Zo všetkých relevantných faktorov vplývajúcich na výšku mzdy zamestnancov má faktor zamestnanie najvýznamnejší vplyv. Najlepšie sú na tom riadiaci zamestnanci, manažéri a vedúci. Za nimi nasledujú špecialisti, technici a odborní pracovníci. Najnižšie mzdy v priemere poberajú zamestnanci pracujúci v zamestnaniach s nízkou úrovňou pracovnej zodpovednosti a potrebných špeciálnych zručností vedomostí, t.j. ako pomocní a nekvalifikovaní pracovníci.
Medzi konkrétne zamestnania, ktoré sú najslabšie odmeňované, patria: (1) opatrovatelia, asist. pre domácu starostlivosť starších osôb, zdravotne postihnutých, (2) pomocníci v kuchyni, (3) ruční práči a žehliari, (4) upratovačky, (5) zametači, (6) pánski a dámski krajčíri, kožušníci a klobučníci, (7) kuchári (okrem šéfkuchárov), (8) čašníci a someliéri, (9) záhradníci a pestovatelia sadeníc, (10) pomocní pracovníci údržby budov a areálov, (11) opatrovatelia a asistenti v zariadeniach pre staršie osoby so zdravotným postihnutím, (12) predavači v stánkoch a na trhoch (okrem rýchleho občerstvenia), (13) predavači jedál za pultom alebo pri okienku, (14) pomocní pracovníci v sadovníctve a záhradníctve. Ich mesačná mzda pri plnom pracovnou úväzku sa v priemere pohybuje v intervale od 427 € po 534 €.
Zamestnania, ktoré sú v priemere najlepšie platené, sú všetky zamestnania vo vedúcich a riadiacich pozíciách. Okrem nich patria do tejto skupiny zamestnaní aj (1) lekári špecialisti, (2) finanční analytici a špecialisti v oblasti finančníctva, poisťovníctva, (3) systémoví analytici, (4) vývojári softvéru, (5) vývojári a analytici softvéru a aplikácií, (6) finanční a investiční poradcovia a agenti, (7) špecialisti v oblasti predaja informačných a komunikačných technológií, (8) špecialisti v oblasti počítačových sietí, (9) špecialisti v oblasti telekomunikácií, (10) špecialisti v oblasti reklamy a marketingu, (11) špecialisti v ťažob., hut., zlievar. priemysle a príb. odboroch, (12) analytici v oblasti riadenia a organizácie práce a (13) špecialisti v oblasti priemyslu a výroby. V týchto zamestnaniach sa pohybuje priemerná mzda v intervale od 1 668 EUR vyššie.
“Tieto zistenia potvrdzujú dva fakty: po prvé, že mzdy na Slovensku rastú a po druhé, že ich rozloženie je nerovnomerné. A ukazuje sa, že mzdové rozdiely majú tendenciu sa zväčšovať. Toto všetko je východiskom pre nevyhnutný vládny zásah, ktorým je v trhovom hospodárstve zvyšovanie minimálnej mzdy,” komentuje uvedené údaje štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš. Upozorňuje, že medián miezd je na úrovni dvoch tretín priemeru a 10 percent najlepšie zarábajúcich má plat v priemere takmer 4-násobne vyšší ako najslabšie zarábajúci.
Hodnota mediánu určuje, koľko zarába “stredový” zamestnanec: teda presná polovica zamestnancov zarába viac ako medián, (druhá) presná polovica zamestnancov zarába od mediánu menej. V aktuálnych podmienkach Slovenskej republiky zarába 65% zamestnancov menej, ako je vykazovaná priemerná mzda, približne tretina zamestnancov má nadpriemerné mzdy.
Konkrétne údaje o rozvrstvení miezd v Slovenskej republike obsahuje nasledujúca tabuľka (opäť ide o údaje zo zisťovania za 2. štvrťrok 2015):
Okrem poznania súčasného stavu rozvrstvenia miezd sme porovnali údaje za posledných 15 rokov – vybrali sme obdobia po piatich rokoch, teda za roky 2000, 2005, 2010 a 2014. Porovnanie, ktoré nájdete v nasledujúcej tabuľke ukazuje, že v SR dochádza v uplynulom období síce k miernemu, ale trvajúcemu zvyšovaniu nerovnosti rozdeľovania príjmov.
Ukazovateľ Medián/Priemer nám hovorí, akú časť z priemernej mzdy poberá polovica zamestnancov. Ak jeho hodnota je 1, polovica zamestnancov zarába priemernú mzdu a menej, resp. viac. Čím je jeho hodnota bližšia k 0, tým menšiu časť z vykazovanej priemernej mzdy zarába polovica zamestnancov, t.j. existuje úzka skupina zamestnancov s veľmi vysokými mzdami (vysoká nerovnosť rozdelenia príjmov).
Metodika
Štatistické zisťovanie o cene práce ISCP zbiera údaje priamo od zamestnávateľov, výhradne formou elektronického zberu. Na rozdiel od zisťovania Štatistického úradu SR ISCP monitoruje reálne vyplatené mzdy za skutočne odpracovaný čas (do výsledkov teda nevstupujú priznané, ale nevyplatené mzdy, napr. ak je zamestnanec v sledovanom období práceneschopný, alebo zamestnankyňa na materskej dovolenke a pod.).
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR