RNDr. Anna Belousovová, politička s dlhoročnou pôsobnosťou v Čadci a Žilinskom kraji, kandidátka na predsedníčku Žilinského samosprávneho kraja s podporou hnutia Republika, v rozhovore pre Hlavné správy hodnotí dianie na Ukrajine, stav európskej politiky, aj otrasné pomery na domácej politickej scéne. Nezabudla ani na zaujímavý príbeh, ako ju Smer najprv presvedčil kandidovať na post predsedníčky ŽSK, a potom ju požiadal, aby odstúpila.

Zelenskyj a nacizmus: paralela s Hitlerom

Belousovová nepatrí medzi tých, ktorí sa v hodnotení Zelenského obmedzujú na diplomatické formulácie. „Vedenie Európskej únie je tak zaslepené nenávisťou voči Rusku a túžbou po vojne, že nechcú vidieť, že na Ukrajine je vlastne vzkriesený nacizmus,” hovorí a dodáva, že situácia jej niekedy naháňa strach. Najmä keď si pospája veci a vráti sa do histórie o viac, ako osemdesiat rokov, výsledok je jednoznačný – pripomína to nástup fašizmu v Nemecku.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Priamočiara paralela s Hitlerom sa objavuje viackrát. „Aj ten Hitler bol každému smiešny. On bol vlastne taký skrachovaný umelec, ktorý ani umelcom nebol. Zoberte si Zelenského – on je tiež umelec, je šašo, klaun. Ja hovorím, že aj Pročko je proti nemu zaslúžilý umelec, proti tomu, aký brak produkoval tento takzvaný umelec.” Západ podľa nej Zelenského prehliada rovnako, ako prehliadal Hitlera, a nakoniec „zblbla celá Európa”. Sama pritom upozorňuje, že Zelenskyj je možno len figúrka: „On je len taký panderlák, ktorého držia v kliešťach tí vlci z Azova a ostatní nacisti.”

Poľsko, Bandera a poníženie poštou

Aktuálna roztržka medzi Kyjevom a Varšavou je podľa Belousovovej dôsledkom dlhodobého prehliadania ukrajinskej rehabilitácie vojnových zločincov. Keď Zelenskyj vystrojil štátny pohreb Andrejovi Melnykovi a zaradil ho medzi „najväčších ukrajinských hrdinov”, prekročil podľa nej čiaru, ktorú Poliaci nemohli ignorovať. „Veď to boli tí, ktorí sformovali Ukrajinskú povstaleckú armádu UPA. Kolaboranti s fašistickým Nemeckom, ktorí majú na rukách krv, odhaduje sa sto alebo stopäťdesiat tisíc obetí volyňskej masakry, a potom takisto ten Babí Jar.” Upozorňuje aj na to, že Ukrajina dodnes kladie Poľsku prekážky pri exhumáciách obetí. Vrcholom poníženia bolo, keď Zelenskyj zabalil najvyššie poľské štátne vyznamenanie a „poslal ho poštou do Poľska, a potom to podľa jeho vzoru urobili všetci ostatní jeho spoluzločinci”. Belousovová pritom nemá pochopenie ani pre oneskorenú poľskú reakciu: „Poľskí bratia, dobré ráno. Za čo on vlastne to najvyššie vyznamenanie dostal? To vám vtedy nesvitlo, komu ho dávate? Vtedy sa im to možno páčilo, lebo tí, ktorých vraždili, boli Rusi. Ale teraz, keď takto napľuli na poľskú históriu, na obete ich predkov, tak teraz ich požiadali o vrátenie.”

Vyhrážky susedom: Maďarsko, Slovensko, Bielorusko

Konflikt s Poľskom nie je podľa Belousovovej ojedinelý, ide o vzorec správania. Zelenskyj sa podľa nej vyhrážal už Orbánovi slovami z „mafiánskeho slovníka”. Na Slovensku „sa Ukrajinci zúčastňovali na protivládnych demonštráciách, organizovaných cez ich záujmové skupiny”. A naposledy otvorene hrozil Bielorusku útokom, ak neodstráni ruské navádzacie systémy zo svojho územia. „Veď Bielorusko má podpísanú zmluvu o určitom pričlenení k Rusku. Sú tam jadrové zbrane. Balistické strely majú z ruského územia ďalej do Kyjeva ako z Bieloruska – stačí jedna a bude to.” Západ podľa nej stojí pred dvoma vysvetleniami: buď sa z obnoveného nacizmu raduje a plánuje revanš voči Rusku, alebo si jednoducho neuvedomuje nebezpečenstvo. „Ja nevylučujem ani tretiu možnosť, a to je kombinácia týchto dvoch.”

