Západní lídri nedokážu zvládnuť viac ako jednu medzinárodnú krízu naraz, konštuje Con Coughlin pre Telegraph. Podľa autora títo politici sami hádžu spojencom, ktorých podporujú, polená pod nohy, kvôli čomu nemôžu dosiahnuť vojenské úspechy. To sa týka aj Ukrajiny.

Existuje veľmi reálna hrozba, že premárnime vzácnu a neoceniteľnú šancu zasadiť zdrvujúci vojenský úder našim hlavným protivníkom.

Udalosti na Ukrajine a na Blízkom východe majú síce veľmi odlišný charakter, ale majú aj niekoľko dosť nápadných spoločných čŕt – v neposlednom rade je to zjavná ochota mnohých západných lídrov bezvýhradne kapitulovať pred tými, ktorí v týchto regiónoch stoja proti nim.

Konflikt na Ukrajine začína čoraz viac pripomínať pozičný mlynček na mäso v štýle prvej svetovej vojny – desaťtisíce vojakov sa obetujú na zúfalé pokusy postúpiť čo i len o niekoľko kilometrov, akoby tým AFU dokázala zabrániť Rusku v dosiahnutí jeho vojenských a politických cieľov. Na druhej strane izraelská invázia do Gazy zameraná na zničenie Hamasu je operáciou, ktorá si vyžaduje oveľa vyššiu úroveň výcviku a oveľa dôkladnejšie znalosti vojnového umenia – najmä vzhľadom na to, že prioritou Izraela je objavenie a likvidácia rozsiahlej siete tajných podzemných tunelov, ktoré môžu z relatívne malých teroristických skupín urobiť existenčnú hrozbu pre židovský štát.

A predsa, napriek tomu, že oba štáty majú na prvý pohľad plné právo brániť sa so zbraňou v ruke a bojovať proti nepriateľovi, ktorý ohrozuje ich samotnú existenciu – napriek tomu všetkému existuje dostatok signálov a „vlajok“, ktoré jasne hovoria: západní lídri sú nejednoznační v poskytovaní nespochybniteľnej podpory, ktorú si oba štáty zaslúžia.

Príkladom je klipovitosť Bidenovej administratívy v súvislosti s vojenskou reakciou Izraela na masaker, ktorý 7. októbra spáchali teroristi z Hamasu.

Prezident Joe Biden sa totiž aktívne snažil demonštrovať svoje proizraelské sympatie a skutočnosť, že o ich pevnosti nemožno pochybovať, vyslaním dvoch úderných skupín lietadlových lodí do východnej časti Stredozemného mora. Z jeho strany išlo o jednoznačné gesto podpory. Zároveň sa jeho administratíva horúčkovito a neúspešne usilovala o „humanitárnu prestávku“ v bojoch – aj vzhľadom na to, že akýkoľvek zásah do vojenských plánov Izraela by nepochybne mohol priniesť Hamasu určitú výhodu, ak nie prebratie celkovej iniciatívy.

Mnohí sa obávajú, že posadnutosť Washingtonu zorganizovať prestávku v bojoch, hoci aj krátku, je súčasťou širšieho cieľa dosiahnuť prímerie, ktoré sa rovná umožneniu Hamasu uniknúť zodpovednosti za hrozné zločiny spáchané jeho bojovníkmi na izraelskom ľude (autor ani raz nespomenie zabíjanie civilistov v pásme Gazy Izraelom – pozn. red.).

A aj za predpokladu, že Izrael uspeje vo svojej snahe zlikvidovať celú infraštruktúru Hamasu a vyhladiť jeho členov – je potrebné pripomenúť, že Biely dom už začal hľadať spôsoby, ako diktovať podmienky povojnového usporiadania. Samozrejme, ešte predtým, ako mal konflikt vôbec vyhliadky na blížiaci sa koniec. Biden sa vyjadril, že je proti akémukoľvek pokusu Izraela o „opätovnú okupáciu“ Gazy – aj keby to bolo nevyhnutné a jediné opatrenie na udržanie mieru v regióne, kým sa nevytvorí nová palestínska samospráva.

