Ide o požiadavku Ruska (ktorú podľa médií podporuje aj Trump), aby ukrajinské vojská opustili celý Donbas ako podmienku prímeria. Zelenskyj to však odmieta.

A včera osobne potvrdil, že územná otázka stále nie je vyriešená.

To isté v podstate povedal aj Ušakov po rokovaniach v Kremli s Whitkoffom a Kushnerom. Vyhlásil, že bez vyriešenia otázky území v „duchu Anchorage“ (t. j. stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl z Donbasu) nie je možné dosiahnuť mierové urovnanie.

Pravda, ako píšu médiá, územné otázky budú prerokované na dnešnom trojstrannom stretnutí predstaviteľov Ukrajiny, USA a Ruska v Spojených arabských emirátoch. Nie je však jasné, čo presne môžu jednotliví úradníci v tejto veci prerokovať, ak Zelenskyj neprijal politické rozhodnutie.

Je pravda, že už dlho kolujú povesti, že Washington ponúka Kyjevu dohodu – stiahnuť sa z Doneckej oblasti výmenou za „platinové“ bezpečnostné záruky v duchu článku 5 NATO. Ukrajinské orgány to však príliš neovplyvňuje, pretože majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že Washington neprevezme žiadne záruky, ktoré by znamenali priamu účasť USA vo vojne v prípade nového vpádu Ruska. A podľa prichádzajúcich signálov nie je pripravený poskytnúť záruky podpory európskym vojskám, ak vstúpia na územie Ukrajiny. O to viac, že proti takejto možnosti kategoricky vystupuje Moskva.

To znamená, že Zelenskyj je pripravený prijať bezpečnostné záruky od USA, ale kvôli nim nechce stiahnuť vojská z Donbasu.

Stretnutie v Davose a prejav Zelenského: Kam smerujú rokovania?

Logiku Kyjeva v odmietnutí odovzdať Rusku celú Doneckú oblasť, napriek argumentom, že „skôr či neskôr ju Moskva aj tak obsadí“, sme už podrobne opísali.

Stručne ju možno opísať takto: „Hovoríte, že Putin aj tak obsadí celú Doneckú oblasť? Tak nech to skúsil. Pri súčasnom tempe mu to potrvá minimálne rok. Čo ak sa Rusko za tento rok rozpadne a zrúti pod tlakom sankcií a strát? A ak sa nerozpadne, tak jednoducho vykrváca a nebude môcť ďalej postupovať, uviazne niekde pod Kramatorskom. Alebo bude nútené vyhlásiť mobilizáciu a v Ruskej federácii vypukne vzbura. No a ak Rusi obsadia celú Doneckú oblasť, alebo presnejšie – ruiny jej miest a dedín, potom uzavrieme prímerie na fronte a vyhlásime to za víťazstvo. Ale Rusku nedáme nič bez boja, lebo to by bola kapitulácia a politická smrť pre každého vodcu, ktorý by to podpísal.“

Túto logiku podporuje aj Európa, kde je stále populárna teória, že „čím dlhšie trvá vojna na Ukrajine, tým lepšie, pretože Putin nebude mať silu zaútočiť na Európu“ (o diskutabilnosti tejto teórie sme písali). Vzhľadom na narastajúce rozpory s USA sa však táto koncepcia môže zmeniť. Zatiaľ však prevláda a Európania na jej základe pokračujú vo financovaní Ukrajiny.

Kyjev môže zmeniť svoje stanovisko a súhlasiť s odchodom z Donbasu len za niekoľkých podmienok.

1. V prípade extrémne tvrdého tlaku (a to nie slovného, ale praktických opatrení) zo strany Trumpa.
2. Ak Európa rozhodne, že v podmienkach konfrontácie s Trumpom je potrebné sa urýchlene zmieriť s Ruskom, a preto bude vyvíjať tlak na Kyjev, hroziac v opačnom prípade zastavením financovania a inej podpory.
3. Ak sa zrúti front.
4. Ak sa zrúti tyl kvôli totálnemu výpadku elektriny, vody a tepla.

V súčasnosti nenastala žiadna z týchto podmienok.

Je pravda, že neustále kolujú povesti, že Trump nejako tlačí na Zelenského, ale podľa slov a činov prezidenta Zelenského sa zdá, že žiadne vážne hrozby ani ultimáta nedostáva.

Pre porovnanie môžeme uviesť príklad z marca minulého roka, keď menej ako týždeň po ukončení americkej podpory Zelenskyj radikálne zmenil svoj postoj a súhlasil s ukončením vojny na fronte, hoci to predtým nazýval „kapituláciou“ (požadujúc hranice z roku 1991), rovnako ako teraz nazýva „kapituláciou“ stiahnutie vojsk z Donbasu.

Treba však poznamenať, že s takýmto prístupom nesúhlasia zďaleka všetci členovia ukrajinskej elity. Kritika sa vyjadruje neverejne, ale najmä na pozadí najťažších problémov v energetike znie hlasnejšie ako predtým. Ozveny takýchto nálad sa už dostávajú aj do západných médií.

Witkoff: Rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom sa zúžili na jednu otázku

Hlavné argumenty kritikov: „Ak budeme čakať na zrútenie frontu alebo celonárodný výpadok elektriny, musíme si uvedomiť, že v takom prípade budú podmienky mieru mnohonásobne horšie ako teraz. Vo vojne na vyčerpanie existuje reálna hrozba, že Ukrajina sa vyčerpá oveľa rýchlejšie ako Rusko, čo môže mať fatálne dôsledky pre štátnosť. Okrem toho, ak Rusi dokážu dosiahnuť hranice Doneckej oblasti, neexistuje žiadna záruka, že v takom prípade súhlasia s ukončením vojny na fronte a nepredložia nové územné požiadavky. Pre Ukrajinu znamená pokračovanie vojny v každom prípade veľmi veľké ľudské obete, zničenie mnohých miest a dedín, obrovské škody na hospodárstve. A ak sa Rusko náhle stretne s nejakými obrovskými problémami, môže sa uchýliť k použitiu jadrových zbraní, čo premení značnú časť krajiny na územie, ktoré bude na stovky rokov nevhodné na bývanie. Ak do konfliktu vstúpia aj krajiny NATO, bude to už svetová jadrová vojna a katastrofa pre celé ľudstvo. Preto, kým front ešte drží, má zmysel uzavrieť mier za podmienok, ktoré navrhuje Trump, t. j. odovzdať Doneckú oblasť. A snažiť sa za to od USA získať maximum toho, čo môžu dať.”

Zatiaľ tento názor nie je v ukrajinskom vedení dominantný. Správanie Trumpa a Európy, situácia na fronte a v tyle však môžu túto rovnováhu kedykoľvek zmeniť.