Európa prijíma do EÚ diktatúru

Rozhodnutie EÚ začať prístupové rokovania s Ukrajinou považuje Belousovová za „čisté šialenstvo”. Kladie dve otázky: koho prijímame a načo? „Európska únia zahájila prístupové rokovanie s krajinou, ktorá je vo vojnovom konflikte, kde je diktatúra, kde nie je etnická, náboženská ani politická sloboda.” Skutočná opozícia na Ukrajine podľa nej neexistuje: „všetci sú buď mŕtvi, alebo pozatváraní, alebo utiekli” – a tí, ktorí utiekli s kompromitujúcimi materiálmi na Zelenského, „dopadnú zle”. Pravoslávna cirkev bola rozhodnutím Zelenského a jeho „svorky” fakticky zrušená a potláčaná: „videla som otrasné videá, kde prišli a pozatýkali tých kňazov, vyhodili ich z chrámu”. Ľudia nesmú počúvať piesne v ruštine, jazykový zákaz sa vzťahuje na školy, médiá aj kultúru. Územne je navyše Ukrajina „necelistvá” – Krym sa podľa nej nikdy nevráti, Rusi vybojujú ďalšie oblasti a Ukrajinci „budú radi, keď zachránia Kyjev a možno Ľvov”. Ekonomicky sa pýta: „Kto bude investovať do Ukrajiny, ktorá je zničená? Tie peniaze, čo natlačíme, ako po vzore Američanov, niekde v pivnici v Bruseli, aby sme mali ďalšie a ďalšie papieriky pod názvom euro.”

Merz a obraz Adolfa za skriňou

Reakcia nemeckého kancelára Merza na eskaláciu voči Poľsku? Žiadna. Belousovová z toho vyvodzuje záver, ktorý neformuluje diplomaticky: „Merz by konečne mal vytiahnuť spoza skrine ten svoj obraz Adolfa, čo tam skrýva ešte po svojom dedovi, a povedať, že Adolf je náš vzor a otvorene sa priznať, že je nacista.” Západ ako celok charakterizuje ako „lúpežníkov, ktorí svoje bohatstvo odvodzujú od koloniálneho drancovania, vrážd a krádeží”. Na čele Európy sú podľa nej „normálni idioti, ktorí nemajú vedomosti ani na úrovni základnej školy. Keby ste si otvorili mapu, pochopíte, čo je Rusko – krajina v jedenástich časových pásmach, atómová mocnosť s celým súborom nerastného bohatstva z Mendelejevovej tabuľky prvkov.” Európa mala jedinú šancu – spolupracovať s Ruskom a mať odtiaľ lacné suroviny: „Európa by doslova prekvitala, ale asi si tieto bábky – Merz, Macron, Johnson – niekto zaplatil, aby takto likvidovali tento starý kontinent, a my sa prepadávame do biedy.”

Belousovová varuje aj pred tým, čo príde po skončení vojny. Vojaci, „ktorí už zacítili raz pach krvi, budú smerovať cez nás. A to nie je dobrá správa, ešte pri súčasnom stave nášho Ministerstva obrany a Ministerstva vnútra.”

Koalícia chybuje, opozícia je horšia

Na domácej scéne Belousovová vidí „tragický úpadok úrovne slovenskej politiky”. Koalícia „urobila obrovské množstvo chýb”, a za hlavný faktor rozkladu považuje SNS, ktorá priviedla do poslaneckého klubu influencerov a „legionárov” bez straníckeho zázemia. „Tá vláda vynakladá príliš veľa energie na to, aby ubránila hradbu pod názvom koalícia, a nemá sa kedy zaoberať tým, čo ľudia od nej chcú.” Ale alternatíva je podľa nej ešte horšia: „Horšie ako Matovič vo vláde je Matovič a Šimečka. Jeden neodborný, a druhý absolútne… Tri bodky, hej? Ľudia si už vyskúšali, čo Matovič dokáže. Nedokáže nič. Keby ste ho zavreli niekde do pivnice a nechali ho tam, začne kritizovať aj sám seba, aby mohol trénovať.” Šimečku charakterizuje ako „napodobeninu Matoviča z AliExpressu” – „začal aj s tými cestami a fotí sa pri nejakých sídlach, akože odhaľuje. Alebo chodí po krčmách, kde pôsobí ako chudák chlapec z Bratislavy, čo ide do krčmy a robí chlapa”. Slovensko čaká buď patová situácia, alebo vláda menšieho zla.

