Kyjev-Rím 9.júla 2015 (HSP/KAP/KNA/Foto:TASR/AP-Ivan Sekretarev)
Medzi pravoslávnymi patriarchátmi v Moskve a v Konštantínopole nastalo napätie kvôli plánovanému spojeniu Kyjevského patriarchátu a Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi (UAOK)
Konštantínopol sa v júni na rokovaniach oboch od Moskovského patriarchátu odštiepených cirkví dal zastupovať dvomi pozorovateľmi. Boli to biskupi Hilarion a Daniel, hlava Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kanady a USA.
Svätá synoda Moskve podliehajúcej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UOK-MP) vyjadrila v Kyjeve „ustarostenosť“ z postupu Konštantínopolu. Vyhlásila, že Ekumenický patriarchát začal bez konzultácie s UOK-MP aktívne konať na moskovskom „kánonickom teritóriu“. Konštantínopol vyzvala, aby sa toho v budúcnosti zdržal a aby „vysvetlil svoje správanie“.
Moskovský patriarchát už v minulosti odsudzoval každú svojvoľnú iniciatívu Konštantínopolu na Ukrajine. Zatiaľ čo Konštantínopol sa chápe ako materská cirkev s určitými právami voči dcérskym cirkvám, Moskva je presvedčená, že to dnes už neplatí. Pred plánovanými návštevami na Ukrajine by podľa Moskvy mali predstavitelia Konštantínopolu vždy požiadať o ich schválenie u vedenia UOK-MP.
Dve cirkvi hovoria: „Preč od Moskvy“
Obe od Moskvy odštiepené pravoslávnej cirkvi na Ukrajine sa dohodli, že sa spoja a 14. septembra k tomu plánujú v kyjevskej Katedrále sv. Sofie zjednocujúci koncil. Dúfajú, že spojením dosiahnu uznanie Ekumenickým patriarchátom v Konštantínopole. Moskovský patriarchát to odmieta. Kyjevský patriarchát a UAOK sa už mnohé roky výrazne odkláňajú od Ruska. Opakovane ostro kritizujú šéfa Kremľa Vladimíra Putina a moskovského patriarchu Cyrila I.
Kyjevský patriarcha Filaret (86) má ten hendikep, že kvôli údajným aféram so ženami nemá pevnú pozíciu. UAOK urobila niektoré ústupky, aby umožnila spojenie oboch cirkví a tak nepriamo signalizovala ochotu vzdať sa predsedníctva spojenej cirkvi. Nedávno však Filaret zvýšil tlak na výrazne menšiu UAOK. Vyjadril obavy, že UAOK ešte definitívne nesúhlasí s koncilom v septembri. Kyjevský patriarchát ho oficiálne odsúhlasil už 18. júna, UAOK sa rozhodne až 9. júla.
Odsunutie koncilu neprichádza do úvahy, ako vyhlásil Filaret 29. júna. Zdôraznil, že všetky diecézy a dekanáty oboch cirkví po spojení zostanú zachované. Podľa dohody s 11 bodmi, ktorú podpísali obe cirkvi 8. júna, sa má nová cirkev nazývať „Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu“. Filaret však odmietol, aby sa viac ako 6000 cirkevných jednotiek nechalo štátom takto zložito registrovať.
Spojením oboch cirkví by vznikla pre UOK-MP veľká konkurenčná cirkev. Spojenie požadované Konštantínopolom by okrem toho mohlo viesť k tomu, že dve ukrajinské cirkvi si uznajú svoje krsty. …
Ako sa ozvalo z Kyjeva, vedomie ekumenickej straty významu Ukrajiny je jedným z dôvodov poklesu agresivity v argumentoch protivníkov.
Svetové pravoslávie s rastúcim záujmom sleduje špekulácie o možnom stretnutí Františka s Cyrilom I. Ruská pravoslávna cirkev dlhé úsilie Ríma o toto stretnutie vždy viazala na podmienku ešte väčšieho dištancovania sa vatikánskej ostpolitiky od Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Ruské pravoslávie uznalo, že svojou zdržanlivosťou v otázke stretnutia si natrvalo samo škodí, ako sa ozvalo koncom júna na vrcholovom ekumenickom stretnutí v Ríme. Cyrilovi I. hrozí, že vzhľadom na priam búrlivé zblíženie sa pápeža Františka s ekumenickým patriarchom Bartolomejom sa ocitne mimo diania.
Súčasný úzky vzťah Ríma a Konštantínopolu nie je iba cirkevno-politickou kalkuláciou a skôr chladným ekumenickým záujmom, ako to sčasti bolo za pápežov od Pavla VI. po Benedikta XVI. František a Bartolomej I. sa zblížili skôr aj duchovne a ľudsky, takže to možno porovnať iba s blízkym vzťahom Jána XXIII. a patriarchu Atenagorasa I., ako sa uvádza.