Môj profil 
Predplatné
Uplynulý štvrtok rozhodol senát Špecializovaného trestného súdu o nariadení hlavného pojednávania vo veci úkladnej vraždy Jána a Martiny.
Senát na pojednávaní zároveň určil predbežný rozsah dokazovania a rozhodol, že nebude vykonávať ako listinné dôkazy viaceré policajné analýzy a úradné záznamy, ktoré obsahujú (v analytickej a vyselektovanej podobe) časti komunikácie obžalovaných v aplikácii Threema.
Právny zástupca rodičov zavraždených reagoval v pondelok na sociálnej sieti na následne polemiky, ktoré vznikli v niektorých médiách a podľa ktorých súd rozhodol o celkovej neprípustnosti komunikácie z Threemy. Niektorí „analytici“ začali tvrdiť, že to môže ovplyvniť aj kauzu antedatovaných zmeniek, kde iný senát Špecializovaného trestného súdu rozhodol, že obsah zabezpečenej komunikácie Mariána Kočnera je prípustným a použiteľným dôkazom.
„Súd však – podľa mojej mienky správne – rozhodol len o tom, že nebude čítaná komunikácia obžalovaných v podobe, ktorú spracovali pre analytické potreby polície operatívne zložky Národnej kriminálnej agentúry,“ hovorí Lipšic.
Predpokladá, že svoje rozhodnutie založil súdny senát na judikatúre v otázke čítania prepisov záznamov z telefonických odposluchov. „Súčasťou spisu musia byť kompletné zvukové nahrávky z odposluchov, pričom každá procesná strana si môže urobiť vlastnú selekciu komunikácie, ktorú následne oboznámi na hlavnom pojednávaní. Koniec-koncov presne taký bol postup pri čítaní Threemy v kauze antedatovaných zmeniek,“ vysvetľuje.
Poukázal tiež na to, že súčasťou spisu vo veci úkladnej vraždy novinára a jeho snúbenice je aj kompletná komunikácia v aplikácii Threema na elektronickom nosiči. „Tým, že súd zahrnul do rozsahu dokazovania Dohodu o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu, ktorého súčasťou bol aj Europol, tak je zrejmé, že bude mať záujem vyhodnotiť procesný postup pri získaní komunikácie obžalovaných (teda takpovediac ‘sprocesniť’ Threemu).“
Lipšic tvrdí, že toto rozhodnutie súdu skôr indikuje, že komunikácia v aplikácii Threema, ktorú považuje za dôležitú, bude čítaná aj na hlavnom pojednávaní vo veci vraždy Jána a Martiny.
Súdne procesy budú v tejto veci pokračovať už v prvej polovici januára.
Špecializovaný trestný súd
V závere Lipšic ešte obhajoval vznik Špecializovaného trestného súdu: „Poznám mnohých skvelých trestných sudcov na okresných a krajských súdoch, ale neviem si predstaviť, ako by tieto kauzy pojednávali okresné súdy. Boj o Špeciálny súd (dnes Špecializovaný trestný súd) stál za to,“ uzavrel.
Kriticky sa však k Špecializovanému trestnému súdu vyjadruje Štefan Harabin, ktorý poukazuje najmä na stíhanie za názor: „Prvým krokom stíhania za názor bolo zriadenie špeciálneho súdu v roku 2005, a druhým krokom bolo rovnako ako v hitlerovskom Nemecku, keď mu po Žitňanskej novele v roku 2017, dali tieto trestné činy do kompetencie. Toto je celý problém v stíhaní Rostasa aj Mazureka. Nie tieto bludy čo tu Mazurek tliacha. My keď chceme zodpovedne spravovať štát, tak musíme mať pokryté aj takéto trestne činy. Problém však nie je v skutkových podstatách, ale v tom, že slniečkárski sudcovia obsadili vďaka Ficovi, Kaliňákovi, Lipšicovi a Žitňanskej špeciálnu prokuratúru a špeciálny súd.
„Všade tieto trestné činy rozhodujú normálni sudcovia, len u nás títo slniečkárski sudcovia na špeciálnom súde. Toto je príčina problémov ktorým teraz čelíme, nie to že sa v minulosti zmenila trestná sadzba z troch na šesť mesiacov podmienečne. Preto ak by mala strana Vlasť podiel na moci, ako prvé zrušíme špeciálny súd. A na rozdiel od Mazureka a ďalších legislatívnych „expertov“ z ĽSNS aj vieme ako to urobiť. Sme jediná členská krajina EU, ktorá ma špeciálny súd. Jeho obdobu majú iba v Írsku a Španielsku, ale tam je to kvôli teroristickým organizáciám IRA a ETA“, uviedol na záver Štefan Harabin (viac v článku).
Tatiana Stará
.JPG)
.jpg)
