Môj profil 
Predplatné
„Prial by som si, aby situácia na Ukrajine bola nie horšia, a pokiaľ sa dá, tak lepšia,“ odpovedal minister zahraničných vecí a európskych vecí Miroslav Lajčák na otázku, čo sa musí stať, aby si mohol povedať, pre predsedníctvo Slovenska v OBSE bolo úspešné. Takisto by bol rád, ak by sa podarilo dopracovať k posunu v konfliktoch o Náhorný Karabach či Podnestersko.
Hoci OBSE má svojho generálneho tajomníka – Thomasa Gremingera, šéfom organizácie býva minister zahraničných vecí predsedajúcej krajiny. „Šéf OBSE v osobe ministra zahraničných vecí má pomerne veľa priestoru, nie je viazaný nejakými striktnými pravidlami, OBSE nemá veľa regulácií. Predsedníctvo môže byť aktívne alebo pasívne, viditeľné alebo neviditeľné,“ opísal svoju budúcu úlohu Lajčák. Pripomenul, že Slovensko sa počas ročného predsedníctva bude sústrediť na ľudí ovplyvnených vojnovými konfliktami, na predchádzanie konfliktov, teda využívania dialógu, zapájanie mladých ľudí k otázkam bezpečnej budúcnosti a takisto sa bude snažiť o efektívny multilateralizmus, teda bude chcieť využiť potenciál OBSE a spoluprácu s Európskou úniou (EÚ) a Organizáciou Spojených národov.
Slovensko v roku 2016 na šesť mesiacov predsedalo Rade EÚ. Rozdielov je podľa Lajčáka niekoľko. „Jeden rozdiel je, že zameranie je užšie, ale členstvo širšie. V Európskej únii máme 28 krajín, predsedníctvo v Rade EÚ sa týkalo úplne všetkých oblastí, všetkých rezortov. Predsedali sme prakticky všetkým radám a malo to veľký dopad na život našich občanov,“ povedal Lajčák. Predsedníctvo v OBSE sa už nedotkne všetkých ministerstiev, ale budú do neho zainteresované rezorty diplomacie, obrany a vnútra. „OBSE je najväčšia bezpečnostná organizácia na svete, naozaj ide od Vancouvru, až po Vladivostok,“ dodal. Okrem toho sa počas európskeho predsedníctva striktne dbalo na úlohu tzv. čestného sprostredkovateľa, počas predsedníctva v OBSE bude Bratislava aktívne prichádzať s vlastnými myšlienkami a predstavami riešení.
Slovensko bude mať počas budúcoročného predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu tri priority – prevenciu a zmierňovanie následkov konfliktov, bezpečnú budúcnosť a efektívny multilateralizmus. Mottom predsedníctva je: „Zodpovedná budúcnosť je založená na inkluzívnom dialógu v prospech obyčajných ľudí.“ Slovenské predsedníctvo bude na jednej strane kontinuitou predchádzajúcich predsedníctiev, ale na druhej strane chce zanechať pečať svojich vlastných priorít a záujmov. Bude sa snažiť byť predsedníctvom, ktoré prichádza s novými riešeniami, je spravodlivé a čestné pri mediácii sporov a vedení diskusií, ale aj užitočné smerom k tým, ktorí budú mať záujem posunúť organizáciu do reality 21. storočia.
Pokiaľ ide o priority, prevencia a zmierňovanie následkov konfliktov zahŕňa podkategórie aktívny prístup v otázkach prevencie a zmierňovania následkov konfliktov, Ukrajinu a Osobitnú monitorovaciu misiu na Ukrajine (SMM), zmrazené konflikty, štruktúrovaný dialóg a opatrenia na budovanie dôvery a bezpečnosti, Správu a reformu bezpečnostného sektora a spoluprácu na západnom Balkáne. Bezpečná budúcnosť zahŕňa prevenciu radikalizácie, podporu tolerancie a nediskriminácie, mládež, kybernetickú bezpečnosť a 4. priemyselnú revolúciu. Efektívny multilateralizmus je o spolupráci medzinárodných organizácií, strategických partnerstvách a implementácii cieľov udržateľného rozvoja OSN, strategickom prístupe k určeniu priorít aktivít OBSE a implementácii záväzkov.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe má sídlo vo Viedni, na Slovensku sa však bude konať niekoľko podujatí. Jedným z nich bude Konferencia o kybernetickej bezpečnosti zameraná prioritne na ochranu kritickej infraštruktúry v kybernetickom priestore a prezentáciu skúseností Slovenska. Podujatie umožní diskusiu odborníkov z oblasti kybernetického zabezpečenia, zástupcov súkromného sektora, think-tankov a akademickej obce k novým výzvam v kybernetickom priestore, najmä ochranu dát v tomto priestore, kybernetickú ochranu volebných procesov, celoživotné vzdelávanie o kybernetickej bezpečnosti. Koncom roka sa bude na Slovensku konať zasadnutie ministrov zahraničných vecí 57 účastníckych štátov, pričom v júli sa uskutoční stretnutie v takomto formáte na neformálnej úrovni.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe je najväčšou regionálnou bezpečnostnou organizáciou. Všetkých 57 účastníckych štátov OBSE má rovnaké práva a rozhodnutia sa prijímajú konsenzom. Ročné predsedníctvo v OBSE nie je založené na rotačnom princípe, účastnícke štáty sa oň musia uchádzať. Rozhodnutie o predsedníctve SR v OBSE v roku 2019 bolo prijaté na Ministerskej rade OBSE v Hamburgu v decembri 2016. Predsedníctvo v OBSE je zodpovedné za koordináciu práce organizácie v mene rozhodovacích orgánov OBSE (Ministerskej rady a Stálej rady). Slovensko je súčasťou predsedníckej Trojky spolu s Rakúskom (2017) a Talianskom (2018). Program a priority predsedníctva OBSE si predsednícka krajina stanovuje sama, vychádza pritom z aktuálnych tém a otázok, ktoré OBSE rieši v oblasti bezpečnosti vo všetkých troch dimenziách organizácie – politicko-vojenskej, ekonomicko-environmentálnej a ľudskoprávnej.
.JPG)
