V roku 2023 návrh rozpočtu predpokladá pokles deficitu hospodárenia verejnej správy na 3,39 percenta a v roku 2024 na 3,26 percenta. Podľa európskych limitov a platnej legislatívy by sme však mali smerovať pod tri percentá. Cieľ schodku na rok 2023 je na úrovni 2,68 percenta a v roku 2024 na úrovni 0 percent. Na dosiahnutie týchto cieľov by však bola nevyhnutná dodatočná konsolidácia za viac ako 800 miliónov eur v roku 2023 a viac ako 3,8 miliárd eur v roku 2024.

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by v budúcom roku mali byť na úrovni 44,174 miliardy eur. Väčšinu z toho tvoria daňové príjmy a príspevky na sociálne zabezpečenie. Výdavky rozpočtu verejnej správy by mali tvoriť 49,387 miliardy. eur. Deficit verejnej správy by tak mal byť v sume 5,21 miliardy. eur. Rozpočet verejnej správy zahŕňa štátny rozpočet jednotlivých kapitol a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy. Samotný štátny rozpočet počíta s príjmami vo výške 19,97 miliardy eur a výdavkami v sume 25,45 miliardy eur pri schodku 5,47 miliardy eur.

Hrubý dlh Slovenska by mal kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 percenta HDP a do roku 2024 klesnúť pod 59 percent HDP.

V kapitole Všeobecná pokladničná správa rezort financií na budúci rok rozpočtuje rezervu na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 v sume cez 717 miliónov eur. Ide o rezervu v súvislosti s pretrvávajúcimi nepriaznivými vplyvmi tejto pandémie v nadväznosti na aktuálny nástup a predpokladané trvanie jej tretej vlny.

Aktuálne schválený rozpočet je podľa Matoviča zodpovedný a zameraný na znižovanie deficitu

Aktuálne schválený rozpočet verejných financií je podľa podpredsedu vlády a ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) zodpovedný a zameraný na znižovanie deficitu verejných financií. „Ľudom sme sľúbili, že budeme rozpočtovo zodpovední. Teda, že po nás bude na dôchodky, sociálne dávky a podobne,“ povedal vo štvrtok po rokovaní vlády. Podľa Matoviča na Slovensku doteraz 30 rokov vládli vlády, ktoré neboli schopné nič usporiť. „Na Slovensku sa kradlo ako po nebohom,“ povedal Matovič.

Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) sa poďakoval členom vlády za konsenzuálny prístup k rozpočtu verejných financií. „Je to odkaz všetkým tým jazykom, ktoré sa snažia vytvárať dojem, že veci nefungujú,“ povedal Heger. Rozpočet schvaľovať v týchto časoch nie je podľa neho ľahké, teda počas pandémie a turbulencií, kedy nie je isté, ako sa bude vyvíjať svetová ekonomika.

Minister financií Igor Matovič dbá podľa Hegera na udržateľnosť verejných financií. „Igor Matovič je v tomto naozaj precízny a dbá o dobro občanov,“ povedal Heger.

Štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek nazval schválený rozpočet zodpovedným preto, že nakladá efektívne s peniazmi daňových poplatníkov. „Zníženie deficitu o polovicu je historickým krokom,“ povedal Klimek. Taktiež rozpočet považuje za prorastový. Z hľadiska investícií totiž má Slovensko šancu zažiť historický investičný boom. Budúci rok budeme mať totiž k dispozícii takmer 6 mld. eur na investície z plánu obnovy. „To je o polovicu viac než priemer uplynulých rokov. To je presne to, čo potrebujeme, aby sa Slovensko nakoplo do budúcich rokov,“ skonštatoval Klimek.

Matovič zopakoval, že výsledná podoba rozpočtu verejnej správy na budúci rok bude podmienená schvaľovaním ústavných zákonov. Žiada, aby pred schválením rozpočtu koalícia schválila dôchodkovú reformu, výdavkové stropy a dlhovú brzdu. Ak sa tak stane, rozpočet predloží s budúcoročným deficitom 4,94 % HDP. Ak sa tak nestane a tieto reformy neprejdú, predloží rozpočet s deficitom 4,3 % HDP, čo bude znamenať menej prostriedkov pre budúci rok. Matovič si myslí, že strana SaS bude vetovať dlhovú brzdu, no chce veriť, že sa tak nestane.

