Viete, aké slová Radičovej priniesol časopis .týždeň na svojom Facebooku? Citujem: „To, čo prevážilo v našej spoločnosti, je duch zla. Trvá to už od čias vlády Vladimíra Mečiara. Nie je to vôbec nový jav a aj vďaka zlyhaniu demokratických vlád sa tento jav zla nepodarilo zastaviť a jeho reprezentantom sa stala strana Smer – SD.“

Oči mi išli vypadnúť. Reprezentantom, teda zástupcom zla, jeho symbolom a stelesnením, sa stala politická strana?! To akože si SMER vybral, že vo verejnom diskurze bude pôsobiť ako temná strana politických síl? Sám sa nominoval do postavenia „mafiánov“, ktorí majú skončiť „v base“? Diabol sídli na čísle 666 a SMER má 667?

Nejde o to, kto mal aké kauzy, kauzy riešia zodpovedné orgány. Pointa je v tom, ako bol kto zobrazovaný, aký naratív naňho nalepili. Či dostal len vecnú kritiku, alebo či mu vypálili na čelo značku, ako dobytku.

A nie hocijakú značku, ale rovno znak čistého zla…

Eugen Korda sa v rozhovore pýta Radičovej na korene „zla“ v našom štáte. Už tá otázka obsahuje významový deficit, pretože komplexný balíček spoločenských pnutí a pohybov, ktoré vytvárajú v štáte atmosféru, redukuje na jediné slovo – „zlo“.

A pani Radičová, pri všetkej úcte k jej profesorskému titulu, veru nerieši, aká je spoločenská atmosféra komplexný jav – ona jednoducho konštatuje, že už „tri desaťročia“ tu prevláda „duch zla“. Takto jednoducho maľuje čerta na stenu.

Čo to je za nezmysel?

Áno, stali sa individuálne tragédie a hrôzy. Či už vraždy osôb činných vo verejnom živote, alebo známy únos prezidentovho syna. Aj hrôzostrašná vražda mladého novinára so snúbenicou. Tiež som kvôli tomu pár nocí nespal.

V kultivovanej spoločnosti, v demokracii západného typu, ku ktorej sa tak pyšne hlásime, by sa nemali podobné tragédie stávať. A predsa…

Na pozadí, za oponou, sa odohrávajú iné boje s inými praktikami.

Lenže zákulisný boj o moc predsa nie je novinkou ani u vzoru všetkých demokracií, v USA. Stačí si prečítať na tú tému pár kníh, alebo aj pozrieť ľubovoľný film či seriál natočený podľa skutočných udalostí…

Spomeňte si na aféru Watergate, alebo na vraždu Kennedyho, Malcolma X, či Martina Luthera Kinga.

Hovoria osobnosti USA, že žijú v atmosfére zla?

A keď, tak toto „zlo“ personifikujú do konkrétnej osoby? S takou dravosťou a v takej miere, ako to robili u nás médiá hlavného prúdu a satirické stránky typu Zomri?

Viete, aký článok na mňa vyskočil na webe Aktualít? Na tretí deň po atentáte? Pripomienka na istého dôchodcu z roku 2009, ktorého Fico na výjazde v regiónoch označil za aktivistu Radičovej. Ukázalo sa, že pán v skutočnosti namietal proti výškam odškodného, ktoré bane dali za zabrané pozemky.

Ako Aktuality pokračujú, Fico sa neskôr dôchodcovi ospravedlnil. Takto ten text končí: „Jozef Ťažiar sa odškodného za pozemky nedožil. Zomrel v auguste 2009.“

A teraz pozerám a neverím vlastným očiam: článok je datovaný na 15. mája 2024! Teda nie tri dni po, ale priamo v deň atentátu!

Neverím, naozaj sám sebe neverím, že ma zrak neklame alebo rozum nešiali. Vyložili to 16:15, teda nie pred atentátom. Možno bol článok naplánovaný vopred systémovým plánovačom – to už nemôžem vedieť (Asi pôvodne kvôli tomu, že vláda toho dňa rokovala v Handlovej).

Ale mohli ho kedykoľvek stiahnuť – v záujme určitej decentnosti.

Predsa len je podivné, že médium, ktoré má v názve aktuálnosť, teda jednu zo základných požiadaviek na novinársku správu, vytiahne materiál, ktorý zobrazuje premiéra v zlom svetle, z archívu spred vyše desiatich rokov…

Rozum sa zastavuje.

