„Úrad komisára pre deti pravidelne organizuje aj zasadnutie platformy K14, ktorá slúži na vzájomné informovanie a koordináciu kompetentných orgánov pri riešení rôznych problémov súvisiacich s deťmi na Slovensku. Posledné zasadnutie bolo venované téme radikalizácie a násilného správania detí a jeho súčasťou boli aj veľmi znepokojivé zistenia o situácii ukrajinských detí žijúcich na Slovensku,“ doplnil ÚKPD.

Zástupkyňa úradu Alona Kurotová predstavila v rámci stretnutia údaje, podľa ktorých sa na Slovensku nachádza približne 70-tisíc detí z iných krajín. Spomedzi nich je 40 800 detí odídencov z Ukrajiny mladších ako 17 rokov. Vysoký podiel tvoria neplnoletí študenti. Ide o približne 3 500 vysokoškolákov vo veku 16 až 18 rokov a ďalšie dve tisícky študentov stredných škôl.

„Poradca komisára pre deti pre problematiku detí z Ukrajiny Eduard Buraš upozornil na prípady, ktoré odhaľujú obrovské systémové nedostatky. V Košiciach napríklad zostalo 25 maloletých študentov vo veku 14 – 16 rokov úplne bez zodpovedných osôb, keď im vypršali splnomocnenia sprostredkovateľskej agentúry k 31. decembru 2024,“ uvádza ÚKPD.

Zároveň jestvujú v praxi prípady, kde jedna dospelá osoba zastupuje naraz desiatky detí, niekedy aj 50 či 60, čo je ale nereálne a deti tak ostávajú fakticky bez riadneho zastúpenia. Podľa Buraša sa s týmto problémom stretávajú aj v ďalších štátoch Európskej únie.

„Ukrajinské ministerstvo sociálnej politiky v tejto súvislosti potvrdilo, že by vedelo začať proces odobratia rodičovských práv rodičom, ktorí nechali svoje deti bez dozoru, avšak len na základe oficiálneho podnetu zo strany Slovenska,“ dopĺňa ÚKPD. Problémom je aj oblasť zdravotnej starostlivosti, ukrajinským deťom s prechodným pobytom často chýba pediater a nedokážu sa k nemu dostať, keďže lekári nemajú povinnosť prijať ich do svojej starostlivosti. Komplikáciou je aj nedostatok financií, deťom neraz chýbajú peniaze na ubytovanie v internátoch a samosprávy ho nedokážu zafinancovať. Deťom tak neraz pomáhajú pedagógovia alebo dobrodinci.

„V niektorých prípadoch, ako informovala Miroslava Gubaľová z Banskobystrického samosprávneho kraja, deti cez víkendy dokonca prespávajú vo vlakoch, pretože nemajú kam ísť. Túto informáciu potvrdili aj deti z Mládežníckeho parlamentu ukrajinských detí a mládeže pri UKPD,“ informovali z úradu.

Miroslava Mittelmannová z Ligy za ľudské práva upozornila na právne problémy, a to že viaceré slovenské zákony nepočítajú so špecifickým postavením detí cudzincov, napríklad nemajú prístup k dočasnému útočisku, k zdravotnej starostlivosti ani k vzdelaniu, ak za nich nemá kto podať žiadosť. Na Slovensku je aktuálne identifikovaných 5 500 maloletých bez sprievodu, ktoré sú takto vylúčené zo základnej ochrany a práv. Mikloško opakovane vystríhal, že bez systémového riešenia situácie hrozí vznik stratenej generácie detí bez riadnej starostlivosti, vzdelania a perspektívy, čo môže mať v budúcnosti za následok až radikalizáciu. Podľa komisára pre deti je potrebné pomôcť deťom, ktoré už na Slovensku sú, a tiež nastaviť jasné pravidlá, kto sem môže prísť a za akých podmienok.

V rámci odborného stretnutia v piatok 15. augusta na pôde Úradu komisára pre deti, ktoré bolo zamerané na situáciu ukrajinských stredoškolákov, boli predstavené nové informácie. ÚKPD v spolupráci s odbormi školstva Prešovského, Košického, Bratislavského a Banskobystrického kraja a so Sekciou strategických priorít MŠVVM SR uskutočnil v apríli až júni tohto roka dotazníkový prieskum o počte a podmienkach štúdia študentov z Ukrajiny na stredných školách a v školských internátoch.

