Klaus v úvode svojho prejavu poďakoval za stretnutie dúfajúc, že to bola akcia protestná a nie stretnutie, ktoré by oslavovalo alebo len pripomínalo Karla Marxa. “Prišli sme sem preto, aby sme varovali pred bagatelizovaním vplyvu, ktorý Marx po celých uplynulých dvesto rokov vo svete mal, a stále ešte má,” dodal.

“Nemienim tu teraz rozoberať jeho dielo a polemizovať s jeho hlavnými, už tisíckrát rozoberanými a kritizovanými tézami, na to sú akcie iné. Nie som ale ani za lacnú trivializáciu Marxa. Nezjednodušujme si to. Marx bol – či sa nám to páči alebo nepáči – významným reprezentantom spoločenských vied a jedným z najväčších a najúspešnejších ideológov v dejinách, aj keď v mojom odbore, tj. v ekonómii, mal a má druhoradý význam. Pol storočia si pamätám výrok jedného z najväčších ekonómov druhej polovice dvadsiateho storočia Paula Samuelsona, že Marx síce bol významný “social scientist”, ale v ekonómii bol “postricardiáncom menšieho významu”. Vyslovil to v roku 1968, v okamihu 150.-teho výročia Marxovho narodenia, kedy Marxova hviezda stále ešte stála veľmi vysoko (hoci sme mnohí jej falošný svit už vtedy dobre videli),” ozrejmil Klaus.

Bývalý český prezident preto vyzval k premýšľaniu o tom, k čomu môžu zdanlivo nevinné, na prvý pohľad scientistné a akademicky vyslovované myšlienky ambiciózneho, nesmierne pracovitého a cieľavedomého intelektuála vo svete, ktorý čaká na svojich radikálnych vierozvestcov, viesť. “To hovorím ako niekto, kto prežil viac ako štyri desaťročia svojho života v politickom, ekonomickom a sociálnom systéme, ktorý Marx svojím dielom predurčil, propagoval a svojou predstieranou vedeckosťou v očiach mnohých ľudí legitimizoval. A ako niekto, kto Marxa pred takmer šesťdesiatimi rokmi povinne študoval,” dodal.

Upozornil, že sa často dostávame do konfliktu s názorom Marxových verných stúpencov, ktorí sú aj dnes presvedčení, že Marx svetu odovzdal skvelé myšlienky, ale že tie neboli správne pochopené, interpretované a realizované. Marxovi zástancovia tiež tvrdia, že bolo jeho učenie zneužité, zjednodušené, trivializováné. “S tým zásadne nesúhlasím. Jeden významný mysliteľ kedysi povedal, že sa sila akéhokoľvek učenia najlepšie prejaví v jeho trivializácii. Presne to sa – oprávnene – stalo Marxovi. Marx sa stal ikonou socializmu a komunizmu,” vysvetlil Klaus.

“Jeho útok na kapitalizmus a trhové hospodárstvo predznamenal celé dvadsiate storočie so všetkými jeho ničivými ideológiami a praktikami. A hrozí s prekvapivo narastajúcou silou aj v storočí dvadsiatom prvom. Marx kapitalizmus a trhové hospodárstvo odstrániť chcel a navyše dobre vedel (a hovoril to výslovne), že uskutočnenie komunistického ideálu vyžaduje diktatúru proletariátu. Diktatúra, hoci nie proletariátu, bola po roku 1917 v Rusku a neskôr v ďalších krajinách sveta – s desiatkami, ak nie stovkami miliónov obetí – zavedená. Marx k tomu prispel výrazne.”

Klaus upozornil, že je známa jeho aktivizácia a intelektuálmi burcujúce tézy, že myslitelia nesmú svet iba vykladať, ale že ho musia aj meniť. “To sa mu skutočne podarilo. Komunistické diktatúry dvadsiateho storočia od Marxa oddeliť nemožno, akokoľvek by si to jeho dnešní stúpenci toľko priali.”

“Postavenie obrieho Marxovho pomníka, naviac financovaného ešte stále prevažne komunistickou, Marxom inšpirovanú Čínou, považujú mnohí ľudia nielen v jeho rodnom Nemecku, ale aj u nás za výsmech. Za výsmech dejinám, za výsmech obetiam režimov, ktoré vznikli na báze Marxovho učenia, za výsmech dnešku. Tento pomník je totiž produktom dneška, dneška, ktorý slobodnú spoločnosť a trhovú ekonomiku opäť odsúva do pozadia. Je to aj dnes vykonávané v duchu Marxovho učenia, tentokrát prevedeného do formy kultúrneho marxizmu (neďaleko od Trieri vzniknuté frankfurtskej školy Adorna, Horkheimer a Habermasa).”

Klaus upozorňuje, že znova sa nám vracia – hoci v nových podobách a pod novými zástavami, tentokrát menej červenými, o to viac zelenými a dúhovými – revolučný utopizmus, ktorý kapitalizmus dnešnej doby považuje za rovnaké zlyhanie, za aké ho pred sto päťdesiatimi rokmi, keď dokončoval svoj Das Kapital, považoval Marx. “Tento revolučný marxizmus je aj v súčasnosti naším zásadným nepriateľom.”

Čo zrodilo Marxa a tisíce či skôr milióny jeho nasledovníkov? Bola to podľa Klausa predovšetkým nepokora pred človekom a ľudskými dejinami. “Tvárou v tvár nespravodlivostiam a nedokonalostiam, ktorých je v každej ľudskej spoločnosti dostatok, Marx a marxisti presadili názor, že je potrebné starý svet zbúrať a začať akoby od nuly, inak, novo, bez rešpektu k doteraz vytvorenému, bez rešpektu k obriemu spoločenskému dedičstvu, ktoré je produktom minulých generácií, bez pokusu nadviazať na minulosť a uspokojiť sa s čiastkovými, my ekonómovia by sme povedali marginálnymi zmenami. Marxizmus vznikol ako plod nepochopenia a / alebo nerešpektovania spoločenských zákonitostí a samotnej ľudskej podstaty. Vznikol na báze predpokladu, že ľudia sú v zásade rovnakí, že sú len súčasťou celku, ktorý môže a musí byť riadený zhora, nie byť evolučne utváraný na základe slobody a slobodného správania každého jednotlivca.”

Klaus upozorňuje, že marxizmus je potrebné poznať aj dnes. “Nepretržite vznikajú nové, pre slobodu človeka nesmierne nebezpečné ideológie, ktoré síce na prvý pohľad nemajú s pôvodným marxizmom nič spoločné, ale v skutočnosti sú budované na rovnakom základe. Preto nesmie byť dnešné výročie oslavou Marxa a marxizmu, ale varovaním pred ním. Musí byť výzvou na zamyslenie a na otvorenie očí. A k “prekuknutiu” tých ideológií, ktoré – hoci si to hocikedy nepriznávajú – z marxizmu priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome, vychádzajú.”

“Je mimo chápanie, že dnešného odhalenia Marxovho pomníka sa zúčastňuje najvyšší predstaviteľ Európskej únie. Pre mnoho ľudí je to prekvapenie a sklamanie. Pre mňa nie. Pre mňa je to priznanie vplyvu, ktorý Marx na náš dnešok a na progresivistický, takmer marxiánský projekt európskej integrácie v jeho dnešnej podobe Európskej únie má,” dodal na záver svojho prejavu bývalý český prezident Václav Klaus.