Prístupový protokol v mene Slovenskej republiky podpísal šéf diplomacie Miroslav Lajčák.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred ministrami ocenil doterajšie reformné úsilie Čiernej Hory, ktorej sa desať rokov po opätovnom získaní nezávislosti otvára cesta stať sa v poradí 29. členom tohto zoskupenia.

“Je to historický deň,” zdôraznil šéf aliancie na úvod svojho prejavu. Pripomenul, že Čierna Hora bola doteraz pre NATO dobrým partnerom a dokázala sa zamerať na potrebné reformy, aby mohla uskutočniť svoj cieľ a stať sa členom severoatlantického spoločenstva. Spresnil, že Čierna Hora sa podieľala napríklad na operáciách aliancie v Afganistane či v Kosove a tiež na boji proti terorizmu a fenoménu tzv. zahraničných bojovníkov.

Stoltenberg zdôraznil, že dnešný podpis prístupového protokolu je uznaním doterajšieho procesu reforiem v Čiernej Hore, ktoré však ani zďaleka neskončili a “je ešte veľa práce, ktorú treba dokončiť”.

Šéf NATO zopakoval svoje predošlé stanovisko, že od dnešného dňa bude táto krajina súčasťou rokovacieho stola krajín aliancie. Zatiaľ iba v úlohe pozorovateľa a po ratifikácii jej členstva zo strany všetkých 28 členov obranného zoskupenia už ako plnoprávny člen NATO.

Na otázky novinárov, ako dlho môže trvať ratifikačný proces, Stoltenberg odpovedal, že to nie je ľahké predpovedať, ale podľa neho je možné ukončiť tento proces do jedného roka.

Stoltenberg čiernohorského premiéra Mila Djukanoviča upozornil, že dnes začína nová kapitola pre dejiny jeho krajiny, a odkázal, že aliancia bude aj naďalej pokračovať v poskytovaní potrebnej podpory pre Čiernu Horu, na posilnenie jej suverenity a stability.

“Je to zároveň aj dôkaz toho, že dvere NATO zostávajú aj naďalej otvorené,” povedal pri tejto príležitosti Stoltenberg.

Čiernohorský premiér Djukanovič pripomenul, že jeho krajina dostala vážny prísľub členstva v NATO už vlani v septembri, a spresnil, že Podgorica nemala inú alternatívu ako vstup do NATO. Ocenil, že členstvo v aliancii dostalo jasné kontúry práve v roku, keď Čierna Hora oslávi 10. výročie obnovenia nezávislosti.

Djukanovič sa zaviazal, že jeho krajina po vstupe do aliancie preberie všetky jej záväzky a hodnoty a bude sa podieľať na zodpovednosti vyplývajúcej z členstva v tomto zoskupení. Dovtedy chce, aby jeho vláda pokročila v potrebných reformách, najmä v rámci rezortu obrany a v boji proti korupcii.

Podľa jeho slov vstup Čiernej Hory do NATO je zároveň dobrou správou pre celý región západného Balkánu, keďže znamená viac stability a súčasne aj viac istoty pre potenciálnych investorov. Dodal, že členstvo jeho krajiny v NATO treba vnímať aj ako posmelenie pre ďalšie krajiny regiónu, aby sa usilovali o transatlantickú integráciu.

Zaorálek: Česko ratifikuje členstvo Čiernej Hory v NATO rýchlo

Český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek v rámci rokovania ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli uviedol, že Česká republika nebude klásť žiadne prekážky pre Čiernu Horu pri ratifikácii jej členstva v Severoatlantickej aliancii.

Na otázku, ako vníma ratifikačný proces, ktorý musí prebehnúť vo všetkých členských krajinách aliancie, Zaorálek odpovedal, že tento proces zrejme nebude zložitý. “V Českej republike to bude jednoduchá vec,” spresnil šéf českej diplomacie.

Stoltenberg na rovnakú otázku novinárov odpovedal, že nie je ľahké predpovedať koniec ratifikačného procesu, podľa neho je však možné ukončiť tento proces do jedného roka, čo znamená plnoprávne členstvo Čiernej Hory v NATO už v roku 2017.

“Je to úspech Čiernej Hory a je evidentné, že si tento výsledok zaslúži. Je to ukážka toho, že sa o členstvo dokázala pomerne sústavne a kontinuálne usilovať, o čo sa snaží aj vo vzťahu k Európskej únii,” opísal Zaorálek úspech tejto krajiny. Dodal, že pre súčasných čiernohorských politických predstaviteľov je to veľmi dobrý výsledok, pretože sa im podarilo udržať vysokú podporu obyvateľstva pre vstup do EÚ aj NATO.

 Lajčák: Istota členstva Čiernej Hory v NATO je aj pre mňa silný moment

Minister Lajčák dnes neskrýval radosť nad podpísaním prístupového protokolu medzi Severoatlantickou alianciou a Čiernou Horou, k čomu došlo v rámci zasadnutia šéfov diplomacií členských krajín aliancie v Bruseli.

Lajčák pripomenul, že Čierna Hora sa dnes po prvý raz zúčastnila na zasadnutí NATO. Spresnil, že od podpisu prístupového protokolu táto krajina je už účastníkom všetkých rokovaní aliancie, má právo vystupovať, ale zatiaľ nemôže hlasovať a prijímať rozhodnutia.

Šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že pozvaním Čiernej Hory do NATO aliancia vyslala regiónu západného Balkánu silný signál, že politika otvorených dverí je stále živá a ak si kandidátske krajiny splnia svoje povinnosti, aj aliancia urobí to, čo sa od nej očakáva.

“Neskrývam, že je to silný moment aj pre mňa, pretože pred desiatimi rokmi v týchto dňoch vrcholilo moje úsilie v mene EÚ zorganizovať referendum o nezávislosti, ktoré bude nespochybniteľné. A dnes ako minister zahraničných vecí SR mám tú česť podpisovať prístupový protokol Čiernej Hory do aliancie. Je to úspešný príbeh,” opísal svoje pocity Lajčák.

Na otázku TASR, aký dlhý ratifikačný proces môže Podgorica očakávať, Lajčák pripomenul, že každá členská krajina aliancie má svoju dynamiku tohto procesu. NATO vie, koľko to trvalo v prípade naposledy prijatých krajín, podľa Lajčáka to môže trvať aj viac ako jeden rok, avšak nemá zmysel špekulovať, pretože dôležité bude, aby tento proces prebehol plynulo. Minister dodal, že v NATO zatiaľ nie sú signály, že by procesu ratifikácie hrozili nejaké prekážky.