Môj profil 
Predplatné
V komunistickej ére sme boli podľa Klausa zvyknutí hovoriť, že “mráz prichádza z Kremľa” ako kedysi nazval svoju známu knihu Zdeněk Mlynář, no časy sa menia, tvrdí bývalý prezident.
“Dnes síce z Východu údajne prichádzajú agenti s novičokom a Huawei, ale žiadnu ideológiu a žiadne idey nám neprinášajú. Ideológia a idey dnes už prichádzajú výlučne zo Západu,” komentuje aktuálnu situáciu na Západe Klaus.
Dodáva, že sám sa intenzívne zaoberá kritikou importu ideológie liberálnej demokracie, no upozorňuje, že aj v ekonomickej oblasti štátneho intervencionizmu a potláčania voľného trhu prichádzajú tieto “idey” zo Západu.
“Náš ekonomický systém nemá s voľným trhom nič spoločné. Je to regulovaná ekonomika s obrovským rozsahom štátnej intervencie všetkého druhu. Autonómia ekonomického systému bola opäť výrazne potlačená, v mnohom sa to podobá dominancii politiky nad ekonomikou v komunistickej ére.”
“Aktivistické projekty štátneho intervencionizmu sa rodia ako huby po daždi. V poslednej dobe nielen v Európe, ale aj v Amerike. Akokoľvek sme dlho boli fanúšikmi Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, už dávno sme na ne zanevreli.”
Ako príklad uvádza radikálny návrh dvojice pracovníkov MMF R. Agarwala a S. Krogstrupovej (Ind a Dánka) ako urobiť menovú politiku centrálnych bánk efektívnu.
“Svoj aktivizmus prezrádzajú jedným z mezinadpisov svojho textu na oficiálnom blogu MMF: “No room to Maneuver”. Je to opak koncepcií Miltona Friedmana, ku ktorým sa stále hlásim. Za každú cenu chcú vytvoriť priestor pre aktivistické “manévrovanie” menovými veličinami. Sú smutní z toho, že mimoriadne nízke úrokové sadzby od krízy rokov 2008-2009 neumožňujú žiaden výrazný pokles týchto sadzieb, a tým aj rozhodnú aktivitu centrálnych bánk. Vychádzajú z tézy, že historicky bolo pri vážnych recesiách treba znížiť úrokové sadzby o 3-6%. To podľa nich môžu dnes urobiť len tri krajiny OECD – Turecko, Mexiko a Island. Inde to urobiť nejde.”
“Preto keynesiánski aktivisti zúfajú. Chceli by zrušiť existenciu hotových peňazí, pretože – ak by boli všetky peniaze na bankových účtoch – s úrokovými sadzbami by sa dalo všeličo robiť – ísť aj výrazne do mínusu. Ak existuje cash, hotovosť, vysoko záporné úrokové sadzby by viedli k presunu všetkých peňazí z bankových účtov do formy hotovosti. To si aktivistickí centrálni bankári nemôžu želať. To by ich úlohu v ekonomike výrazne znížilo. Sú si však vedomí toho, že sa im úplne zrušiť hotové peniaze rýchlo nepodarí,” tvrdí Klaus.
Preto podľa neho prichádzajú s iným revolučným návrhom. “Ten je založený na myšlienke rozdeliť v jednotlivých krajinách menovú bázu na dve separátne domáce meny – na hotovosť a na elektronické (bankové) peniaze. Zámerom tejto myšlienky je získať popri úrokovej miere ďalší nástroj centrálnych bánk, ktorým by bola tzv. konverzná miera (the conversion rate) medzi týmito dvoma typmi peňazí. Centrálne banky by v takom prípade mohli manipulovať nielen s úrokovými sadzbami, ale aj s onou konverznou (možno tiež prepočítavacou) mierou. Keby mala hodnotu 0,9, znamenalo by to, že by majiteľ úsporného vkladu v banke za svojich 100 korún (na účte) dostal len 90 korún (v hotovosti). Hotovosti by tým boli výrazne znehodnotené a neoplatilo by sa držať peniaze v tejto forme. Takto skonštruovaný duálny menový systém by mohol úrokovým sadzbám vrátiť ich – hypotetickú – regulačnú úlohu.”
Tento návrh má podľa Václava Klausa mnoho detailov na doriešenie, ale jeho základný omyl a tragédia je podľa Klausa úplne evidentná.
“Je to aktivistický projekt ako “tlačiť” majiteľov peňazí, aby sa správali podľa toho, ako centrálna banka svoju taktovkou máva. Je to absolútne neprijateľné. Je to ďalší krok k obmedzeniu ľudskej slobody.”
“Je pôvabné, že aj tak veľký kritik detailov európskeho menového systému, ale zároveň veľký obhajca jeho podstaty, nemecký profesor H.W. Sinn, vo svojej poznámke k tomuto nápadu hovorí, že ak by toto Európska centrálna banka zaviedla, bol by to dôvod, aby Nemecko vystúpilo z eurozóny,” dodáva Klaus.
.jpg)