Cítim sa unavený, vyčerpaný samovoľným sledovaním toho, ako sa roja tieto mediálne muchotrávky ako po daždi. Napriek výzvam k solidarite a novým začiatkom. Človek, ktorý sa zaujíma o veci verejné, tomu neutečie.

Evidujem, samozrejme, aj emotívnu rétoriku niektorých koaličných politikov, a nepovažujem ju za šťastnú. Avšak politik nie som, to je iné ihrisko s inými hráčmi, a tak sa – ako človek myšlienky a pera – vyjadrujem k fachu, ktorý som vyštudoval.

Ideme ďalej:

Denník Pravda priniesol na Facebooku článok o tom, ako sa na sociálnych sieťach rozbujnela nenávisť. Väčšina médií vraj preto vypla komentáre. S výnimkou „dezinformačných“ webov, kde sa objavujú nadávky, urážky a obvinenia.

Pod tým istým príspevkom však komenty vypnuté nie sú…

A tak vyberám jeden za všetky, kopírujem od slova do slova: „Každému príčetnému je úplne jasné od koho a prečo pramení podnecovanie k nenávisti, jednoducho kleptokratom s filckotrollom na čele vždy išlo len o “rozdeľuj a panuj”!!!“

Toľko k dôslednosti mierumilovnej Pravdy…

Takto sa novinári podieľajú za svoj „tábor“ na tíšení vášní.

Ex-redaktor Aktualít Vagovič sa pre zmenu v podcaste Rozhovory so Šimonom obratne vyviňuje z názvu svojho statusu „Kto seje vietor, žne búrku.“ Spomenie truhlu pri proteste pred domom Matoviča, ale zabudne na hrobárske rekvizity pred Bonaparte…

Dobre. Priznáva aspoň, že niektoré opozičné protesty boli na hrane a niektoré aktivity za čiarou. No i tak sa mu javí expresívna rétorika niektorých členov vládnej koalície silnejšia a horšia, než opozičníkov.

Čo ale nevie pochopiť ani Vagovič, ani nikto z tých, ktorí zatiaľ hodnotili situáciu, je fakt, že keď zosobníte ZLO, absolútne, čierne, kriminálne, bezbožné ZLO s jednou jedinou osobou, urobíte z tej osoby viac, než obyčajný terč.

Urobíte z nej ikonu posvätného boja proti diablovi samotnému, predmet popleteného „džihádu“, cieľ pre radikalizované indivíduá. Je to iné, ako označiť niekoho vulgárne za k… alebo pi…. (s tým sa, prirodzene, tiež nestotožňujem a odmietam tento typ prejavu). To je zhadzovanie a psychologický tlak na danú osobu. Nepochybne strašná vec, pozná to, napokon, každý, kto kedy mal nejaký vplyv na sociálnych sieťach ako influencer, alebo kto je verejne aspoň trochu známy.

Ale človeka stotožňovať s absolútnym zlom s veľkým Z?

Urobíte z neho „legitímny“ cieľ pre ľudí, ktorí sa v súčasnom globálnom marazme nedokážu vyrovnať s daným stavom. Títo ľudia – pretože Juraj C. nie je jediný pomýlený a sfanatizovaný „pacifista“ – o tom som presvedčený – potom uveria tomu, že vlastne robia niečo v prospech celej spoločnosti. „Šľachetný“ čin.

Akoby nie, veď bojujú so Zlom! So samotným Antikristom!

Taká je sila spoločenského nálepkovania verejne činnými osobami a organizáciami. Od mimovládok cez liberálne médiá hlavného prúdu. Upozorňujem na to stále dookola. Kedy budú vyvodené dôsledky a náprava takého bezbrehého aktivizmu? Všíma si dnešná vláda, akú moc vplývať negatívne na našich občanov má v rukách mimovládny, politicky angažovaný sektor?

Darmo Vagovič hovorí, že „merajme rovnakým metrom“! Priestor, ktorý mala táto vláda na šírenie svojich myšlienok, boli sociálne siete a ulica. A ešte aj na tých sociálnych sieťach ich vypínali.

Priestor, ktorý má opozícia, počíta masmédiá, ulicu, aj mimovládky (tučne financované západom). Mimovládky aj médiá majú extrémnu silu vplyvu, napokon, priznal to aj Šimečka junior vo svojej práci o plánovaní štátnych prevratov.

Vagovič navyše nechápe, prečo niektorí koaliční politici zvaľujú časť viny na mainstream.

Nuž, ak toto nechápe, potom by sa možno mal vrátiť k písaniu krátkych správ.

