Môj profil 
Predplatné
Zverenci Zdena Cígera síce ukončili turnaj víťazne, no bez radosti. Priaznivá súhra okolností ani utorňajší triumf 3:2 po predĺžení im na štvrťfinálový úsmev nestačili. “Bol to dobrý výkon z našej strany, oveľa lepšie to vyzeralo systémovo aj individuálne. Škoda, že sme nevyhrali v riadnom hracom čase,” otvoril hodnotenie Sekera. Američania bojovali tiež o postup, oproti súperovi im však stačil akýkoľvek bodový zisk. “Každý jeden súper je hrateľný, ak hráte zodpovedne. Ak budeme hrať aj v budúcnosti tak, ako proti Amerike, na štvrťfinále máme šancu vždy. Bohužiaľ, turnaj sa hrá na sedem zápasov a v každom jednom sa musí ísť naplno.”
Slovenský výber napriek sérii štyroch prehier dlho živil reálnu nádej na postup. Okolnosti hrali v jeho prospech, no posledný krok musel spraviť sám. Poznačený zdravotnými problémami a psychickou ťažobou bojoval proti zámorskému súperovi až do konca. “Bol to pozitívny tlak na hráčov, aby sa vypli k čo najlepšiemu výkonu, ukázali sa. Ak chcete hrať ustráchane a nie ako o život, nemá to význam. Chalani ukázali, že vedia odohrať pod tlakom aj náročný duel,” zdôraznil Sekera.
Po záverečnom vystúpení v ňom síce prevládali zmiešané pocity, nie však rozčarovanie ani skepsa. “Sklamanie. V našej hre vládla nedisciplinovanosť, zlyhala organizácia. Chalani chceli niečo vytvoriť, ale čím viac sa snažili, tým viac to nešlo,” uviedol Sekera. Na otázku, či bol slovenský osud na turnaji spečatený spravodlivo, odpovedal: “Život je niekedy fér, inokedy nie.”
Až osmička hráčov si v Rusku odkrútila premiérový štart na MS. Podľa Sekeru sa to na tímových výkonoch – víťazstvách aj pádoch – podpísalo veľmi zreteľne. “Bolo to o skúsenosti, veľa chalanov pred tým neodohralo takýto turnaj. Zistili, o čom to na majstrovstvách sveta je, že sa tu korčuľuje každý zápas a nemôže sa ani jeden vypustiť, lebo hrozí strata bodov. Bola to pre nich dobrá skúsenosť, stretli sa na ľade s najlepšími hráčmi sveta, porovnali sa. Mohol by to byť pre nich hnací prostriedok do ďalšej kariéry,” zamyslel sa Sekera.
Aj dvadsaťdeväťročný bek si v Rusku odkrútil jeden debut. Premiérovo viedol národný tím na MS ako kapitán a vo funkcii sa osvedčil na viacerých frontoch. Na ľade produktivitou a prehľadom, v kabíne zasa dlhoročnými skúsenosťami. “Bola to pre mňa pocta. Nie je to ľahká úloha, niekedy máte v sebe emócie a nervy si musíte udržať na uzde, ‘kusnúť’ si do jazyka. Líder musí byť za každého stavu pozitívny, povedať to v kabíne pokojne a nerozkrikovať sa,” konštatoval. Svoje slová následne demonštroval pri celkovom hodnotení slovenských výkonov. “Som hrdý na každého jedného chalana, či sa darilo alebo nie. Vyhrávali aj prehrávali sme spolu ako mužstvo. Niekedy to vyšlo, niekedy nie. Každý sa snažil v rámci svojich možností. Bohužiaľ, slovenský hokej je niekde inde ako ten svetový. Bol to preň reálny obraz.”
Petrohradský šampionát Slovákom z hľadiska výsledkov opäť nevyšiel. Hoci v uplynulých dvoch týždňoch prijali prevahu negatívnych emócií, Sekeru národná hrdosť neopustila. Reprezentovať príde rád aj nabudúce, najbližšie dni však bude rozmýšľať nad nezvládnutou tohtoročnou misiou. “Každého to bude hnevať niekoľko dní, potom to bude minulosť. Treba si z toho zobrať ponaučenie,” dodal.
.JPG)
.jpg)
