V rozhovore zo 14. marca belgický premiér Bart De Wever argumentoval, že po skončení vojny nebude mať Európa inú možnosť, ako znovu nadviazať vzťahy s Ruskom „na určitej úrovni“, najmä v energetickom sektore.

Jeho výroky opäť rozvírili debatu o jeho postoji k vojne, keďže jednota Európy v otázke ruských sankcií a podpory Ukrajiny zostáva citlivou témou, píše Brussels Signal.

Politickí oponenti belgického premiéra, vrátane tých vo vlastnej vláde a zahraničných aktérov, rýchlo zareagovali a zaútočili na neho za to, čo vykreslili ako jeho „zámer zbližovať sa s ruským prezidentom Vladimírom Putinom“.

V rozhovore pre belgický hospodársky denník L’Echo De Wever povedal: „Keďže nie sme schopní ohroziť Vladimira Putina zasielaním zbraní na Ukrajinu a bez podpory USA ho nemôžeme ekonomicky udusiť, zostáva nám len jedna metóda: uzavrieť dohodu.“

„Rusko nesmie byť nikdy odmenené za svoju inváziu – táto lekcia je kľúčová –, ale z dlhodobého hľadiska sa musíme usilovať o ostražitý modus vivendi (spôsob života), ktorý opäť ponechá priestor pre iné geopolitické výzvy,“ povedal.

„Musíme zastaviť vojnu v záujme Európy,“ vyhlásil De Wever. „Bez toho, aby sme boli naivní, čo sa týka Putina. Musíme znovu vyzbrojiť a remilitarizovať hranice. Zároveň musíme normalizovať vzťahy s Ruskom a získať späť prístup k lacnej energii. To je vec zdravého rozumu.“

De Weverove poznámky vyvolali okamžitú vlnu negatívnych reakcií

Európski predstavitelia ostro kritizovali jeho výzvu na normalizáciu vzťahov s Ruskom, pričom kritici z východnej Európy a z Belgicka ho obviňovali z naivity alebo z toho, že je „proruským agentom“.

Belgickí koaliční partneri (flámski socialisti Vooruit, kresťanskí demokrati CD&V a frankofónni centristi Les Engagés) označili jeho komentáre za „podivné“, „naivné“ a za „prejav slabosti“.

Belgický minister zahraničných vecí Maxime Prévot zašiel ešte ďalej a premiéra verejne pokarhal. Povedal, že Európania musia naďalej vyvíjať ekonomický tlak na Kremeľ, aby „ vytvorili podmienky pre dôveryhodné rokovania“. „Rusko dnes odmieta európsku prítomnosť pri rokovacích stoloch,“ povedal. „Pokiaľ to tak bude, rozhovory o normalizácii vzťahov vysielajú signál slabosti a podkopávajú európsku jednotu, ktorú teraz potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým,“ uviedol v reakcii na premiérove vyjadrenia. 

Niektorí však tvrdia, že tieto reakcie boli inšpirované napätím v rámci belgickej vlády.

Proukrajinskí online aktivisti odsúdili De Wevera ako zástancu ruských štátnych záujmov, ochotného prijať ruské peniaze.

Európski ministri, ktorí reagovali verejne, sa vyjadrili negatívne k normalizácii vzťahov s Ruskom, hoci sa zdalo, že hovoria o súčasnosti, nie o období po uzavretí mierovej dohody.

Európsky komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen zdôraznil, že Európa by nemala dovážať „ani molekulu“ ruských fosílnych palív, zatiaľ čo švédska ministerka energetiky Ebba Bushová povedala: „Nemali by sme kŕmiť ruskú vojnovú mašinériu.“

Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys povedal: „Na tomto svete nie je nič drahšie ako lacná ruská ropa.“ Dodal, že Európa by mohla aj naďalej zadržiavať ruské aktíva –  čo je síce staršia téma, je však stále aktuálna. Bol to totiž práve De Wever, kto úspešne presvedčil Európsku úniu, aby nezabavila zmrazené ruské aktíva, ktoré boli uložené v bruselskom depozitári Euroclear.

Premiér napokon musel svoje slová obhajovať

V reakcii na všetky prehnané kontroverzie De Wever poskytol vyjadrenie, v ktorom zdôraznil, že v rozhovore zo 14. marca povedal, že k normalizácii vzťahov môže dôjsť až po uzavretí prijateľnej mierovej dohody.

„Myslím si, že to dá zdravý rozum,“ povedal. „Ľudia sa správajú, akoby som sa chcel zavďačiť Rusku, čo rozhodne nie je pravda,“ doplnil.

Keď ho novinári atakovali tým, že má podporu Maďarska, De Wever odpovedal,  že nezáleží na tom, kto jeho názor podporuje a dodal, že „nie je na rovnakej vlne“ ako maďarský premiér Viktor Orbán.

„Verím, že potrebujeme prijateľnú mierovú zmluvu,“ povedal De Wever. „Myslím si, že je zvláštne, že ako Európania financujeme vojnu, že ani nesedíme za rokovacím stolom a že v súčasnej situácii sú vyhliadky pre svet mizivé..,“ vyjadril sa.

„Všetko, čo hovorím, je: Nie je zámerom, aby sa po dosiahnutí mieru vzťahy nakoniec normalizovali? Nie je to účel každého mieru po vojne? Nie je to to, čo sme urobili po druhej svetovej vojne?,“ pýtal sa.

„Rusi nie sú idioti, však? Ak Rusko uzavrie mier s Európou, potom je víťazstvom pre Rusko aj to, že budeme mať medzi sebou normálne obchodné vzťahy,“ povedal.

„Nie je predsa zrejmé, že to je cieľ, ku ktorému musíme v dlhodobom horizonte dospieť? Ale ak to ľudia skreslia tak, že sa dnes chcem vrhnúť Putinovi k nohám, je to nezmysel. Je to nezmysel aj vzhľadom na to, čo som v tom rozhovore skutočne povedal,“ uviedol.

„Bolo by lepšie, keby sa dosiahol prijateľný mier, prijateľný pre nás Európanov, prijateľný pre Ukrajinu, ktorý by nám dal základ pre návrat k normálnym vzťahom vo svete. To je predsa samozrejmé,“ uzavrel De Wever.

Prečítajte si tiež:

• Belgický premiér vyzval EÚ, aby začala rokovania s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine
• Únia predĺžila sankcie voči Rusku, Slovensko napokon upustilo od námietok