Bača na holiach je odkázaný len sám na seba. Svoje si chráni a opatruje

Práca s ovcami musí byť aj koníčkom. Napríklad cena vlny ledva pokryje prácu strihačov

Podkonice 12. augusta (TASR/Foto:TASR)

Gelety, rediky, putery – slová, ktoré zabúdame

Sudy či gelety na dojenie ovčieho mlieka, a teda výrobky “salašníckej debnárčiny”, ako ich nazval debnár z Podkoníc v okrese Banská Bystrica Ladislav Slobodník, sa používajú na salašoch oddávna. “Všetky riady, ktoré sa používali, čo ja si pamätám, v období po 2. svetovej vojne v rokoch 1945 – 1950, keď som bol so starým otcom na salaši, presne to isté je aj teraz na salašoch,” konštatoval. “Predsa sa hovorilo: To dedičstvo našich otcov zachovaj nám Pane,” dodal Slobodník.

Reklama

Salašnícka debnárčina je časťou rediky (všetko, čo súvisí s chodom salaša), ide o nádoby a pomôcky, ktoré sa na jar donesú na salaš. K výrobkom salašníckej debnárčiny patria ďalej varechy, trepáky na miešanie mlieka, ale napríklad aj nádoby zberačky (putera – nádoba, do ktorej sa nadojené mlieko precedí a vyrába sa syr).

TASR Slobodník ukázal napríklad 100-litrový dubový sud, ktorý sa používa na uskladňovanie žinčice. Medzi spodnou a druhou obručou je navŕtaná dierka, tam sa nasadí tzv. pipňa, z nej sa čapuje žinčica. “Tento sud sa používa na salaši od Ďura (24. apríla) až do Mitra, samozrejme, raz za týždeň sa dá von a vyriadi.” A to preto, aby sa žinčica neskyslila. “Bača zvykol mávať aj dva, aj tri sudy, keď bolo veľa oviec. A robil to tak, že jeden sud riadil v pondelok, druhý napríklad v piatok.”

Reklama

Surovinou na výrobu náradia je kvalitný dub

Ladislav Slobodník z Podkoníc predstavuje putery, zberačky, trepáky, varechy i celú rediku

Slobodník TASR ďalej predviedol varechy – tá na zberanie žinčice môže mať priemer 20 až 30 centimetrov. Na salaši sa používa aj dierkovaná varecha. Tzv. ohrabielko využívajú pri varení žinčice, ide o držiak dlhý asi meter a aby žinčica naspodku neprihorela, premiešava sa. Slobodník vyrobil aj malú päťlitrovú geletu. “Je to taká zmenšená replika pôvodnej gelety, ktorá má 12 litrov,” konštatoval. Dodal však, že keď bol na salaši malý honelník, občas mu dal bača na skúšku podojiť jednu ovcu do takejto malej gelety.

Sudy na žinčicu sa vyrábajú z kvalitného suchého dubového dreva, ostatný riad je zo smrekového dreva, bieleho smreku, ľudovo povedané zo svrčiny. Podľa Slobodníka je výsledkom baču, ako si riad chráni a ošetruje. Životnosť riadu záleží aj od ošetrovania, hoci každý výrobok má iné vlastnosti. Sud na žinčicu vydrží dlho, 20 až 30 rokov či viac.

Sám Slobodník bol kedysi salašníkom – vrchným gazdom. V rokoch 1990 – 1994 mal totiž súkromný salaš asi dva kilometre od Podkoníc. “Som z takej rodiny salašníckej a bačovskej a naozaj, keď som mal čas popri svojich povinnostiach v zamestnaní, pretože som robil na postoch aj hospodárskych, tak som vždy využil možnosti, aby som na ten salaš šiel,” povedal. Salašníctvo je jeho veľká vášeň ešte aj teraz, keď bude mať onedlho 70 rokov, uzavrel debnár.

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.