OZ Mier Ukrajine    

Hlavými tvárami združenia sú Andrea Cocherová, Marián Kulich a Lucia Štesselová.

Cocherová bola v minulosti podpredsedníčkou strany Demokrati, ktorú vedie bývalý minister obrany Jaroslav Naď. Jej angažovanosť v tejto strane naznačuje prepojenie medzi politickými aktivitami a občianskymi iniciatívami, ktorých je súčasťou.

Jej profesionálna kariéra zahŕňa aj pôsobenie v neziskovom sektore, konkrétne v nadácii Pontis.

Marian Kulich je známy občiansky aktivista, ktorý sa v posledných rokoch angažuje v rôznych iniciatívach na Slovensku. Zúčastnil na protestoch proti vstupu Mariana Kotlebu do politiky a proti pôsobeniu ruského motorkárskeho klubu Noční vlci na Slovensku. Je poslancom mestskej časti Bratislava-Staré Mesto za Progresívne Slovensko a Team Bratislava.

Lucia Štasselová už od roku 1996 funguje v neziskovom sektore, keď sa stala spoluzakladateľkou Nadácie pre deti Slovenska. Momentálne je komunálnou političkou za koalíciu Team Bratislava, Progresívne Slovensko a Sloboda a Solidarita. Médiá dnes zaujali jej kontakty, kontakty Progresívneho Slovenska vôbec a Denníka N so šéfom Gruzínskej národnej légie Mamukom Mamulašvilim.

Jedným z hlavných nástrojov na získavanie finančných prostriedkov je platforma Donio, kde združenie pravidelne spúšťa kampane na podporu svojich iniciatív.

Donio je crowdfundingová platforma, ktorú na jeseň roku 2019 založil v Česku David Procházka. V roku 2020 platforma expandovala na Slovensko, kde ju vedie Ivan Zaťko. A v roku 2023 platformu kúpila česká spoločnosť Livesport.

Platforma umožňuje jednotlivcom a organizáciám jednoducho a rýchlo získavať finančné prostriedky na rôzne účely, vrátane financovania protivládnych protestov. Presný počet protestov financovaných prostredníctvom Donio nie je verejne dostupný, pretože platforma neuvádza štatistiky špecificky pre túto kategóriu kampaní.

Donio pri organizovaní zbierky takto burcuje ľudí na námestia:

Protesty neriadi OZ Mier Ukrajine

Všetko nasvedčuje tomu, že hlavou protestov “Slovensko je Európa”, ktoré sa konajú v mnohých slovenských mestách nie je OZ Mier Ukrajine. To ich organizuje len v niektorých mestách. Napr. v Bratislave a v Košiciach. V mnohých mestách sú to iné OZ, miestne občianske iniciatívy, či jednotlivci:

Banská Bystrica –  občianska platforma (OP) Nie v našom meste,

Banská Štiavnica – iniciatíva Banská Štiavnica nebude ticho,

Dolný Kubín – Orava za Slušné Slovensko

Liptovský Mikuláš – na pódiu vystúpil Ondrej Remeniar z OZ My sme les,

Martin – Kultúrna platforma Parta,

Námestovo – Orava za Slušné Slovensko,

Poprad – Poprad pre demokraciu,

Prievidza – Ivan Sýkora z Občiansky aktivizmus Prievidza – Horná Nitra,

Rimavská Sobota – Rimavská kaviareň,

Žilina –  OZ Truc sphérique, ktoré prevádzkuje kultúrne centrá Stanica Žilina-Záriečie a Nová synagóga v Žiline

Všetci títo organizátori majú spoločného menovateľa, sú členmi alebo podporovateľmi Platformy pre Demokraciu. Okrem toho v Považskej Bystrici protesty organizuje Tomáš Bořuta, poslanec MsZ za Progresívne Slovensko.

Do protestnej kampane Platformy pre demokraciu sa zapojilo vyše 50 občianskych organizácií a iniciatív z celého Slovenska. OZ Mier Ukrajine, či Donio patria k jej členskej základni.

Platforma pre Demokraciu

Zdá sa, že Mier Ukrajine je len návnada pre médiá a verejnosť. Skutočným hýbateľom protivládnych protestov v týchto dňoch je Platforma pre Demokraciu.

