Môj profil 
Predplatné
Podpredseda Ľudovej vlády provincie Heilongjiang (ktorá hraničí s Ruskou federáciou) Čínskej ľudovej republiky pán Haitao Li uviedol, že Čína v súčasnosti robí opatrenia na podporu „Novej hodvábnej cesty“ a zdôraznil tri aspekty potenciálne významne pre ďalší rozvoj rusko-čínskej spolupráce: spoločné budovanie cezhraničnej infraštruktúry čo uľahčí prekonávanie obmedzení obchodu; cezhraničná výroba s prihliadnutím na špecifiká ruských regiónov Ďalekého Východu; vypracovanie jednotnej platformy. Diskutujúci tiež prejavil záujem o prepojenie čínskej a ruskej železníc aby bol umožnený pohyb nákladných vagónov čo prispeje k zlepšeniu obchodnej a hospodárskej spolupráce.
„Veľmi dôležitým tohtoročným výsledkom je práca na Ďalekom Východe s čínskymi partnermi. Na predchádzajúcom fóre sme podpísali memorandum o porozumení, o zriadení rusko-čínskeho agrofondu. Na terajšom fóre prvé dve obchodné dohody budú financované z fondu. Prvým dvom poľnohospodárskym projektom na Ďalekom Východe fond prideľuje prostriedky. A to, ako sme sa zhodli s našimi čínskymi partnermi, – je ukazovateľom vzájomne prospešnej spolupráce“, povedal Alexander Galuška. Primárny kapitál agrofondu je 13 miliárd rubľov s možnosťou zvýšenia až na 10 miliárd USD.
Hoci v prvej časti stretnutia bol kladený dôraz na tradičné formy spolupráce – rozvoj obchodu, surovinového, poľnohospodárskeho komplexu, neskôr čínskych podnikateľov zaujali možnosti budovania tranzitných koridorov medzi Čínou, Tichým oceánom cez Rusko, a tiež navrhli posilnenie cezhraničnej spolupráce s Čínou na územiach prioritného rozvoja TOR.
Prezident fondu „Skolkovo“ Viktor Vekselberg vyzdvihol vysoký potenciál rusko-čínskej spolupráce v oblasti vysokých technológií, pretože Rusko sa vyznačuje vysokou úrovňou vzdelania, vedy a vedeckého vývoja, zatiaľ čo Čína sa stala svetovou jednotkou špičkovej vysoko technickej výroby. Zároveň poznamenal, že podľa prieskumu iba 8% ruských firiem plánujú vstup na čínsky trh, čo absolútne nezodpovedá vysokému potenciálu spolupráce.
Výsledky ruského vývoja sa už uplatnili na čínskom trhu: čínske spoločnosti používajú ropný a plynárenský softvér, zaužívané sú špeciálne povlaky predlžujúce životnosť rôznych materiálov, aj pri výrobe potrubia. „Naša ekonomická spolupráca zjavne zaostáva za prijatými politickými rozhodnutiami,“ povedal V. Vekselberg.
„Všetci vieme, že vzťahy medzi vedúcimi predstaviteľmi Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky sú mimoriadne dobré, vzácne. A to platí aj pre prácu našich lídrov, týka sa ich osobných vzťahov, na stretnutiach naši lídri dokonca prežívajú pocity vzájomného priateľstva a sympatie, a to, samozrejme, napomáha dialógu. Čo sa týka obchodných vzťahov, samozrejme, máme to, čo máme: vedúci predstavitelia oboch krajín pociťujú sympatie aj v osobných vzťahoch a to prispieva k biznis-dialógu. Prelomové dohody. Ale dôvera na úrovni súkromných spoločností ruského biznisu, zo strany čínskeho biznisu nebola, v podstate ani veľký záujem nebol, a tento záujem sa začal prejavovať od uloženia sankcií v roku 2014,“ povedal I. Šuvalov.
Záujem čínskej strany o spoluprácu je podporený veľkými investičnými projektmi a čínski podnikatelia sa častejšie obracajú na vládu Ruska s otázkami ohľadne nových možností, informoval I.Šuvalov. „Ukazujú sa mimoriadne perspektívy. Ak rozbehneme do chodu platformu na ktorej teraz pracujeme – euroázijské partnerstvo, ktorého súčasťou je zóna voľného obchodu, okrem zintenzívnenia možností vzájomného obchodu Ruska s Čínou sa naskytuje príležitosť prieniku na trh tretích krajín. Spoločne na trhoch tretích krajín získame obrovské príležitosti, na čo poukazuje aj čínske vedenie, a zaznamenali sme to zo strany v čínskej vlády. Preto všetko vnímame s optimizmom, sme si vedomí toho, že vieme, kam máme napredovať,“ povedal I.Šuvalov.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