SNS: Danko je symptóm, nie príčina

Na otázku, či je Danko hlavným problémom SNS, odpovedá Belousovová prekvapivo: „Jediným problémom SNS nie je Danko, ale tí, ktorí ho tam zvolili.” Zodpovednosť kladie aj na Slotu, ktorý ho „inštaloval” – „to sú fakty, na to nezabúdajme”. SNS je podľa nej strana, ktorá „zradila svoj program” a je „vyhorená, nemá čo ponúknuť. Stranu nerobí len názov, na ktorý si niekto sprivatizuje. Stranu robia ľudia, robia ju osobnosti, ktorí sú dole a sú zapálení, a SNS-ka to nemá. Toto má Republika.” Označovanie Republiky za fašistov považuje za „progresivistický ťah”: „Keď niekto chce vidieť fašizmus, nech zájde do Kyjeva, ale nie na organizovanú návštevu. Nech ide do miest, kde Zelenského komando loví ľudí a kde ich odvádza. To uvidia, čo je skutočný fašizmus.”

Referendum Demokratov: dvanásť miliónov na kampaň Naďa

Referendum iniciované Demokratmi hodnotí Belousovová jednoznačne: „Oni vedia, že im to referendum neprejde, oni si robia volebnú kampaň.” Naďa ironicky nazýva „náhradným Benitom” a pripomína, že pred rokmi „nadával na referendum, ktoré robila vtedajšia opozícia, a teraz je za referendum”. Dvanásť miliónov vynaložených na akciu, ktorú nikto nekomunikuje a ktorá podľa nej nič nerieši, prirovnáva k ušlým investíciám v regiónoch: „Dedina, keď dostane sto tisíc, tak je ten starosta celý rád, čo môže urobiť.” A na margo Naďovej politickej dráhy dodáva: „Možno zarobil na tých zbraniach, čo dotlačil do tej Ukrajiny, teraz je tuším v nejakej dozornej rade nejakej firmy spojenej s vojnou. Nech to zacvaká, má z čoho.”

Verbálne násilie a hrozba „druhej Ukrajiny”

Znepokojuje ju aj rastúca agresivita v politickom diskurze, a to na oboch stranách. Sama dostala od muža z Česka vyhrážku zabitím: „teraz je trestne stíhaný”. No kritizuje aj „národný breh”: „Keď sa pozriete na siete tých iných politikov, je to to isté.” Varuje pred eskaláciou: „Lebo začína sa to verbálnym násilím a končí sa to potom už nejako inak. Kam to chcete vyšpičkovať, vážení politici? Akože druhá Ukrajina?” Sama sa hlási k inému prístupu: „Dokážem sa s hocikým porozprávať, ale slušne. Môžem hovoriť aj tvrdé veci, ale hovorím ich slušne, lebo sa snažím hovoriť vždy argumenty.”

Kandidatúra na ŽSK: Smer ju presvedčil, potom žiadal odstúpenie

Príbeh jej kandidatúry na predsedníčku Žilinského samosprávneho kraja je ilustráciou straníckeho fígliarstva. Smer ju v januári tohto roka sám presvedčil kandidovať: „dokonca existuje uznesenie Krajskej rady v Žiline” – a ubezpečili ju, že to majú odsúhlasené predsedom strany. Potom sa začali rokovania s Republikou, Smer následne mlčal a minulý týždeň sa dozvedela, že majú vlastného kandidáta – a zo Smeru dokonca zaznela požiadavka, aby z kandidatúry odstúpila. „Nie som pre Smer handra ani pingpongová loptička, aby si so mnou triafali, ako chcú.” Jediným, kto sa zachoval „charakterne”, je podľa nej Milan Uhrík: „Chlapa robí to, že keď dám slovo, tak ho dodržím. A v Smere je nejako príliš veľa chlapov, ktorí sa tvária chlapácky, ale asi chlapské slovo im málo hovorí.” Vo voľbách chce stavať na dlhoročnej zakotvenosti v regióne – na rozdiel od parlamentných politikov „nikdy nestratila spojitosť s realitou” a po odchode z veľkej politiky sa bez problémov opakovane dostala do mestského aj krajského zastupiteľstva. „Slovo dodržím a chrapúňom neustupujem,” zhŕňa svoju kandidatúru.