„Má to v rukách strana SaS,“ povedal šéf rezortu financií. Nepočíta totiž s tým, že pri ústavných zákonoch ich podporia opoziční alebo nezaradení poslanci.

Deficit verejných financií Slovenska by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,94 % hrubého domáceho produktu. Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by mali byť na úrovni 44,174 mld. eur a výdavky 49,387 mld. eur. Samotný štátny rozpočet počíta s príjmami vo výške 19,97 mld. eur a výdavkami v sume 25,45 mld. eur.

 Prezidentka i NRSR by si mali budúci rok finančne polepšiť, ÚV výrazne

Kancelárie prezidenta i Národnej rady SR, ako aj Úrad vlády, by mali mať v budúcom roku vyšší rozpočet. Kým parlament a prezidentka by si mali prilepšiť len mierne, úrad vlády ráta so zvýšením výdavkov o viac ako 85 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024, ktorý vo štvrtok schválila vláda

Celkové výdavky úradu vlády na nasledujúci rok sú rozpočtované vo výške 155 miliónov eur. Medziročný rast má byť spôsobený najmä výdavkami Plánu obnovy a odolnosti v sume 123,8 milióna eur. Tie majú byť určené na financovanie výskumu, vývoja a inovácií, na boj proti korupcii pre Národnú implementačnú a koordinačnú autoritu a pre Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie.

Do kapitoly úradu majú byť presunuté aj výdavky Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity z Ministerstva vnútra SR v sume 927.000 eur. Z rozpočtu úradu sa mali zas presunúť európske prostriedky v objeme 30 miliónov eur do rozpočtu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Výdavky kancelárie NR SR by mali v nadchádzajúcom roku dosiahnuť 37,7 milióna eur. Výdavky sa majú využiť na plnenie funkcií a činnosť poslancov a parlamentných výborov vrátane odmien asistentom poslancov, výdavkov na prevádzku poslaneckých pracovní v areáli parlamentu aj kancelárií vo vybraných sídlach v rámci Slovenska. Výdavky rátajú aj s nákladmi na ubytovanie poslancov mimo ubytovacieho zariadenia parlamentu a s nákladmi na činnosť poslaneckých klubov. V rozpočte majú byť zahrnuté aj výdavky súvisiace s rekonštrukciou a prevádzkou Bratislavského hradu.

Kancelária prezidenta má v návrhu na budúci rok rozpočtované výdavky vo výške 5,32 milióna eur. V návrhu rozpočtu sa píše, že suma sa má využiť na zabezpečenie úloh súvisiacich so zabezpečením podmienok a všetkých činností potrebných na výkon ústavných právomocí prezidenta. Kapitálové výdavky podľa návrhu vychádzajú z registra investícií a zabezpečuje sa nimi obstaranie dlhodobého majetku.

Rezort diplomacie by mal mať v roku 2022 k dispozícii vyše 154 mil. eur

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR by malo mať v roku 2022 k dispozícii viac ako 154,3 milióna eur. Najväčšia časť, viac ako 78 percent výdavkov, smeruje do zahraničnej politiky. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024, ktorý vo štvrtok schválila vláda.

Na oblasť zahraničnej politiky by malo ísť 121,7 milióna eur. Na diplomatickú reprezentáciu SR v zahraničí sú plánované výdavky v objeme 76,2 milióna eur. Pre Slovenské inštitúty v zahraničí sa zabezpečujú výdavky vyše 1,5 milióna eur. Na obnovu informačno-komunikačnej infraštruktúry sú plánované výdavky v objeme 7,17 milióna eur. Výdavky na vzdelávanie zamestnancov sú rozpočtované v sume 100.000 eur, na ekonomickú diplomaciu v sume 200.000 eur a na dotácie v pôsobnosti MZVEZ v sume 175.000 eur. Výdavky pre príspevkovú organizáciu Správa účelových zariadení sú v roku 2022 plánované vo výške 1,95 milióna eur.