„Zatiaľ bol vykonaný iba v krajoch s najvyšším počtom ukrajinských študentov, bude však pokračovať ďalej. O doterajších výsledkoch teraz informoval zástupcov odborov školstva všetkých samosprávnych krajov, ako aj prítomných zástupcov MŠVVaM. Situácia maloletých osôb bez sprievodu je veľmi dôležitá a náročná téma lebo sa s ňou potýkajú všetky VÚC,“ uvádza ÚKPD.

Podľa výsledkov prieskumu sú ukrajinskí študenti v súčasnosti prítomní vo veľkom počte temer vo všetkých slovenských regiónoch.

„V Prešovskom a Košickom kraji je aspoň jeden ukrajinský študent evidovaný na 185 stredných školách, v Bratislavskom kraji na 114 a v Banskobystrickom na 54 školách,“ priblížili z úradu.

Doplnili, že najväčšia koncentrácia je na školách, ktoré sa dlhodobo venujú ukrajinským žiakom, prípadne majú profil blízky praktickým odborom.

„V Prešove je to napríklad Spojená škola T. Ševčenka s 129 žiakmi, vo Svite SOŠ polytechnická s 94 žiakmi či SOŠ technická v Košiciach s 55 žiakmi. V Bratislave dosahuje najvyššie čísla SOŠ gastronómie a hotelových služieb s 139 žiakmi. V Banskobystrickom kraji sú počty podstatne nižšie – maximálne 14 až 12 žiakov na jednej škole,“ uviedli z ÚKPD.

Významnou súčasťou prieskumu bol aj pobyt ukrajinských detí na internátoch. V Prešovskom a Košickom kraji ich na internátoch býva 434, v Bratislave je to 516 a v Banskobystrickom kraji 74. Problematické je, že internáty nie sú otvorené počas víkendov, prázdnin a sviatkov a deti sú tak nútené hľadať si dočasné ubytovanie inde, prípadne odchádzajú k príbuzným do zahraničia.

„U detí, ktoré nie sú plnoleté a nemajú tu zákonného zástupcu, nastáva napríklad problém aj s tým, že sa nemôžu ubytovať v nejakom hotelovom zariadení. Mnohé sa tak túlajú po vlakoch,“ vysvetľuje ÚKPD.

Alarmujúcim zistením je podľa neho aj vysoký počet maloletých študentov bez rodičovskej starostlivosti. Na východe Slovenska, teda v Prešovskom a Košickom kraji, je to 407 detí, v Bratislave 155 a v Banskobystrickom kraji ide o dve deti.

„V praxi často nastáva, že tieto deti zastupuje jedna osoba na základe splnomocnenia, pričom na jedného zástupcu môže pripadať až niekoľko desiatok detí, čo je z hľadiska reálnej starostlivosti neudržateľné,“ doplnil úrad.

Podnety z praxe pravidelne prináša Parlament ukrajinských detí a mládeže na Slovensku, ktorý upozornil, že najrizikovejšou skupinou sú deti vo veku 16 až 18 rokov, ktoré na Slovensku nemajú blízkych. Odhadom je tu približne päťtisíc takýchto mladistvých, zhruba tisícka vôbec nemá právneho zástupcu.

„Tieto deti rodičov majú, no tí často nemôžu prísť na Slovensko. Následky sú závažné – mladí ľudia nemôžu ísť k lekárovi, majú problém nájsť brigádu, ubytovanie či iné základné zabezpečenie. Situácia sa pritom zhoršuje. Každý mesiac pribúdajú stovky nových detí, ktoré sa na Slovensko dostávajú prostredníctvom ukrajinských agentúr. Rodičia si zaplatia službu, agentúra deti privezie cez hranice, zapíše ich do školy a tým sa starostlivosť končí. Deti ostávajú samé – bez lekára, bez opory, bez reálneho zázemia,“ vysvetľuje ÚKPD.

