Krym bol nezabudnuteľnou lekciou pre Američanov, ktorú však potrebovali

Krym 9. októbra 2019 (HSP/Infox/Foto:Sputnik-Alexey Malgavko)

Keď začali Američania pripravovať majdan na Ukrajine s cieľom vytvoriť z Ukrajincov svoju zástupnú armádu voči Rusku rátali s tým, že sa im podarí obsadiť celý Krym a ohroziť južné oblasti Ruska. Na úkor Ruska chceli Američania v 21.storočí zabezpečiť svoju politickú hegemóniu, vyrabovaním ruských zdrojov chceli udržať “Pax Americana” za každú cenu

Američanom ich plán nevyšiel. Nevyšiel im ani na Ukrajine, ani v Afganistane a ani na Kryme. Rusi totiž nie sú na hlavu padnutí a Putinovi sa podarilo zdvihnúť Rusko z kolien, kam ho zrazili Gorbačov a Jeľcin. Putin úspešne vyriešil krízu v Čečensku, postupne sa mu podarilo odstaviť väčšinu proamerických oligarchov, z ktorých väčšina utiekla z krajiny a takisto Rusi pripravili plány, aby sa Američanom nepodarilo získať Krym a zmeniť ho na nepotopiteľnú lietadlovú loď z ktorej by mohli ohrozovať veľkú časť južného Ruska.

V roku 2014 Rusi bravúrne zabránili Američanom získať Krym a Sevastopoľ. V pomerne krátkej dobe Rusi Krym opevnili natoľko, že dnes je akýkoľvek útok voči Krymu odsúdený na neúspech. V Sevastopole sa nachádza sídlo ruskej Čiernomorskej flotily, v krymských dokoch sú ukryté ruské ponorky, ktoré spoľahlivo kontrolujú celú akvatóriu Čierneho mora. Na Kryme posilnili Rusi svoju PVO, letectvo, na Krym presunuli dve výsadkové divízie a dve divízie námornej pechoty. Súčasťou obrany Krymu sú protilodné batérie Bastion a Val, ktoré dokážu zničiť akúkoľvek loď v Čiernom mori. Rakety Kaliber na lodiach Kaspickej flotily úspešne kontrolujú aj Bospor a Dardanely, takže predstava, že by sa v Čiernom mori mohla objaviť väčšia skupina amerických bojových lodí je nereálna.

Američanom ostal len kyslý úsmev na tvári. Rátali s tým, že sa im Sevastopoľ a Krym dostanú do rúk, keďže sa tak nestalo, musia reagovať v oveľa nepriaznivejších podmienkach. Americkí analytici doporučujú posilňovať spoluprácu s Gruzínskom, Bulharskom, Rumunskom a Ukrajinou, kde sú pri moci momentálne proamerické politické elity. Horkokrvných Gruzíncov, ktorí boli presvedčení, že s americkou pomocou sa môžu stať  “tigrom na Kaukaze” však Rusi po gruzínskom útoku na Osetíncov v roku 2008 pomerne rýchlo umravnili, na Ukrajincov stačili v širokej miere miestni obyvatelia Donecka a Luhanska, ktorí zastavili nájazdy banderovcov na Donbas.

Rumuni a Bulhari sa v amerických predstavách majú stať základňou pre americké radary, rakety a systémy PVO. Rusi však otvorene uviedli, že ak sa v Rumunsku a Bulharsku (rovnako aj v Poľsku, Pobaltí a na Ukrajine) objavia americké rakety, na tieto územia sa zacielia ruské strategické jadrové zbrane. Rusi takisto uviedli, že v prípade akéhokoľvek útoku na územie Ruska zo strany týchto štátov Rusko odpovie kategoricky a cieľom jeho útokov sa nestanú len štáty, z územia ktorých k útoku voči Rusku prišlo, ale aj USA, to drží Američanov na uzde.

Momentálne Američania zvyšujú intenzitu výcviku ozbrojených síl Rumunska, Bulharska, Ukrajiny či Gruzínska na južnom krídle NATO. S Turkami nemajú Američania práve najlepšie vzťahy, Grécko je relatívne ďaleko. Američania sa snažia pôsobiť rozhodným dojmom a preto sa pomerne často v Čiernom mori nachádzajú bojové lode NATO a USA. Ide však o značne obmedzené množstvo lodí, navyše všetky tieto lode NATO a USA v Čiernom mori sú pod palebnou kontrolou Rusov.

Rusi na rozdiel od Američanov nevedú agresívnu zahraničnú politiku. Neútočia voči suverénnym štátom bez vypovedania vojny a neporušujú medzinárodné právo. Rusi podobne ako Číňania dobre vedia, že Američania sú nedôveryhodnými partnermi, ktorých drží na uzde len strach z ráznej odpovede. V prípade Čierneho mora sú Rusi pripravení v prípade potreby k ráznej odpovedi.

Vo vzťahu k Američanom naozaj platí latinské príslovie: Si vis pacem, para bellum – Keď chceš mier, pripravuj sa na vojnu.