Na pomoc rozvojovým krajinám a krajinám v procese transformácie sú plánované výdavky vyše siedmich miliónov eur. Prostriedky sú určené na projekty rozvojového vzdelávania, na budovanie kapacít a na verejnú informovanosť. Na príspevky SR do medzinárodných organizácií by malo byť vyčlenených vyše 22 miliónov eur.

Príspevky do piliera Európskeho mierového nástroja bude hradiť MZVEZ

Príspevky do rozpočtu nového finančného nástroja Európskej únie, tzv. Európskeho mierového nástroja (European Peace Facility, EPF), bude platiť Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. Vyplýva to z návrhu na úhradu príspevkov do asistenčného piliera EPF, ktorý vláda schválila na štvrtkovom rokovaní. V tomto roku by malo ísť o 2,04 milióna eur.

Cieľom novovytvoreného finančného nástroja Európskej únie (EÚ) je posilniť bezpečnostné a obranné spôsobilosti členov EÚ aj jej partnerov a podporovať zachovanie mieru, medzinárodnej bezpečnosti a stability vo svete. Ako mimorozpočtový nástroj EÚ má umožniť financovanie aktivít, ktoré nie je možné financovať z rozpočtu. Financovať bude vonkajšiu činnosť a operácie EÚ s vojenskými alebo obrannými dôsledkami a umožní pomáhať partnerským krajinám pri vojenských operáciách na podporu mieru.

MO SR má v roku 2022 hospodáriť so sumou 1,838 miliardy eur

Ministerstvo obrany (MO) SR má v roku 2022 hospodáriť so sumou 1,838 miliardy eur. Celkové obranné výdavky by mali dosiahnuť vyše 1,899 miliardy eur, čo predstavuje 1,8 percenta HDP. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024, ktorý vo štvrtok schválila vláda.

“Obranné výdavky v rokoch 2022 až 2024 postupne rastú a na rok 2024 sú plánované na úrovni 1,80 percenta HDP,” uvádza sa v návrhu.

.

Na výšku výdavkov ministerstva v roku 2022 vplýva najmä pokračovanie stabilizácie platov profesionálnych vojakov, nárast bežných kapitálových výdavkov, ale aj rast výdavkov na tovary a služby, ktoré smerujú predovšetkým na doplnenie zásob munície a údržbu vzdušnej techniky.

Materiál pripomína, že ministerstvo obrany má uzatvorené vykonávacie zmluvy na 14 investičných akcií. Najväčšími projektmi sú nákupy stíhacích lietadiel F-16, kolesových húfnic Zuzana 2 a 3D  rádiolokátorov s rôznym dosahom.

Celkové výdavky na rozvoj obrany sú plánované v sume 638 miliónov eur, z toho z kapitoly MO SR má ísť 149 miliónov eur.

“Výdavky na investičné projekty v realizačnej fáze sú v roku 2022 vo výške 384 miliónov eur,” približuje materiál. Na program Obrana má ísť 1,18 miliardy eur.

V rámci medzirezortných programov vyčlenil kabinet 7,82 milióna eur v oblasti výskumu a vývoja na podporu obrany štátu, hospodárskej mobilizácie, účasti civilných expertov na aktivitách krízového manažmentu mimo územia SR, oficiálnej rozvojovej pomoci a realizácie II. etapy implementácie Medzinárodných zdravotných predpisov Svetovej zdravotníckej organizácie.

Medzirezortný program Podpora obrany štátu, ktorého gestorom je MO SR, má disponovať sumou 5,28 milióna eur. Výdavky na samostatných účtoch kapitoly v sume 223 miliónov eur sú určené predovšetkým na financovanie sociálneho zabezpečenia vojakov, podnikateľskú činnosť Akadémie ozbrojených síl M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši a na výdavky v súvislosti s prijatými prostriedkami na základe darovacej zmluvy alebo formou dotácie alebo grantu na projekty pre vysoké školy.