Zásadnou je aj otázka jazykových kompetencií. Nie všetky školy testovali znalosť slovenčiny. V Prešovskom a Košickom kraji tak učinilo 24 z 60 škôl, v Bratislavskom kraji to bolo 10 z 28 škôl a v Banskobystrickom kraji štyri z 22 škôl. V rámci testovania bolo najčastejšie preverované čítanie, písanie, porozumenie a hovorenie.

„Na viacerých školách sa spoliehali na to, že žiaci prešli prijímacími skúškami alebo už navštevovali základnú školu na Slovensku. Napriek tomu sa nízka znalosť slovenského jazyka objavuje medzi najvážnejšími problémami – najmä u prvákov, ktorí často odmietajú komunikovať po slovensky, separujú sa a majú problémy so zvládaním predmetov, v ktorých sa vyžaduje jazyková kompetencia,“ vysvetľuje úrad.

Prieskum ukázal aj ďalšie problémy, napríklad chýbajúci kontakt škôl s rodičmi detí, finančné problémy študentov pri zabezpečení stravy a ubytovania, chýbajúce zdravotné poistenie u študentov s prechodným pobytom, ale aj psychické problémy spojené s traumou a izoláciou.

„Napríklad mnohé agentúry, ktoré majú od rodičov podpísané splnomocnenia na zastupovanie detí na Slovensku, v praxi neplnia svoju úlohu. Rodičov doma neinformujú o tom, kam deti nastupujú na štúdium, kde majú byť ubytované na internátoch a kto za ne nesie zodpovednosť. Výsledkom je, že na Slovensku nemáme konkrétnu osobu, ktorú by sme mohli osloviť a kontaktovať pri riešení vzniknutých problémov – pretože reálne tu prítomná nie je,“ ozrejmuje ÚKPD.

Poniektoré školy či samosprávy sa usilujú situáciu riešiť, napríklad organizovaním aktivít zameraných na prijatie a interkultúrnu komunikáciu či zapájaním učiteľov a odborných zamestnancov. Metodické usmernenie zo strany zriaďovateľov či ministerstva ale nie je jednotné.

„To bolo podstatou tohto odborného stretnutia. Predchádzajúce stretnutia so zástupcami univerzít už viedlo k tvorbe metodického usmernenia, pre stredné školy ale chýba,“ uviedli z ÚKPD.

Mikloško upozornil, že integrácia ukrajinských stredoškolákov na Slovensku je komplexná výzva, ktorá presahuje rezort školstva. Komisár pre deti požaduje vypracovanie jasného usmernenia pre stredné školy, ktoré by stanovilo jednotné pravidlá v kľúčových oblastiach týkajúcich sa zahraničných žiakov, ako sú prijímacie konanie, jazyková príprava, proces zápisu na štúdium, uzatváranie ubytovacích zmlúv na internátoch či zavedenie systému tútorstva a mentorstva, ale aj otázky zdravotného poistenia a zabezpečenia prístupu k zdravotnej starostlivosti.

„Kľúčovými oblasťami sú systematická jazyková podpora, zabezpečenie ubytovania vrátane víkendov a prázdnin, dostupnosť zdravotnej starostlivosti a psychologickej pomoci, ako aj vyriešenie otázok právneho zastupovania detí bez rodičov. Ak sa na zistenia monitoringu pozrieme optikou Deklarácie práv dieťaťa, zistíme, že viaceré zo základných práv sú ukrajinským deťom na Slovensku objektívne obmedzované alebo priamo porušované. Od práva na osobitnú ochranu a starostlivosť, cez právo na zdravotnú starostlivosť a vzdelanie, dôstojné životné podmienky aj právo na ochranu pred zanedbávaním a vykorisťovaním. Ak tieto oblasti nebudú riešené koordinovane a dlhodobo, Slovensko riskuje, že stovky detí vyrastú bez adekvátnej podpory, čo môže viesť ako sa už teraz ukazuje k sociálnemu vylúčeniu, radikalizácii a dlhodobým problémom pre celú spoločnosť. Buď dnes nájdeme odvahu týmto deťom podať pomocnú ruku, alebo sa o pár rokov budeme všetci pýtať, prečo sme ich nechali vyrásť v hneve a beznádeji,“ uzavrel komisár pre deti.