Môj profil 
Predplatné
Jednou z hlavných tém konferencie je otázka, ako posilniť východoeurópske krajiny Severoatlantickej aliancie, ktoré sú znepokojené novou ruskou politikou. Pre samotnú alianciu udalosti na Kryme znamenajú zásadný obrat v doterajšej politike voči blízkemu susedstvu. Podľa nemenovaného diplomata z prostredia NATO tieto udalosti menia celú povahu aliancie, keď sa spojenci ocitli pred staronovou hrozbou, pred súperom s oveľa väčším a nebezpečnejším zbrojným potenciálom, ako to bolo v prípade konfliktov, ktoré boli ďaleko za hranicami aliancie a kde sa aliancia nejakým spôsobom angažovala.
To všetko pre NATO znamená nové výzvy, najmä ak sa zoberie do úvahy, že Rusko sa v poslednom období zaplietlo do dvoch konfliktov (Gruzínsko a Ukrajina), ktoré menia bezpečnostnú situáciu v regióne. Krym sa k Rusku pridružil dobrovoľne a bez vojenského zásahu. V krajinách, kde operovalo NATO, vrátane Líbye, Iraku, Afganistanu sú ešte aj dnes nepokoje a vládne nestabilita.
Nový prístup aliancie bude mať dosah na všetkých jej členov, vrátane Slovenska. Aliancia musí prehodnotiť svoje plánovanie, zefektívniť systém rozhodovania, prehodnotiť vojenské cvičenia a vôbec celkový systém obrany a zbrojné systémy.
Podľa diplomatických zdrojov NATO prichádza pre najvýchodnejšie krajiny aliancie, v susedstve a blízkosti Ruskej federácie, do úvahy viacero možností: od zvýšenia frekvencie vojenských cvičení a hliadok cez početnejšiu prítomnosť jednotiek NATO v týchto krajinách až po zriadenie trvalých vojenských základní aliancie v strednej a východnej Európe.
Podľa niektorých náznakov by mala trvalá základňa NATO vzniknúť v Pobaltí, pretože sa tri pobaltské štáty obávajú priamej hrozby z Ruska. Diplomati aliancie však uviedli, že na to nie je dostatok politickej vôle a konsenzu.
Veľvyslanec USA pri NATO Douglas Lute v pondelok v tejto súvislosti uviedol, že ministri zahraničných vecí budú diskutovať o opatreniach na upokojenie spojencov z východnej Európy, pričom naznačil možnosť, že nepôjde iba o krátkodobé gestá aliancie.
Ministri z 28 členských štátov aliancie sa v Bruseli stretávajú prvýkrát od ruskej anexie Krymu, ktorá spôsobila najhoršie ochladenie vzťahov medzi Ruskom a Západom od čias studenej vojny. Ich úlohou bude identifikovať čo najúčinnejšie krátkodobé opatrenia vo vzťahu k Rusku a vo svetle krymských udalostí prehodnotiť prípravu septembrového summitu NATO v Cardiffe, ktorý určí dlhodobejšiu stratégiu vzťahov s Moskvou.
Spojené štáty ako najvplyvnejší člen aliancie dali jasne najavo, že nebudú vojensky zasahovať na Ukrajine, a “odolávajú” aj ukrajinským žiadostiam na dôraznejšiu materiálnu pomoc vo forme zbraní, munície či vojenskej techniky.
Dnes popoludní sa šéfovia diplomacie stretnú s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Deščyciom. V stredu budú diskutovať o Afganistane, kde aliancia netrpezlivo očakáva výsledky prezidentských volieb, keďže bez politických záruk zo strany nového vedenia v Kábule nebude NATO môcť pripraviť a naplánovať novú, nevojenskú misiu v Afganistane po roku 2014.
ru
.JPG)
.jpg)
.jpg)
