Kaliňák: S nelegálnou migráciou sa dá v Európe bojovať lepšie

Ubľa 28. septembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)

Český minister vnútra Chovanec je presvedčený, že keby všetky štáty, vrátane Grécka vyvinuli snahu na ochranu svojich štátnych hraníc, tak by Európa v súčasnosti takému problému s migrantmi nečelila

Ochrana slovensko-ukrajinskej hranice môže byť príkladom pre krajiny zažívajúce nápor utečencov. Myslí si to český minister vnútra Milan Chovanec. “Na otázku, či by sa tu aktuálna migračná vlna zachytila lepšie, tá odpoveď je jednoznačne áno,” zhodnotil pri dnešnej návšteve našej východnej hranice. Potvrdil tým zároveň slová ministra vnútra SR Roberta Kaliňáka, ktorí hovorí, že s nelegálnou migráciou sa dá v Európe bojovať účinnejšie.

Český minister vyzdvihol aktívnu snahu, ako i množstvo policajtov strážiacich slovensko-ukrajinskú hranicu. “Je ich tu násobne viac oproti policajtom v Poľsku či v Maďarsku. Keby Gréci a iné štáty venovali polovicu, možno tretinu snahy, čo vyvinulo Slovensko, tak nečelíme takému problému v Európe, akému čelíme dnes,” uviedol Chovanec. Ocenil pritom aj množstvo technológie, ktorej sa na hranici darí účinne odhaľovať pašeráctvo či nelegálnu migráciu.

Minister vnútra SR Robert Kaliňák v tejto súvislosti vyzdvihol systém Optasense, ktorý je schopný odhaľovať aj letecké prostriedky. “Na hranici máme viac ako 60 kilometrov mikrofónu, ktorý povedané jednoducho, dokáže zaznamenať rôzne pokusy o prekročenie hranice predovšetkým s kontrabandom colníckeho typu. Pašeráci tým, že sme im zablokovali všetky možnosti, dnes už nedokážu ísť pod zemou (tunelom, pozn. TASR), tak sa snažia ísť nad zemou,” priblížil Kaliňák.

Ako ďalej uviedol, hranica sa nestráži vojensky, ale policajne v štyroch líniách, 40 kilometrov do vnútrozemia, kde následne jednotlivé zložky Policajného zboru odchytávajú nelegálnych migrantov. Tých následne umiestňujú do ciel policajného zaistenia. V ďalšej fáze sa rozhoduje, či budú žiadateľmi o azyl, alebo nelegálnymi migrantmi, ktorí sú v rámci platnej readmisnej dohody navracaní na územie Ukrajiny.

Kaliňák tvrdí, že ešte stále sa nerieši podstatný problém, ktorým je úplne otvorenie gréckej hranice s Tureckom bez akejkoľvek ochrany 

Kaliňák v tejto súvislosti poukázal na opačné postupy, ku ktorým došlo napríklad v Grécku. “Migranti boli nakladaní do autobusov a odvážaní na macedónsku hranicu, odtiaľ na srbskú, odtiaľ na maďarskú a odtiaľ ďalej do Európy, a tu vlastne zlyhal ten spôsob, ako sa má vlastne vonkajšia hranica chrániť. Maďarsko nie je krajinou, ktorá je na vonkajšej hranici EÚ v tom pravom slova zmysle, pri tomto toku, ale tou je Grécko. A doteraz sme stále nezačali riešiť ten hlavný problém, že máme absolútne otvorenú a dnes už nie veľmi použiteľnú ochranu hranice na gréckej hranici s Tureckom,” zdôraznil Kaliňák.

Český i slovenský minister dnes opäť pripomenuli, že sa zhodujú na postupoch pri riešení súčasnej utečeneckej krízy. “Čaká nás rokovanie v Luxemburgu, kde budeme zasa riešiť povinné kvóty, teda nastavenie kvót v rámci takzvaného permanentného prerozdeľovania. Vôbec nechápeme, prečo ide Európa touto cestou. Pevne veríme, že sa v nej nájde viac krajín, ktoré pochopili, že toto nie je cesta,” skonštatoval Chovanec.

“Dá sa bojovať lepšie s nelegálnou migráciou ako spôsobom, ktorý sa doteraz robil. Viaceré štáty odignorovali schengenský kódex, nedodržiavali ho. Ďalšie štáty odignorovali dublinský proces navracania utečencov a ďalšie orgány, ktoré sú povinné v rámci EÚ, nevyjednali readmisné zmluvy, ktoré vlastne majú byť funkčné. Preto aj my máme právo spochybňovať kvóty, ktoré boli schválené v Bruseli a brániť sa tým, aby sme podali žalobu a snažili sa na toto všetko poukázať,” povedal Kaliňák.

K významu readmisných pravidiel, ktoré dodržiava Slovensko v spolupráci s východným susedom, dodal: “Treba povedať, že Ukrajina pri tých všetkých problémoch, ktoré má a akým konfliktom na svojom východe čelí, veľmi detailne plní úlohy z našej readmisnej dohody. Prístup ukrajinských orgánov je absolútne skvelý. Dá sa povedať, že Európska komisia troška zlyhala, pretože nie je vyrokovaná zmluva o readmisii s Tureckom tak, aby mohla byť funkčná. A to je jeden z hlavných problémov.”