Môj profil 
Predplatné
Podkonice 12. augusta (TASR/Foto:TASR)
Gelety, rediky, putery – slová, ktoré zabúdame
Sudy či gelety na dojenie ovčieho mlieka, a teda výrobky “salašníckej debnárčiny”, ako ich nazval debnár z Podkoníc v okrese Banská Bystrica Ladislav Slobodník, sa používajú na salašoch oddávna. “Všetky riady, ktoré sa používali, čo ja si pamätám, v období po 2. svetovej vojne v rokoch 1945 – 1950, keď som bol so starým otcom na salaši, presne to isté je aj teraz na salašoch,” konštatoval. “Predsa sa hovorilo: To dedičstvo našich otcov zachovaj nám Pane,” dodal Slobodník.
Salašnícka debnárčina je časťou rediky (všetko, čo súvisí s chodom salaša), ide o nádoby a pomôcky, ktoré sa na jar donesú na salaš. K výrobkom salašníckej debnárčiny patria ďalej varechy, trepáky na miešanie mlieka, ale napríklad aj nádoby zberačky (putera – nádoba, do ktorej sa nadojené mlieko precedí a vyrába sa syr).
TASR Slobodník ukázal napríklad 100-litrový dubový sud, ktorý sa používa na uskladňovanie žinčice. Medzi spodnou a druhou obručou je navŕtaná dierka, tam sa nasadí tzv. pipňa, z nej sa čapuje žinčica. “Tento sud sa používa na salaši od Ďura (24. apríla) až do Mitra, samozrejme, raz za týždeň sa dá von a vyriadi.” A to preto, aby sa žinčica neskyslila. “Bača zvykol mávať aj dva, aj tri sudy, keď bolo veľa oviec. A robil to tak, že jeden sud riadil v pondelok, druhý napríklad v piatok.”
Surovinou na výrobu náradia je kvalitný dub
Slobodník TASR ďalej predviedol varechy – tá na zberanie žinčice môže mať priemer 20 až 30 centimetrov. Na salaši sa používa aj dierkovaná varecha. Tzv. ohrabielko využívajú pri varení žinčice, ide o držiak dlhý asi meter a aby žinčica naspodku neprihorela, premiešava sa. Slobodník vyrobil aj malú päťlitrovú geletu. “Je to taká zmenšená replika pôvodnej gelety, ktorá má 12 litrov,” konštatoval. Dodal však, že keď bol na salaši malý honelník, občas mu dal bača na skúšku podojiť jednu ovcu do takejto malej gelety.
Sudy na žinčicu sa vyrábajú z kvalitného suchého dubového dreva, ostatný riad je zo smrekového dreva, bieleho smreku, ľudovo povedané zo svrčiny. Podľa Slobodníka je výsledkom baču, ako si riad chráni a ošetruje. Životnosť riadu záleží aj od ošetrovania, hoci každý výrobok má iné vlastnosti. Sud na žinčicu vydrží dlho, 20 až 30 rokov či viac.
Sám Slobodník bol kedysi salašníkom – vrchným gazdom. V rokoch 1990 – 1994 mal totiž súkromný salaš asi dva kilometre od Podkoníc. “Som z takej rodiny salašníckej a bačovskej a naozaj, keď som mal čas popri svojich povinnostiach v zamestnaní, pretože som robil na postoch aj hospodárskych, tak som vždy využil možnosti, aby som na ten salaš šiel,” povedal. Salašníctvo je jeho veľká vášeň ešte aj teraz, keď bude mať onedlho 70 rokov, uzavrel debnár.
.jpg)
.JPG)