Jaroslav Naď: Obranné výdavky 2 % HDP asi nedosiahneme ani v tomto období

Obranné výdavky na rok 2022 na úrovni 1,8 percenta HDP sú rozumným kompromisom. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) to uviedol po tom, ako vláda vo štvrtok schválila návrh rozpočtu na budúci rok. Zároveň pripustil, že obranné výdavky vo výške dvoch percent HDP sa pravdepodobne nedosiahnu ani v tomto volebnom období.

“Pôvodne sme mali plánované výdavky na úrovni 1,86 percenta HDP a teda na budúci rok budeme musieť počítať s menšími výdavkami, ako sme pôvodne chceli a plánovali,” skonštatoval Naď na sociálnej sieti.

Vzhľadom na finančnú kondíciu po bývalých vládach i dôsledkoch pandémie na verejné financie však hovorí o rozumnom kompromise.

“Obranné výdavky vo výške 2 percentá HDP na obranu pravdepodobne nedosiahneme ani v tomto volebnom období, čo ma veľmi mrzí, ale dôležité je, aby sme sa k tejto méte aspoň približovali. To sa dnes schváleným obranným rozpočtom podarilo,” dodal.

Slovensko sa zaviazalo v rámci NATO dosiahnuť výdavky na obranu vo výške dvoch percent HDP do roku 2024. Ako sa uvádza v návrhu rozpočtu, vlani SR splnila tento cieľ NATO, avšak najmä kvôli bezprecedentnému poklesu HDP.

Rezort školstva má mať v roku 2022 k dispozícii vyše štyri miliardy eur

Na oblasť školstva, vedy, výskumu a športu by mali ísť v roku 2022 viac ako štyri miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky, schváleného vo štvrtok vládou

Výdavky na regionálne školstvo na budúci rok predstavujú sumu 2,57 miliardy eur. Medziročne rastú z dôvodu rozpočtovania finančných prostriedkov na rozvoj regionálneho školstva z plánu obnovy vrátane DPH v sume 343 miliónov eur. Výdavky z plánu obnovy sú určené na dostupnosť, rozvoj, a kvalitu inkluzívneho vzdelávania na všetkých stupňoch.

“V medziročnom náraste sú zabezpečené zvýšené výdavky na príspevok na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách o sumu 10,9 milióna eur na celkovú sumu 26,1 milióna. Rozpočtované sú aj výdavky na osobné výdavky pre asistentov učiteľa, na elektronické testovanie žiakov a dofinancovanie národných meraní Maturita, Testovanie 9 a Testovanie 5,” uvádza sa v návrhu rozpočtu.

Od 1. januára 2022 dôjde k presunu kompetencií v oblasti regionálneho školstva z kapitoly Ministerstva vnútra SR do kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Pre zamestnancov regionálneho školstva financovaného z kapitoly rezortu školstva sa na rok 2022 navrhujú osobné výdavky v sume 1,76 miliardy eur, v tom mzdy v sume 1,31 miliardy eur pre 83.731 zamestnancov.

Vysoké školstvo je financované viacerými kapitolami štátneho rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu má ísť na vysoké školstvo viac ako 923 miliónov eur. V návrhu rozpočtu sú zapracované tiež takzvané tehotenské štipendiá v sume 1,2 milióna eur, vládne štipendiá, ako podpora bieloruskej občianskej spoločnosti, ale aj výdavky na štipendiá Martina Filka v sume 200.000 eur a finančné prostriedky z plánu obnovy vrátane DPH v sume 30,7 milióna eur. Osobné výdavky zamestnancov verejných vysokých škôl vychádzajú z transferu rozpísaného kapitolou rezortu školstva na rok 2022 v sume 474 miliónov eur, v tom mzdy 354 miliónov eur s priemerným mzdovým výdavkom 1562,71 eur.

Oblasť vedy a techniky bude v roku 2022 disponovať zdrojmi vo výške takmer 478 miliónov eur. Vo výdavkoch na vedu a techniku sú zapracované zvýšené výdavky z titulu financovania členských príspevkov do medzinárodných organizácií o 6,81 milióna eur a časť výdavkov na kreovanie Vesmírnej kancelárie v sume 316.000 eur.

