Môj profil 
Predplatné
Lajčák povedal, že súčasná OSN pod vedením Antónia Guterresa má tri hlavné priority, z čoho jedna je práve migrácia. “Očakávam, že v júli prijme globálny dokument – vôbec prvý o migrácii. Nepôjde o právne záväzný text, nebude vstupovať do suverenity štátov. My síce dnes na migráciu reagujeme, lenže namiesto toho, aby sme boli aktívni, reagujeme z národných pozícií. Migrácia je fakt. Buď pred ňou budeme zatvárať oči, alebo sa budeme učiť ju regulovať, posilňovať pozitíva a redukovať negatíva.”
Vysvetlil, že mnoho ľudí uteká do Európy kvôli tomu, že sú nespokojní so situáciou a vládnutím vo svojej krajine. “Dobré vládnutie obmedzuje príčiny, pre ktoré ľudia odchádzajú inam. Keď vidíte perspektívu vo vlastnej krajine, nehľadáte ju inde. Je prirodzené, že človek chce zostať doma, ak ho niečo nevyháňa,” vysvetli. Dobré vládnutie podľa neho znamená hospodársky rast, obmedzovanie korupcie. “Treba sa mu venovať, ale nemali by sme k nemu pristupovať dogmaticky. Škandinávske štandardy asi nenastolíme v afrických krajinách za dva roky. Treba vidieť trend – to, že sa krajina pohybujú dobrým smerom.”
Migráciu podľa neho treba riešiť v krajinách pôvodu. “Keď na mieste zaistíte vzdelávanie a perspektívu zamestnania, ľudia odtiaľ nebudú utekať k nám. OSN sa teda snaží riešiť príčiny problémov, zatiaľ čo my sa tu len stretávame s dôsledkami. Nemožno “riešiť” migráciu prerozdeľovaním utečencov alebo ich držať v Turecku, ale tým, že bude regulovaná. A hlavne – že sa zohľadnia jej príčiny.”
Šéf slovenskej diplomacie poskytol rozhovor českým médiám po zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady OSN (ECOSOC) k Agende 2030 o naplnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa konalo v Prahe. Táto iniciatíva OSN má vyriešiť svetový problém s hladom, biedou, nerovnosťou a podporiť bezpečnejší svet. “Agenda udržateľného rozvoja je v celom systéme OSN dominantná. Ja ako predseda VS budem pripravovať štyri stretnutia na vysokej úrovni a tri z nich sú venované tejto agende. Teraz v marci to bolo o vode, v máji to bude o mládeži a v júni o financovaní rozvoja,” vysvetlil slovenský diplomat. Priznal, že problémom napĺňania tejto agendy sú financie, aj v súvislosti so snahou USA znižovať výdavky na chod OSN. “Bohužiaľ ony nožnice tú jednoznačne sú. Podľa odhadov Svetovej banky nám ročne chýba päť až sedem biliónov dolárov. To je zhruba sedem percent svetového hrubého domáceho produktu. Peniaze sú, lenže nie v štátnych rozpočtoch, ani v oficiálnej rozvojovej pomoci.”
V rozhovore sa dotkol aj súčasnej politickej situácie po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a po rekonštrukcii vlády. “Slovensko sa v uplynulom mesiaci zmenilo. A myslím, že je to dobre. Miera občianskej mobilizácie je nevídaná, od roku 1989 sme niečo také nezažili. Ľudia dali jasne najavo nulovú toleranciu voči akémukoľvek zneužívaniu moci, voči arogancii moci. To si nová vláda jasne uvedomuje. Vie, že musí presvedčiť, že nie je opakovaním toho istého, vie, že si potrebuje vybojovať dôveru,” uviedol, a dodal, že prioritou je vyšetrovanie vraždy. “Samozrejme by sme hlavne veľmi potrebovali vyšetriť tú tragédiu, pretože inak zostane otvorenou ranou. Zároveň si myslím, že je čas sa vrátiť do ústavných mechanizmov, kedy vláda potom, čo získa dôveru v parlamente, ju získa aj od občanov. Zároveň si iste zaslúži priestor, aby ukázala, že to všetko myslí vážne.”
.JPG)
