Vláda podľa Dostála zmenila Civilný sporový poriadok kvôli ministrovi vnútra, vidí v tom porušenie zákona

„V tomto prípade podľa môjho názoru došlo jednoznačne k uprednostneniu osobného záujmu ministra vnútra,“ skonštatoval Dostál. Pripomenul pritom spor Šutaja Eštoka s tímom policajtov známym ako čurillovci, ktorý minister prehral rozsudkom pre zmeškanie, keďže si nekontroloval elektronickú schránku. Verejným záujmom je však podľa Dostála právna istota, predvídateľnosť doručovania, rovnosť účastníkov konania a dôvera v právny štát. Pripomenul tiež desiatky miliónov eur vynaložené na elektronizáciu verejnej správy vrátane súdov. Minister vnútra však podľa Dostála celú vec, namiesto priznania si svojho osobného zlyhania, prezentuje ako zlú právnu úpravu. „V tomto prípade je úplne zjavné, že Matúš Šutaj Eštok má na tejto veci osobný záujem,“ vyhlásil dostál.

Aj keď spätne už zmena podľa opozičného poslanca platiť nebude, ministrovi pomôže reputačne. „Bude to môcť prezentovať ako – nie ja som urobil chybu, ale zákon bol zlý,“ uviedol Dostál. Pripomienkovanie novely zo strany rezortu vnútra preto podľa neho určite nie je náhoda.

Ministerstvo vnútra SR žiadalo koncom minulého roku do pripravovanej novely Civilného sporového poriadku z dielne rezortu spravodlivosti zahrnúť vylúčenie fikcie doručenia pri doručovaní do elektronickej schránky. „Pri doručovaní súdom do elektronickej schránky sa toto doručovanie má riadiť len ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý je potrebné v tejto súvislosti upraviť,“ uviedlo vtedy ministerstvo.

MV: Novela Civilného sporového poriadku nesúvisí s osobným sporom Šutaja Eštoka

Navrhovaná právna úprava Civilného sporového poriadku nemá potenciál ovplyvniť osobný spor ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Ministerstvo vnútra (MV) SR to uviedlo v reakcii na kritiku opozičného poslanca parlamentu Ondreja Dostála (SaS), podľa ktorého môže navrhovaná legislatíva súvisieť s prípadom ministra.

Podľa ministerstva sa spor so skupinou policajtov známou ako čurillovci už odohral a bol posudzovaný podľa aktuálne platnej legislatívy, pričom vo veci bol vydaný aj kontumačný rozsudok.

„Podobnú situáciu však zažilo množstvo ďalších jednotlivcov, voči ktorým boli takéto rozsudky vydané napriek tomu, že o samotnom konaní reálne nemali vedomosť. Práve eliminácia a systémové riešenie takýchto prípadov do budúcnosti je hlavným cieľom predkladaného návrhu,“ uviedol rezort.

Podľa MV sa preto navrhuje zaviesť osobitný režim doručovania rozsudku pre zmeškanie v prípadoch, keď je žalovanou stranou fyzická osoba bez právneho zastúpenia. „Zmyslom navrhnutej úpravy je posilniť procesné postavenie bežných ľudí, ktorí nemajú odborné právne zastúpenie, a zohľadniť pritom závažné dôsledky, ktoré pre nich vydanie rozsudku pre zmeškanie predstavuje,“ objasnilo.

Naopak, v prípade žalovaných subjektov, akými sú štát, orgány verejnej moci alebo právnické osoby, sa navrhuje zachovať súčasný spôsob doručovania prostredníctvom elektronických prostriedkov. „Tento prístup vychádza z ich zákonnej povinnosti komunikovať s orgánmi verejnej moci elektronicky,“ poznamenalo MV.

V praktickej rovine to podľa rezortu znamená, že účastník konania bez právneho zastúpenia bude rozsudok pre zmeškanie preberať do vlastných rúk. „Zároveň, pochopiteľne, zostáva zachované pravidlo, podľa ktorého sa zásielka považuje za doručenú aj v prípade, že si ju adresát v stanovenej úložnej lehote neprevezme. Uvedené zmeny sa týkajú len doručovania kontumačného rozsudku, ostatná komunikácia zostáva zachovaná v elektronickej podobe,“ uzavrelo.