Program púte sa bol rozdelený do dvoch dní. Začal v starobylej Levoči, kde v Bazilike sv. Jakuba pri svätej omši privítal zdravotníkov spišský biskup Mons. Štefan Sečka. “Prichádzame, aby sme prosili o Božie požehnanie a silu k službe, ktorú nám predstavil Pán Ježiš, službe, chorým starým, opusteným, trpiacim a všelijako strádajúcim.” Táto práca, ktorá nie je zamestnaním, ale povolaním, vyžaduje veľkú etickú zodpovednosť, morálnu zrelosť, vysokú profesionálnu etiku a pochopenie úlohy služobníka chorému “Vy všetci v zdravotníctve a opatrovateľskej službe máte mať na zreteli a pred očami Krista, ktorého prosil stotník, aby prišiel k porazenému sluhovi. Ježiš hovorí: “Prídem a uzdravím.” To nech je aj naša odpoveď – prídem a urobím všetko pre tvoje zdravie, zdravie tela i ducha,” vyslovil v kontexte s evanjeliom.

Po svätej omši nasledovali prednášky a panelová diskusia v neďalekej kongresovej sále. Biskup Milan Lach poukázal na cieľ stretnutia, ktorým je byť spolu, aby našej vzťahy rástli. Europoslankyňa MUDr. Anna Záborská vysvetlila, že medicína a politika majú veľa spoločného, lebo má pri nich ísť o dobro človeka. Zdôraznila, že o svedomie sa treba starať a jeho mantinely sú tvorené učením Cirkvi, dnes však svedomie nie je formované, čo vníma aj pri práci v Európskom parlamente. Prof. MUDr. Jozef Glasa, ktorý stretnutie moderoval, zdôraznil, že dnes zdravotníctvo ovládajú peniaze a jedinou cestou je ho pokresťančiť. “Prvá úloha kresťanského zdravotníka je pokresťančiť naše novopohanské zdravotníctvo, lebo pracujeme v pohanskom systéme zdravotníctva, kde sa stali akýmsi bôžikom peniaze.” Psychiater MUDr. Jozef Dragašek sa zameral na priblíženie rozdielov medzi zdravou a patologickou (chorobnou) spiritualitou. Zdravá viera prispieva k rozvoju osobnosti, pomáha budovať vzťahy k iným ľuďom a udržiavať činorodosť. Jej patologická podoba zahŕňa napríklad extrémny zápas o bezhriešnu svätosť, prehnanú askézu či premrštený strach z hriechu a môže viesť k sebapoškodzovaniu alebo až absencii (chýbaniu) svedomia, či sklonom k fanatizmu a extrémizmu.

Druhý deň sa program presunul na Mariánsku horu. Zdravotníci sa pridali k sláveniu Fatimskej soboty, pričom v rámci slávnostného ruženca zazneli meditácie v podaní ich zástupcov a vzťahovali sa na zdravie a chorobu. Po procesii so sochou Panny Márie okolo baziliky už nasledovala svätá omša, ktorú slúžil otec biskup Mons. Milan Lach spolu s kňazmi zo Spiša aj s duchovnými pôsobiacimi v nemocniciach. Vyvrcholením púte bola liturgia v Bazilike na Mariánskej hore. Otec Milan Lach v príhovore ukázal cestu, ako kresťanský zdravotník môže mať dosť síl pre svoje povolanie.

“Od zdravotníckych pracovníkov sa často očakáva, aby boli prví, ktorí milujú. Ale aby sme mohli milovať a dávať lásku, najprv ju potrebujeme prijať. Preto potrebujeme Ježiša Krista, rovnako ako Ján evanjelista,” vysvetlil. Sv. apoštola Jána vyzdvihol ako vzor: ako Ján neutiekol spod Kristovho kríže, tak nech zdravotník neuteká od lôžka trpiaceho. Učiteľ z kríža dal Jánovi svoju matku, lebo tak ľudsky vedel, že sám sa o ňu nemôže postarať, preto ju zveril svojmu najlepšiemu priateľovi, aby sa o ňu postaral a dochoval ju. Ján si matku Pána Ježiša berie k sebe a stará sa o ňu až do konca. “Často nám to ľudské chýba. Máme všetko, máme moderné nemocnice, špičkové zariadenia, máme nové postupy liečebné, technologické a čo potrebujú títo chorí? Ľudskosť. Potrebujú trošku času. Trošku toho ľudského spočinutia. Každý z nás to potrebuje.”

Mons. Lach vysvetlil, že zdravotníci môžu svoju prácu vykonávať skutočne s láskou len vtedy, keď sami budú cítiť lásku: “Pre kňaza aj zdravotníka je niečo nepredstaviteľné, žeby sme boli pasívni, ale Boh to od nás chce. Najprv Boh od nás chce, aby sme boli pasívni v tom, že sme milovaní Bohom. Že Boh nás prijíma takých, akí sme, vo svojej biede, vo svojej ľudskosti, krehkosti, ohraničenosti. Ak nebudeme mať skúsenosť s týmto, že sme milovaní Bohom, nedokážeme skutočne milovať Kristovou láskou. Možno to bude láska filantropická, ľudská, prirodzená, ktorá koná prirodzene. Ale tá láska najvyššia, agapé, ktoré sa má dávať a ktorá je najvyšším stupňom kresťanskej lásky je možná len vtedy, keď sa necháme milovať Bohom najprv my.”

Mons. Milan Lach tiež povedal, že prichádzame k našej nebeskej Matke, aby sme jej zverili slovenské zdravotníctvo a všetkých slovenských zdravotníkov, ktorých je až 120 tisíc a aby sme jej zverili všetkých chorých a trpiacich na Slovensku, ktorých sa ročne v slovenských nemocniciach vystrieda na lôžkach milión. Zároveň všetkým v zdravotníctve aj kňazom prichádzajúcim k chorým vyslovil poďakovanie za ich službu. V závere predstavil syn zosnulého lekára Pavla Straussa život a utrpenie pre vieru svojho otca, ktorý konvertoval na katolicizmus a jeho obetavosť a duchovné myšlienky sú príkladom pre všetkých, ktorí pôsobia na poli zdravia a choroby. Predseda rady pre pastoráciu v zdravotníctve Mons. Lach tiež pozval na konferenciu v Ružomberku, ktorá sa bude konať 16. júna.

TK KBS informovala Jana Víznerová