Môj profil 
Predplatné
Denník MS sa vo svojom článku odvolával na dokumenty československej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Z nich totiž vyplýva, že Fernyhough mal v 60. rokoch s týmto orgánom spolupracovať. Dotyčný v tom čase vykonával funkciu poradcu britského labouristického premiéra Harolda Wilsona.
Wilson stál vo vláde v rokoch 1964-1970 a potom opäť v období 1974-1976. V rokoch 1964 a 1967 bol Fernyhough parlamentný tajomník Wilsona, pričom jeho náplňou práce bolo konať za predsedu vlády s poslancami.
Štátna bezpečnosť a krycie meno špióna
Fernyhough si v službe vyslúžil krycie meno Koza. Uvádza sa, že úplne prvýkrát bol s týmto mužom nadviazaný kontakt v roku 1958, keď pôsobil ešte ako poslanec za Labouristickú stranu.
Kontakt a spolupráca s týmto mužom sa však nezaobišla bez problémov. Najmä nadviazanie spolupráce sprevádzali isté problémy, pretože Fernyhough s tajnou službou Československa až do roku 1966 veľmi spolupracovať nechcel. V tom istom roku ho však Štb kontaktovalo znovu a jeho postoj sa trochu zmenil.
Podľa informácií, ktoré sú uvedené v dokumentoch, mali československí špióni od Fernyhougha získať cenné správy, ktoré sa týkali situácie okolo libry. Treba podotknúť, že tieto informácie získali v čase, keď hrozilo nebezpečenstvo jej devalvácie.
Rovnako sa tak malo špiónom podariť z dotknutého dostať informácie o britsko-amerických vzťahoch, a to vrátane telefonického rozhovoru medzi premiérom Haroldom Wilsonom a americkým prezidentom Lyndonom Johnsonom.
Nezvyčajná odmena
Čo však Fernyhough touto spoluprácou získal? Budete sa čudovať, ale podľa denníka MS získaval dotyčný za svoje služby len skromné odmeny. Väčšinou sa tak jednalo o alkohol či čokoládu. Zdroje však tvrdia, že v roku 1967 mala tajná služba Fernyhoughovi a jeho rodine zaplatiť dovolenku vo vtedajšom Československu.
Ako tomu ale býva, Fernyhoughov vplyv v britskej politike postupne klesal, čo malo za následok to, že o spolupráci s ním mali československí špióni stále menší záujem. Vyplýva to aj z dokumentov z českého Archívu bezpečnostných zložiek, na ktoré britský denník tiež poukazuje.
Nakoniec sa teda stalo to, že sa ŠtB v roku 1972 rozhodla, že už neexistujú dôvody pre rozvoj spolupráce s týmto labouristickým politikom.
Koľko takých špiónov vlastne bolo?
Podľa informácií nie je prípad spolupráce zahraničných politikov s ŠtB ojedinelý. Už skôr Mail on Sunday totiž informoval o tom, že s československou komunistickou rozviedkou spolupracoval v 60. rokoch aj súčasný britský labouristický poslanec Geoffrey Robinson. Aj on mal ŠtB poskytnúť desiatky správ, ktoré zahŕňali aj vysoko citlivé informácie o jadrových zbraniach. Keď to však vyšlo najavo, Robinson tieto obvinenia poprel.
V minulom roku sa zase objavila podobná informácia v denníku The Sun. Ten vtedy písal o tom, že sa šéf britských labouristov Jeremy Corbyn v 80. rokoch najmenej trikrát stretol s príslušníkom ŠtB. Corbyn na svoju obranu ale podotkol, že išlo o nedorozumenie. Podľa svojich slov považoval dotknutého príslušníka za československého diplomata a vyvrátil, že by mu poskytol nejaké tajné informácie.