Platforma pre demokraciu (PPD) a jej členské organizácie sa od roku 2017 aktívne podieľali na viacerých občianskych iniciatívach a protestoch vždy, keď vládol Róbert Fico. Jedným z najvýznamnejších boli protesty “Za slušné Slovensko” v roku 2018, ktoré nasledovali po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Len v roku 2024 sa zapojili do protestov proti zásahom do kultúry, životného prostredia a mimovládneho sektora (apríl 2024) spolu s platformou Otvorená Kultúra a Koalíciou environmentálnych organizácií a platforiem. Sú zapojení aj do štafetového protestu „Slovenská kultúrna pochodeň“, ktoré burcujú kultúrnu obec od novembra 2024. Ich aktivity si začali užívať Martina Šimkovičová a Lukáš Machala skôr ako nastúpili do vedenia rezortu ministerstva kultúry.

Kto sa k platforme hlási dnes?

Platforma dnes zastrešuje známe firmy v treťom sektore: ako sú Nadácia Otvorenej Spoločnosti Georga Soroša, Nadácia Pontis, ktorá bola aktívna už pri protestoch v roku 2017 za zrušenie Mečiarových amnestií, Karpatská nadácia, ktorej šéfka Laura Dittel sa verejne netají tým, že jej nadácia sa podieľala na vytvorení mobilizačného tlaku na zosadenie Vladimíra Mečiara. Písali sme o tom (tu). Všetky spája odpor k tejto vláde. Vláde, ktorá vzišla z demokratických volieb v septembri 2023.

Hlava protivládnych protestov

Za riadiacim orgánom protivládnych protestov, ktoré sami organizátori naplánovali tak, že majú postupne silnieť až do úrovne štátneho prevratu (obsadenie vládnych budov, znemožnenie fungovania vlády, strety s bezpečnostnými silami, občianska neposlušnosť), netreba hľadať tváre OZ Mier Ukrajine, ale výkonný výbor Platformy pre demokraciu:

Laura Dittel a Juraj Rizman patrili medzi tých, ktorých Matúš Šutaj Eštok odvolal z Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie (MNO). Rizmanove statusy zdieľa na sociálnej sieti ukrajinský prezident Vladimír Zelenskyi.

Zaujímavou postavičkou je určite Filip Vagač, ktorý bol aktívny už ako študent v novembrovej revolúcii z roku 1989. Je dlhoročný predstaviteľ občianskeho sektoru v SR. V mimovládnych organizáciách a nadáciách profesionálne pracuje od roku 1991. Bol riaditeľom Nadácie pre deti Slovenska predtým ako sa ňou stala Lucia Štasselová. V rokoch 2000 – 2003 pôsobil ako prvý tajomník veľvyslanectva SR v USA a v rokoch 2011 – 2013 a 2022-2024 ako Splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, kým ho Šutaj Eštok neodvolal.

Hoci nie je členom výkonného výboru platformy, je z ňou úzko spätý aj krstný otec tretieho sektora na Slovensku, analytik a občiansky aktivista Pavol Demeš. Moderoval konferenciu „Spájame sa za demokraciu“, ktorá sa konala pod záštitou Platformy pre demokraciu. Konferenciu v Novej Cvernovke otvárala vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová a zúčastnili sa jej zástupcovia 200 mimovládok. V Demešom moderovanom paneli diskutovali: Lucia Plaváková (Progresívne Slovensko), Milan Krajniak, (Sme rodina), Roman Mikulec (OĽaNO), Juraj Krúpa (SaS), Marián Čaučík (KDH). Všetko zástupcovia súčasnej opozície.

Platforma má silné mediálne pokrytie nakoľko združuje organizácie, ktoré majú blízke vzťahy s médiami hlavného prúdu, vrátane veľkých televíznych staníc a denníkov. Tieto médiá často zdieľajú podobný hodnotový rámec a považujú ich protesty za legitímne občianske iniciatívy. Hlavné médiá majú často tendenciu sympatizovať s iniciatívami, ktoré sú v súlade s ich redakčnou líniou, zatiaľ čo spontánne protesty občanov marginalizujú alebo ich vykresľujú negatívne. Napr. všetky protesty počas vlád Matoviča a Hegera v rokoch 2020-2023.

Platforma pre demokraciu združuje veľké množstvo organizácií, ktoré sú súčasťou širších európskych a medzinárodných sietí. To im umožňuje efektívnejšie získať pozornosť zahraničných médií a diplomatických kruhov.

Iniciatívy ňou zastrešené často využívajú profesionálnu PR stratégiu a komunikáciu cez sociálne siete, čím zaisťujú široký dosah nimi šírených posolstiev (naratívov).