Ale vrchol všetkého je, keď Vagovič spomenie, že nie médiá, ale Robert Kaliňák si má nakúpiť niekoľko zrkadiel, aby sa čo najdlhšie mal do čoho pozerať.

Ani kúsok hanby, ani kúsok cti. A žiadne ohľady. Pretože práve vykonávateľ slobodného, vznešeného novinárskeho remesla by mal ísť ostatným príkladom. Ale on znovu uprednostnil svoje ego a „naložil“. Ako šéfredaktorka SME, pani Balogová, so svojím „ačohentistickým“ titulkom „Čo je pre upokojenie situácie ochotný urobiť taký Andrej Danko?“

A viete, čo povedala Braňovi Závodskému v živom vysielaní profesorka Radičová?

Najprv vysvetlila, že žijeme v „defektnej demokracii“, kde nefungujú dôležité inštitúcie. Policajti vraj zlyhávajú v spôsobe informovania o atentáte a vyšetrovaní. Zlyhali aj politici, ktorí „okamžite vniesli politický rozmer“ do tejto tragédie.

Nuž, pani Radičová asi zabudla, aký politický rozmer vniesli isté osoby a strany do vraždy Jána Kuciaka. Spomínam si na to, ako som ja osobne nadobudol po sledovaní mainstreamových médií, po tej neznesiteľnej mozgovej masáži, dojem, že stopa určite vedie k strane SMER! Pamätáte si to: talianska mafia, štátna radkyňa, a to ostatné…

A nakoniec sa ukázalo čo? Že to bola stopa falošná.

Ale napáchané politické i spoločenské škody boli nezvratné.

Spojili v hlavách ľudí taliansku mafiu s konkrétnou politickou stranou.

Veď pád vlády bol priamym dôsledkom vraždy novinára a jeho snúbenice – vymohli si to opozičné manifestácie, skryté pod „nestranným“ hnutím Za slušné Slovensko.

Teraz, keď sa pokúsil o vraždu vyhecovaný človek nespokojný s politikou vlády, by sa mali na seba pozrieť tí, ktorí podporovali falošné a zavádzajúce naratívy.

Ešte dodám, že pani Radičová mala v relácii naporúdzi aj veselé historky s vlastnými ochrankármi z minulosti… Vtedy mi bolo jasné, že je čas to vypnúť, než sa ozve čemer.

Ale vydržal som, odtrpel som to, nech nemusíte vy.

Interview končilo tak, že „nezávislý“ novinár a majster pritakávania vybraným politikom, Braňo Závodský, sa spýtal na zmierovaciu iniciatívu.

Radičová odpovedá, že spájať by nás mohlo jednoznačné odsúdenie násilia. K tomu, dá sa povedať, aj došlo (u drvivej väčšiny politikov). Avšak potom príde gól…

Vraj netreba teraz prerušovať politické kampane, ale treba ich robiť „kultúrne“.

Čo tým myslí? Nuž, vysvetľuje, ako má podľa nej vyzerať politický spor. Normálne ako keď vysokoškolský pedagóg stavia študentov pred hotovú vec: „Spor má byť o tom, či je normálne, aby vláda nerešpektovala expertov v takýchto (pandemických) situáciách.“ Tým stavia tú časť politikov, ktorí práveže za covidového šialenstva rešpektovali aj menšinové vedecké názory, mimo hru.

A pokračuje aspoň troma ďalšími kategorickými vyhláseniami typu „spor má byť o tom, že…“

Tak na slovíčko, vážená pani profesorka. Hovoríte k národu, nie k svojim študentom. Pozastavím sa pri tom, že spor „môže“ (aké štedré, že máme dovolené aj toto!) byť o tom, či naše postavenie v EU a NATO má viac výhod alebo nevýhod, a ako na ne vieme reagovať.

Nepočul som však, že by pani profesorka pripustila aspoň drobný náznak toho, že by sme mohli viesť „spor“ (podľa mňa by stačila seriózna debata, ale dobre, keď na tom slove trvá) o tom, aké hodnoty vyznáva súčasné Slovensko, čo je to slovenská národná identita, a kde sa svetonázorovo vidíme o dvadsať rokov. Pretože – úprimne – súčasná EÚ sa na míle vzdialila pôvodným cieľom svojho vzniku.

Očividne sú však niektoré témy – akokoľvek legitímne a spoločensky žiadúce – pre pani profesorku neprípustné.

Skoro ako za totality, čo poviete?

Prečítajte si tiež

Atentát na premiéra: A teraz k zodpovednosti politickej