“Krycie meno Koza.” Poradca britského premiéra špehoval pre československú ŠTB len za alkohol a čokoládu

Londýn 3. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Na internete sa objavili informácie o tom, že poradca niekdajšieho britského premiéra Harolda Wilsona, Ernest Fernyhough, pracoval pre československú tajnú službu. Uvádza sa, že jej mal dokonca odovzdať niekoľko informácií z rozhovorov dôležitých činiteľov. Informoval o tom britský denník Mail on Sunday (MS)

Denník MS sa vo svojom článku odvolával na dokumenty československej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Z nich totiž vyplýva, že Fernyhough mal v 60. rokoch s týmto orgánom spolupracovať. Dotyčný v tom čase vykonával funkciu poradcu britského labouristického premiéra Harolda Wilsona.

Wilson stál vo vláde v rokoch 1964-1970 a potom opäť v období 1974-1976. V rokoch 1964 a 1967 bol Fernyhough parlamentný tajomník Wilsona, pričom jeho náplňou práce bolo konať za predsedu vlády s poslancami.

Štátna bezpečnosť a krycie meno špióna

Fernyhough si v službe vyslúžil krycie meno Koza. Uvádza sa, že úplne prvýkrát bol s týmto mužom nadviazaný kontakt v roku 1958, keď pôsobil ešte ako poslanec za Labouristickú stranu.

Kontakt a spolupráca s týmto mužom sa však nezaobišla bez problémov. Najmä nadviazanie spolupráce sprevádzali isté problémy, pretože Fernyhough s tajnou službou Československa až do roku 1966 veľmi spolupracovať nechcel. V tom istom roku ho však Štb kontaktovalo znovu a jeho postoj sa trochu zmenil.

Podľa informácií, ktoré sú uvedené v dokumentoch, mali československí špióni od Fernyhougha získať cenné správy, ktoré sa týkali situácie okolo libry. Treba podotknúť, že tieto informácie získali v čase, keď hrozilo nebezpečenstvo jej devalvácie.

Rovnako sa tak malo špiónom podariť z dotknutého dostať informácie o britsko-amerických vzťahoch, a to vrátane telefonického rozhovoru medzi premiérom Haroldom Wilsonom a americkým prezidentom Lyndonom Johnsonom.

Nezvyčajná odmena

Čo však Fernyhough touto spoluprácou získal? Budete sa čudovať, ale podľa denníka MS získaval dotyčný za svoje služby len skromné ​​odmeny. Väčšinou sa tak jednalo o alkohol či čokoládu. Zdroje však tvrdia, že v roku 1967 mala tajná služba Fernyhoughovi a jeho rodine zaplatiť dovolenku vo vtedajšom Československu.

Ako tomu ale býva, Fernyhoughov vplyv v britskej politike postupne klesal, čo malo za následok to, že o spolupráci s ním mali československí špióni stále menší záujem. Vyplýva to aj z dokumentov z českého Archívu bezpečnostných zložiek, na ktoré britský denník tiež poukazuje.

Nakoniec sa teda stalo to, že sa ŠtB v roku 1972 rozhodla, že už neexistujú dôvody pre rozvoj spolupráce s týmto labouristickým politikom.

Koľko takých špiónov vlastne bolo?

Podľa informácií nie je prípad spolupráce zahraničných politikov s ŠtB ojedinelý. Už skôr Mail on Sunday totiž informoval o tom, že s československou komunistickou rozviedkou spolupracoval v 60. rokoch aj súčasný britský labouristický poslanec Geoffrey Robinson. Aj on mal ŠtB poskytnúť desiatky správ, ktoré zahŕňali aj vysoko citlivé informácie o jadrových zbraniach. Keď to však vyšlo najavo, Robinson tieto obvinenia poprel.

V minulom roku sa zase objavila podobná informácia v denníku The Sun. Ten vtedy písal o tom, že sa šéf britských labouristov Jeremy Corbyn v 80. rokoch najmenej trikrát stretol s príslušníkom ŠtB. Corbyn na svoju obranu ale podotkol, že išlo o nedorozumenie. Podľa svojich slov považoval dotknutého príslušníka za československého diplomata a vyvrátil, že by mu poskytol nejaké tajné informácie.