Otvorený list „Výzva organizácií občianskej spoločnosti predsedovi vlády, vláde a predsedom koaličných strán.

Filip Vagáč je autorom otvoreného listu, ktorý súčasnú vládnu moc vyzýva k:

Rešpektovaniu demokratických princípov – Zabezpečiť, aby Slovensko zostalo demokratickou krajinou so silnou občianskou spoločnosťou, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri ochrane práv a slobôd.

Pritom samotní signatári nedokážu rešpektovať výsledky slobodných demokratických volieb, ktoré sú pilierom demokracie. Výsledky volieb rešpektujú, len keď ich vyhrajú a im blízke politické subjekty na Slovensku vládnu.

Zastavenie útokov na občiansky sektor – Skoncovať s rétorikou, ktorá kriminalizuje a spochybňuje legitímne aktivity občianskych organizácií, a prestať s dezinformačnými kampaňami proti mimovládnym organizáciám.

Niet sa čo čudovať, že sa vláda snaží dostať aktivity, financovanie mimovládneho sektora. Nakoľko je to tzv. občianska spoločnosť, ktorá rozvracia tento štát už od roku 1998, kedy prispela s finančnou podporou Georga Soroša k zosadeniu Vladimíra Mečiara.

Ochrana proeurópskeho smerovania Slovenska – Nespochybňovať záväzky Slovenska v rámci EÚ a NATO, nezavádzať politiky, ktoré by krajinu odkláňali od demokratických partnerov.

Na falošnom naratíve, že nás Fico a jeho Smer chcú vyviesť z EÚ a NATO, že sa diskutuje o našom vystúpení z týchto organizácií, stoja a padajú protivládne protesty.

Zabezpečenie transparentného vládnutia – Posilniť pravidlá otvoreného vládnutia, vrátiť sa k participatívnym procesom pri tvorbe zákonov a legislatívy, zabezpečiť nezávislosť médií a ochranu slobody prejavu.

Mimovládky platené zo zahraničia by mali radi podiel na moci. Nevadí im, že legitímnu politickú moc v štáte získavajú politické subjekty vo voľbách. Sú štáty, ktoré majú zákonom upravené, že aktivisti mimovládneho sektora sa nemôžu niekoľko rokov po skončení členstva v týchto organizáciách uchádzať o žiadnu vládnu funkciu, či objaviť sa na kandidátke politického subjektu. U nás sú momentálne politické mimovládky, zastrešené Platformou pre demokraciu doslova liahňou pre kandidátky progresívnych politických subjektov.

Obnovenie podpory občianskej spoločnosti – Zastaviť kroky, ktoré obmedzujú financovanie mimovládnych organizácií, a zabezpečiť, aby sa pri prideľovaní grantov a dotácií uplatňovali transparentné pravidlá.

To im vadí asi najviac. Potom ako Donald Trump stopol finančnú podporu všetkým organizáciám vo svete okrem Egyptu a Izraelu, vyschol im prúd peňazí z americkej ambasády a ministerstva zahraničných vecí USA. O štedrej podpore napr. pre Iniciatívu INAKOSŤ sme písali (tu). Peniaze im stopla Martina Šimkovičová, ktorá je odvtedy pod tlakom platformy Otvorená kultúra, ktorú neriadi nikto iný ako Platforma pre demokraciu. Odrezaným od štedrých dotácií im ide o život.

Polícia začala konať vo veci subvenčných podvodov. To znamená, že bude preverovať, či peniaze nejaká (nekonkretizovaná) mimovládka použila na financovanie iných ako deklarovaných bohumilých činností. Ostatne, že je najvyšší čas s auditom začať, svedčí aj príklad mimovládky Iniciatíva INAKOSŤ, ktorá vo výročnej správe uvádza v položke „Ostatné služby“ ďalej nekonkretizovanú sumu 287 643 EUR.

Kto pri takejto „transparentnosti“ zaručí občanom, že protivládne protesty nie sú organizované z peňazí daňových poplatníkov, ktoré občania mimovládkam poskytli za iným účelom a nie aby sa pokúšali zhodiť vládu, ktorú si občania v slobodných voľbách vybrali?

Práve platforma pre demokraciu je dobrým miestom, kde by mal štát s auditom činnosti a toku financií začať. Medzi signatármi pod otvoreným listom nájde finančná správa množstvo inšpirácie.