Kyjev 28. septembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Efrem Lukatsky)
Vplyvný ukrajinský časopis „Ukrajinskij tyždeň“ vyzval Ukrajinu zobrať si príklad z USA, Izraela, z pobaltských štátov a obmedziť demokraciu.
Časopis sa obáva, že „majdan prehral“ a že na Ukrajine „budúcnosti niet“ a príčinu vidí v „prílišnej demokracii“ a v „zneužívaní práv“, no takticky poznamenáva, že túto tézu nemožno šíriť z oficiálnych vládnych kruhov a nemožno o nej hovoriť ani na Západe. Vzápätí časopis Ukrajinskij tyždeň nečakane úprimne vymenoval aspoň niektoré z rôznych doterajších „euroúspechov“ pomajdanovej moci: „Nezabudnime však, že určité nedemokratické kroky už Kyjev urobil – najprv zablokoval ruské televízne stanice, neskôr aj ruské sociálne siete (…), uskutočnil desovietizáciu (pozn. aut. – ktorá je v skutočnosti prenasledovaním všetkého ruského na Ukrajine bez výnimky – vrátane Puškina a Dostojevského, ignorovania ich tvorby a premenovávania ulíc pomenovaných po týchto a ďalších gigantoch svetovej literatúry).
„Čisto po formálnej stránke možno vo všetkých týchto krokoch nájsť obmedzenia práv a slobôd v rôznom stupni,“ priznáva Ukrajinskij tyždeň, ktorý však chváli ukrajinskú pomajdanovú vládu, že mala odvahu tieto kroky urobiť: „V čase vojny a dekolonizácie, v podmienkach sterilnej západnej demokracie štát jednoducho neprežije a stratí svoju nezávislosť“, varujú novinári žijúci v štáte, v ktorom má vrátnik na americkom veľvyslanectve väčšie slovo ako jeho oficiálni predstavitelia, z ktorých mnohí sú aj tak žoldnieri pozbieraní z cudziny, ktorých politika predtým priniesla nevyčislíteľné škody ich pôvodnej vlasti: „Pustiť nepriateľa, dokonca aj v ovčej koži pacifistu a liberála, do nášho politického a mediálneho priestoru – to je zločin väčší než rokovanie s teroristami,“ obhajuje banderovskú diktatúru na Ukrajine Ukrajinskij tyždeň.
Časopis tiež vyzval využiť skúsenosti s obmedzeniami demokracie na Západe: „Po príklady obmedzenia demokracie netreba chodiť ďaleko do histórie. Stačí spomenúť USA po 11. septembri 2001 a Izrael, v ktorom pretrvávajú základné demokratické inštitúty, no pritom nezabúda bojovať s terorizmom a robiť predbežné ochranné opatrenia. Alebo pobaltské štáty, ktoré cielene odmietli udeliť občianstvo obyvateľom, ktorí sa z princípu neučia štátny jazyk a sú potenciálnymi voličmi proruských strán. Takéto opatrenia kritizujú mnohí európski politici, najmä z ľavicových strán, čo však nijako nebráni partnerstvu a členstvu v jednej vojensko-politickej aliancii,“ spokojne konštatuje Ukrajinskij tyždeň.
Pred časom sa v ukrajinských médiách objavila výzva využiť rasistické skúsenosti z Juhoafrickej republiky a zriadiť na Donbase rezervácie pre miestne ruské obyvateľstvo.
Najnovšie obe komory ruského parlamentu ostro odsúdili ukrajinský zákon, ktorý závažne obmedzuje právo na vzdelanie v materinskom jazyku: „Je to poníženie miliónov občanov Ukrajiny, ktorí ak sa aj dosiaľ nezamýšľali, tak teraz sa už isto zamyslia nad tým, kto sú v svojom štáte – plnoprávni občania, alebo ľudia druhej kategórie? Začleniť do vzdelávacieho systému prvky apartheidu – a tu ide práve o toto! – vonkoncom nevedie Ukrajinu do Európy, ale medzi krajiny – vyhnancov, akými svojho času bola aj Juhoafrická republika,“ uviedol poslanec ruského parlamentu Sergej Mironov.
Vladimír Mohorita