Pán prezident a jeho brat sú spoluvlastníkmi firmy Kiska Travel Agency (KTAG). Verejnosť sa v týchto dňoch dozvedela, že KTAG schovávala do svojho účtovníctva faktúry nesúvisiace s jej podnikaním, ale s jasnou väzbou na prezidentskú kampaň Andreja Kisku, a z týchto dokladov vytvárala nákladové položky.

Čo sa vlastne stalo? Tri veci: Ukázalo sa, že Trestný zákon má efektívne ustanovenia. Ukázalo sa, že Andrej Kiska je priemerný slovenský politik. A ukázalo sa, že drvivá väčšina slovenských médií stojí v hlbokom, devótnom predklone pred Andrejom Kiskom, čo spochybňuje dôveryhodnosť ich neraz zarážajúco nabrúsených jazykov.

Chvála Trestnému zákonu

Keď podvedie podnikateľ štát na daniach, udelenie trestu je najneefektívnejší spôsob, ako sa s takýmto konaním vyrovnať. Jediným efektívnym riešením je dostať do štátneho rozpočtu to, čo podnikateľ dlhuje na dani z príjmu, DPH či spotrebnej dani. Preto existuje v Trestnom zákone ustanovenie, na základe ktorého zaniká trestnosť skutku skrátenia dane, ak splatná daň a jej príslušenstvo boli dodatočne splatené. Toto ustanovenie je možné využiť aj počas prebiehajúceho trestného konania. Šetrí to čas a peniaze.

V nedávnej minulosti postupoval rovnako podnikateľ Ladislav Bašternák. Namiesto toho, aby sa nechal zavrieť, vrátil štátu 2 milióny eur. On ostal na slobode a štátny rozpočet dostal to, čo mu patrí. Vďaka anonymu sme sa dozvedeli, že túto formu účinnej ľútosti vyžil aj konateľ prezidentovej bývalej cestovnej kancelárie KTAG pán Eduard Kučovský, aj keď v tomto prípade išlo o oveľa menšiu čiastku.

Priemerný politik

Úplne iný obraz príbehu nám ponúka jeho politická interpretácia. V roku 2014, keď KTAG financovala prezidentovu kampaň, bol Andrej Kiska spolu s bratom Jaroslavom a pánom Kučovským jej konateľom. Preto iba veľmi ťažko obstojí prezidentova obhajoba, že „ekonomické oddelenie mi potvrdilo, že účtuje správne. Vychádzal som z toho, aké informácie som dostával.“ Andrej Kiska bol jedným z troch ľudí, ktorí dávali pokyn ekonomickému oddeleniu firmy, aké faktúry má zaúčtovať a v tom spočíva jadro problému.

Aby sme neboli príliš abstraktní, uveďme zopár príkladov, kto všetko fakturoval firme KTAG. Potom bude oveľa jasnejšie, že pán prezident Kiska pri vysvetľovaní svojho prešľapu jemne povedané zavádzal. Za marketingové služby vystavil prezidentovej firme faktúru Radoslav Baťo, popredný člen volebného štábu, neskôr aj tímu novozvolenej hlavy štátu. Spoločnosť s ručením obmedzeným Vrtieť psom účtovala KTAG za balík služieb spojený s marketingom a public relations. Komplot Advertising vystavil firme faktúru za kreatívne a konzultačné služby. VISIBILITY, s r. o., zase dostala zaplatené za reklamnú činnosť na YouTube, administráciu a online monitoring. Za monitoring slovenských médií si účtovala aj tlačová agentúra SITA a tak ďalej a tak podobne, ako napríklad vylepovanie plagátov po mestách a obciach celého slovenského kraja.