Celkové výdavky na šport sú rozpočtované v sume 121 miliónov eur. Tieto smerujú na financovanie športu prostredníctvom troch kapitol a Fondu na podporu športu. Zapracované sú výdavky na rekonštrukcie futbalových štadiónov v sume 4,5 milióna eur, ktoré na roky 2023 a 2024 nie sú rozpočtované. Ďalej vo výdavkoch fondu na rok 2022 sú započítané finančné prostriedky na dobudovanie športovej infraštruktúry národného významu v sume 11,5 milióna eur. Významným zdrojom určeným na financovanie športu je odvod z prevádzkovania lotériových hier vo výške 45,0 milióna eur každoročne na roky 2022 až 2024.

Slovenská komora učiteľov: Vláda v návrhu rozpočtu na rok 2022 úplne ignoruje školstvo

Vláda v návrhu rozpočtu na rok 2022 úplne ignoruje školstvo. Uviedla to Slovenská komora učiteľov (SKU), ktorá zároveň považuje za hrubý výsmech, že vládni predstavitelia, ktorí pred voľbami aj po voľbách opakovane deklarovali, že školstvo je prioritou, nie sú ochotní investovať žiadne finančné prostriedky na zvyšovanie atraktivity práce zamestnancov školstva. TASR o tom informoval za SKU jej prezident Vladimír Crmoman

“Ohodnotenie práce slovenských učiteľov je hlboko pod priemerom vyspelých krajín a atraktivita učiteľského povolania neustále prudko klesá, na čo reaguje aj vláda vo svojom programovom vyhlásení,” uviedla SKU.

Tvrdí, že vláda Českej republiky sa tento trend snaží na rozdiel od slovenskej zvrátiť.

“Následky postpandemickej únavy a dlhodobého vyčerpania učiteľov sú enormné, duševné zdravie učiteľov sa zhoršuje,” poznamenala komora učiteľov.

Táto situácia vyžaduje podľa SKU okamžitú a bezodkladnú reakciu. Tvrdí, že kvalita vzdelávania upadá, na učiteľov sú neustále kladené väčšie nároky a zodpovednosti a ich odlev zo školstva je hrozivý.

“Ministerstvo školstva plánuje zavádzať viaceré zmeny, no bez nevyhnutnej investície do ľudského kapitálu,” uviedla komora učiteľov s tým, že namiesto komplexného riešenia nezáujmu o učiteľskú profesiu sa plánuje znižovanie kvalifikačných nárokov na učiteľov.

Poukázala na to, že táto vláda je jediná, ktorá od štrajkov učiteľov v rokoch 2012 a 2016 nepokračuje vo zvyšovaní platov, a hrozí, že prvýkrát po desiatich rokoch nebudú dva roky po sebe zvyšované.

“Rast platov pedagógov sa nielenže zastavil, ale s narastajúcou infláciou a životnými nákladmi začal klesať. Vláda, ktorá sa zaviazala k zásadným zmenám v prístupe k školstvu, sa k zamestnancom školstva zachovala horšie ako vlády, ktoré celé roky aktívne kritizovala. Sme sklamaní týmto vývojom a žiadame vládu, aby okamžite tento stav riešila,” uzavrela SKU.

Na oblasť školstva, vedy, výskumu a športu by mali ísť v roku 2022 viac ako štyri miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky, schváleného vo štvrtok vládou.

Výdavky v zdravotníctve by sa mali budúci rok vyšplhať na 6,38 mld. eur

Celkové výdavky na slovenské zdravotníctvo by sa na budúci rok mali vyšplhať do výšky 6,38 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky, ktorý vo štvrtok schválila vláda.

“Celkové výdavky v sektore zdravotníctva pozostávajú najmä z výdavkov verejného zdravotného poistenia a výdavkov kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR, v ktorých sú zahrnuté aj prostriedky z plánu obnovy a odolnosti. Vývoj príjmov a výdavkov v zdravotníctve bol aj v roku 2021 výrazne ovplyvnený pandémiou ochorenia COVID-19,” píše sa v materiáli.

.