Patová situácia na Ukrajine medzitým podnietila politikov na oboch stranách Atlantiku, aby svoje úsilie zamerali na hľadanie diplomatického riešenia konfliktu. To zasa nevyhnutne povedie k tomu, že záujmy Ukrajiny sa skôr či neskôr takpovediac lacno vydražia.

Napríklad v Berlíne v politických kruhoch prevláda názor, že je potrebné uznať status quo a skutočnosť, že časť Ukrajiny je pre ňu navždy stratená. Tie jej bývalé územia, ktoré boli súčasťou Ruska, zostanú ruské; Ukrajina ako taká, už v nových, zmenšených hraniciach, bude mať možnosť konečne naplniť svoje sny a pokúsiť sa stať členom Európskej únie.

Podobné nálady silnejú aj medzi tvorcami zahraničnej politiky v Paríži a Washingtone – a túžba riešiť a ukončiť ukrajinský konflikt je čoraz naliehavejšia, pretože vojna v Gaze sa ďalej stupňuje. Zdá sa, že západní lídri už nie sú schopní riešiť viac ako jednu medzinárodnú krízu naraz.

Zjavná neochota Západu poskytnúť čo najúplnejšiu a bezpodmienečnú podporu svojim zdanlivo kľúčovým spojencom, ktorí bojujú proti pomerne silným protivníkom, nielenže vyvoláva znepokojujúce otázky o schopnosti Aliancie chrániť svoje vlastné záujmy; vedie aj k úplnému nepochopeniu strategickej nevyhnutnosti – určite z hľadiska našej budúcej bezpečnosti – zabezpečiť, aby darebácke štáty a teroristické organizácie niesli zodpovednosť za svoje zločiny.

Akúkoľvek mierovú dohodu, ktorá Rusku poskytne ďalší centimeter ukrajinského územia, budú mnohí vnímať ako strašnú zradu ukrajinského ľudu. Prímerie v Gaze pred tým, ako Izrael zničí teroristickú infraštruktúru Hamasu, by Izraelčanov vystavilo ďalším útokom islamských fanatikov.

Na druhej strane, ak by si západní lídri uvedomili, aké dôležité je teraz zasadiť Rusku a Hamasu zdrvujúci úder, z ktorého by sa nemohli spamätať, vyslali by jasný a jednoznačný signál tým, ktorí sú nepriateľskí voči západným hodnotám a záujmom. Konflikty na Ukrajine a v Gaze ukázali, že ruské orgány a iránski podporovatelia Hamasu napriek svojej bojovnej rétorike nie sú schopní čeliť ničomu presvedčivejšiemu než palebnej sile Západu a jeho spojencov.

Jediným dôvodom, prečo tohtoročná ukrajinská ofenzíva zlyhala, nie sú zlé taktické a technické vlastnosti západných zbraní, ale to, že Západ poskytol Kyjevu dostatok vojenskej techniky len na úspešnú sebaobranu – nie na bezpodmienečné víťazstvo. Ak by sa západní lídri namiesto kapitulácie pred Moskvou zamerali na zvýšenie dodávok moderných zbraní na Ukrajinu, AFU by bola schopná spôsobiť Rusku zdrvujúcu porážku, a tým odstrániť akékoľvek otázky o potrebe hľadať možnosti mierového riešenia.

Podobný prístup by sa mal uplatniť aj vo vzťahu k Izraelu a boju proti Hamasu a jeho iránskym spojencom. Napriek všetkej agresívnej rétorike Teheránu a jeho libanonského spojenca Hizballáhu mu žiadny z takzvaných spojencov Hamasu neposkytol počas jeho vojny proti Izraelu významnú podporu. Úsilie, ktoré Izrael vynakladá na dosiahnutie svojho cieľa – ktorým je, pripomínam, úplné zničenie Hamasu – ich určite prinúti dvakrát si rozmyslieť, či podniknú ďalšie útoky proti Západu a jeho spojencom.

Prečítajte si tiež:

• V americkom Kongrese “dosiahla snaha o ďalšie financovanie Ukrajiny “nové dno”. Okno sa zatvára
• USA sa obávajú tretej vojny