrom, tak by veci veľmi pomohlo, keby ministerstvo tieto pôvodne budovy materských škôl vrátilo k pôvodnému účelu,“ vysvetlil Krajčír. Dodáva, že zriaďovatelia prevzali budovy škôl s modernizačným dlhom a prenajať sa ich podarilo tak, že zaviazali nájomcov k rekonštrukcii a investícii.
Krajčír tiež priblížil jeden z dôvodov, prečo obce vrátili dotácie. Podľa neho niektorí zriaďovatelia to urobili, lebo nevedeli zabezpečiť plnenie podmienok, napríklad dodržanie lehoty, pri ktorej zanedbaní by museli všetky náklady hradiť sami. Ďalej vysvetľuje, že snaha ministerstva legislatívne nútiť mestá a obce prijímať deti neprihlásených obyvateľov do škôlok, ktoré si vybudovali z vlastných zdrojov, je demotivujúca. „Obce sa tak úplne racionálne stavajú k problému rozširovania kapacít ich materskej školy a hovoria‚ nebudeme za naše peniaze budovať kapacity pre deti z iných obcí,“ povedal Krajčír. Podľa neho by bola potrebná obojstranná odborná diskusia, v rámci ktorej by boli veci vysvetlené.
Analytičky z iniciatívy To dá rozum Katarína Vančíková a Miroslava Hapalová pre agentúru SITA povedali, že nepriaznivý výsledok zaškolenosti škôlkarov má viacero príčin, napríklad dlhodobé neriešenie chýbajúcich kapacít miest v škôlkach či nízku účasť rómskych detí. Dodali, že percentuálny podiel zapojených detí do predškolského vzdelávania by mohol byť vyšší, ak by ich mohli navštevovať aj deti so zdravotným znevýhodnením.
Ministerstvo školstva v parlamente presadilo, že od roku 2021 budú musieť všetky päťročné deti navštevovať škôlku. Pripúšťa však, že v škôlkach môže chýbať zhruba 1 500 miest. Na rozšírenie kapacít ministerstvo poskytlo 14,5 miliónov eur ešte v roku 2015. Cieľ bol postupne do roku 2020 dosiahnuť 95 percentnú účasť detí vo veku štyroch až piatich rokov v škôlkach. Kapacity materských škôl rozširujú aj z prostriedkov EÚ, v rámci Operačného programu Ľudské zdroje v gescii Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR). Odbor komunikácie MPVR SR pre agentúru SITA uviedlo, že doteraz vyhlásilo dve výzvy na zvýšenie kapacít materských škôl vo výške 95,2 milióna eur. K dnešnému dňu bolo podľa nich schválených 250 projektov, na ktoré pôjde 63,2 milióna eur. Vytvorili tak 7 000 nových miest v materských školách.
Slovensko je v Európskej únií krajinou s najnižším počtom detí navštevujúcich škôlky. Vyplynulo to z údajov európskeho štatistického úradu Eurostat. Podľa neho Slovensko v roku 2017 dosahoval podiel zapísaných detí v predškolskom veku štyri roky a viac 78,2 percenta, pričom vo väčšine krajín EÚ tento podiel presahuje 95 percent. Zo susedných štátov referenčnú hodnotu 95 percent dosiahli len Maďarsko a Rakúsko. Poľsko a Česká republika mali nad 90 percent.