Aj keď sa Andrej Kiska obhajuje tvrdením, že on nie je účtovník ani odborník na oblasť daní, ako ostrieľaný podnikateľ veľmi dobre vedel, že vyššie citované služby nemôžu byť zahrnuté do nákladov KTAG, pretože nijakým spôsobom nesúviseli so zabezpečovaním, dosahovaním a udržiavaním zdaniteľných príjmov firmy. KTAG nepotrebovala ani Rada Baťa, ani Vrtieť psom, ani všetky ostatné spindoktorské formácie na to, aby zabezpečila riadny chod podnikania. Potreboval ich len občan Andrej Kiska, v tom čase prezidentský kandidát. A urobil to, čo je nám Slovákom vlastné. Pokúsil sa aspoň časť nákladov na kampaň schovať medzi nákladové faktúry jednej zo svojich firiem a ticho dúfal, že mu to prejde. Neprešlo.

V tomto ohľade je Andrej Kiska priemerný slovenský politik. Mám problém s financovaním svojich politických aktivít. Nie je prvý ani posledný a rozhodne to nie je dôvod morálne ho zatratiť. Len veci treba správne pomenovať. Svet nie je čierno-biely, ale komplexný. A tým sa dostávame k zlyhaniu médií.

N, SME, Trend v prihlbokom predklone

Práve médiá vytvárajú čierno-biely obraz spoločnosti. Ponechajme nateraz bokom čiernu časť. Anjelskú bielu novinári prisúdili Andrejovi Kiskovi. Vďaka ich masívnej podpore sa stal prezidentom. Vďaka ich servilnému poklonkovaniu sa mesačne dozvedáme o tom, komu venoval prezidentský plat. Každý týždeň referujú o tom, kde postískal aké dieťa, pri ktorej posteli chorého sa pristavil a všetky jeho vskutku banálne a bezobsažné prejavy interpretujú ako štátnické gestá.

Potom sa prevalí kauza, v ktorej to pán prezident – povedané slovníkom Igora Matoviča – „dal na Bašternáka“, a novinári sa ocitajú v pasci, čo si sami nastavili. Ich ikona, modla a nespochybniteľný idol sa ukáže v pravom svetle. Odrazu je jasné, že je to obyčajný človek z mäsa a kostí. Ani anjel, ani diabol. Prosto Slovák Kiska. Namiesto primeranej kritiky a rovnako primeraného morálneho pobúrenia sa verejnosť od médií dočká servilného pochlebovania, nežných otázok na tlačovke a sladkastých komentárov. Slovom mediálna amnestia.

Prípadu sa prvý zhostil denník N. No nie preto, aby bol naozaj prvý, ale preto, aby daňový podvod prezidentovej firmy vhodne politicky zarámoval. Keby sa ocitli v rovnakej situácii Fico, Kaliňák, Bugár (dosaďte si ďalších adeptov sami), nepochybne by to bol krvák. V prípade Andreja Kisku – keď už sme pri tej uvoľnenej rétorike – nuda v Brne…

SME sa vo svojom prvom online článku na túto tému takmer hnevalo, že prečo v KTAG Finančná správa kontrolovala daň z príjmu, keď väčšinou ide po DPH. Akoby daň z príjmu bola od macochy. Nehovoriac o tom, že ďalšia kontrola vo firme hlavy štátu za uvedené obdobie sa dotýkala aj DPH a tiež nedopadla valne.

Nuž a do tretice Trend na online vyšiel s titulkom „Kiskova firma krátila daň, zistila Kaliňákova polícia“, čo je klamstvo (a to sa Ďateľ.sk usiluje vyhýbať silným slovám), pretože krátenie dane zistila Finančná správa. Ak Trend veľmi chce, tak Kažimírova Finančná správa a tá ex officio odstúpila prípad orgánom Policajného zboru.

Dá sa súhlasiť s názorom, že hlava štátu si zaslúži primeranú úctu, ale predklon, ktorý voči Andrejovi Kiskovi zaujali predovšetkým tieto tri médiá, je prihlboký, a preto nedôstojný.

Peter Tóth

Článok pôvodne vyšiel na datel.sk