Môj profil 
Predplatné
Slovenka, ktorá niekoľko rokov pôsobila v Bruseli pre Európsku nadáciu pre demokraciu, financovanú Európskou komisiou, ktorej cieľom bolo podporovať občiansku spoločnosť v “tranzitívnych krajinách”, kde sa venovala Gruzínsku a Ukrajine, je dnes súčasťou ECFR, známej aj ako Rasmussen Global. Konzultačnú spoločnosť poskytujúcu poradenstvo administratíve ukrajinského prezidenta Petra Porošenka založil dánsky expremiér a bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen.
Podľa jej slov je snahou ECFR pomáhať Porošenkovi udržať spoluprácu so Západom a pomáhať pochopiť Kyjevu, aké reformy treba uskutočňovať, aby Západ s ním chcel aj naďalej spolupracovať.
Kobzová v rozhovore pre TASR uviedla, že udalosti známe ako euromajdan, ktoré začali v novembri 2013, vnímala zblízka. Bola svedkom zrodu úžasných iniciatív od lokálnej úrovne až po tú celonárodnú a pozorne sleduje, ako sa krajina pomaly mení revolúciou, reformami, ale aj vojnou v Donbase.
Odmieta teórie, že majdan bol na “objednávku zvonka”. Bola uprostred udalostí a ak si niekto myslí, že sa to všetko dá pripraviť, tak preceňuje schopnosti EÚ alebo Ameriky, ktorá je v tejto súvislosti obľúbeným terčom konšpirátorov.
Hlavnou spoločenskou objednávkou bola podľa nej snaha skoncovať s vysokou korupciou. Na začiatku protestov to nebolo o zosadení vlády prezidenta Viktora Janukovyča, ale vo februári 2014, krátko pred vypuknutím násilností, už bolo napätie citeľné. Protesty trvali dlho, ľudia videli, že Janukovyč nechce ústupky, a silneli hlasy po zmenách.
Po streľbe do davu už udalosti nešlo zvrátiť. Vinníci sú dodnes nepotrestaní. Kobzová pripomenula, že vyšetrovanie pokračuje, ale veľa ľudí, ktorí boli aktívni v poriadkovej polícii, čo zakročila proti demonštrantom, utieklo na východ Ukrajiny alebo do Ruska. Je ťažké ich stíhať alebo získať ich svedectvá.
Zmenou, ktorú podľa nej priniesol euromajdan, je oživenie občianskeho aktivizmu. Aktivity občianskych skupín cítiť pri tvorbe zákonov, pomoci pre armádu, je tam veľa dobrovoľníckej práce v oblasti charity. “Vlna občianskeho aktivizmu tam je, menšia ako na začiatku, ľudia sú unavení, majú aj iné záujmy a finančné problémy, ale je to iná krajina, ako bola predtým,” skonštatovala.
Po piatich rokoch od euromajdanu je vplyv ultranacionalistických skupín na politiku slabý, upozornila. Strana Sloboda sa nedostala do parlamentu, Dmytro Jaroš z Pravého sektora prepadol v prezidentských voľbách. Ako reakcia na vojnu na Donbase vzniklo veľa patriotických hnutí, ktoré nie sú v parlamente alebo majú málo poslancov, ale predstavujú určitý prúd politického myslenia – že kontakty s Ruskom treba prerušiť, lebo ide o brata, ktorý nám bodol nôž do chrbta.
Kobzová upozornila, že okrem problémov na východe Ukrajiny, kde stále dochádza k prestrelkám na vojnovej línii, sa vláda v Kyjeve borí s hlbokými problémami transformácie.
“Vláda má nemožnú misiu. Reformuje krajinu, ktorá sa nezbavila komunistického dedičstva, mala 25 rokov nezreformovateľného zbojníckeho kapitalizmu, keď vznikli oligarchické skupiny a zabetónovali sa do štátnych podnikov a do takmer všetkých sektorov spoločnosti. Bojuje s Rusmi na východe a je tu neuveriteľný tlak zo zahraničia a vlastný rozpočtový tlak,” opísala situáciu.
Dodala, že ide o reformy, ktoré majú efekt, hoci nie sú okamžite citeľné alebo skôr bolestivé. Podarilo sa stabilizovať bankový sektor a energetiku, ktoré boli hlavnými zdrojmi korupcie. “Táto vláda sa snažila robiť tie najbolestivejšie kroky v prvých dvoch rokoch, ale tých opatrení je tak veľa, že sa nedá všetko spraviť naraz. A okrem toho ani oligarchov nejde tak rýchlo vykoreniť,” zdôraznila.
“Tá krajina niekde smeruje. Nie je možné veci zmeniť za rok, ale tie pocity, ktoré ste ľuďom dali, že je tu sloboda a politici sa majú zodpovedať ľuďom a nie naopak, toto sa strašne ťažko berie naspäť,” opísala situáciu.
.JPG)
.jpg)