Zdravotníckym zariadeniam by malo ísť na budúci rok 2,2 miliardy eur. Na zabezpečenie prístrojového vybavenia nemocníc, odstránenie havarijných stavov budov, rekonštrukcie sociálnych zariadení, modernizácie operačných sál by malo ísť 74,5 milióna eur.

Celková platba za poistencov štátu na verejné zdravotné poistenie podľa návrhu na rok 2022 predstavuje 1,1 miliardy eur. Od roku 2022 bude zavedené aj rozpočtovanie výdavkov verejného zdravotného poistenia na vecné oblasti, ktorého cieľom je alokovať zdroje do prioritných oblastí v zdravotníctve.

Investície majú smerovať aj na stabilizáciu a zabezpečenie dostatku zdravotníckych pracovníkov. Do tejto doby rozpočet počíta pre rok 2022 s nárastom mzdového balíka o 91 miliónov eur oproti roku 2021 v zmysle legislatívnej valorizácie, a ako okamžité opatrenie aj s finančnými prostriedkami na zvýšenie počtu sestier v objeme 11 miliónov eur.

Na obnovu a modernizáciu zdravotníckych zariadení má kapitola Ministerstva zdravotníctva SR v roku 2022 k dispozícii prostriedky na úrovni 6,4 milióna eur a ďalšie prostriedky sú alokované v pláne obnovy a odolnosti na rok 2022 v objeme 199 milióna eur.

Celkové výdavky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou  na budúci rok by sa mali vyšplhať na 23,9 mil. eur

Celkové výdavky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) by sa v budúcom roku mali vyšplhať na sumu 23,9 milióna eur, z toho príspevok na činnosť úradu predstavuje 23,5 milióna eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky, ktorý vo štvrtok schválila vláda.

Na financovanie tejto inštitúcie je vyčlenených 0,45 percenta z predpokladaného výberu poistného zdravotnými poisťovňami, uvádza sa v schválenom materiáli.

Úlohou úradu je monitorovať a dohliadať na systém zdravotnej starostlivosti, teda na dodržiavanie podmienok, za ktorých sa poskytuje zdravotná a ošetrovateľská starostlivosť. Vykonáva tiež dohľad nad verejným zdravotným poistením ako celkom.

Súdnictvo a prokuratúra majú mať v roku 2022 v rozpočte 494,4 mil. eur

Na súdnictvo a prokuratúru sa chystá štát v roku 2022 vyčleniť 494.416.000 eur, o približne 89 miliónov eur viac ako v rozpočte na rok 2021. Vyplýva to z návrhu finančného plánu verejnej správy na roky 2022-2024, ktorý vo štvrtok schválila vláda. Na väzenstvo má ísť 232.855.000 eur.

Výdavky kapitoly Ministerstva spravodlivosti (MS) SR v civilnej časti pre rok 2022 sú navrhované na úrovni 339.995.000 eur, vrátane limitu výdavkov určeného na Plán obnovy a odolnosti, ktorý je vo výške 66.128.000 eur. Výdavky pre Kanceláriu Najvyššieho súdu SR sú rozpočtované v sume 13.478.000 eur, čo je o 2.717.000 eur menej ako v rozpočte pre rok 2021. Pribudli výdavky na Kanceláriu Najvyššieho správneho súdu SR vo výške 5.567.000 eur.

Kancelária Ústavného súdu SR môže rátať v roku 2022 s disponibilnými prostriedkami na úrovni 7.414.000 eur. Pre Kanceláriu Súdnej rady SR je navrhovaná alokácia vo výške 2.225.000 eur, čo predstavuje o 1.104.000 eur viac, ako bolo plánované pre rok 2021. Súdnej rade sa rozšírili povinnosti a kompetencie, okrem iného pri preverovaní majetkových pomerov sudcov.

Generálna prokuratúra SR by mala mať k dispozícii 119.510.000 eur, na zabezpečenie chodu fungovania prokuratúry by tak malo ísť o  viac ako štyri milióny eur viac než v schválenom rozpočte na rok 2021.

Rozpočtované výdavky v prípade Kancelárie verejného ochrancu práv vo výške 1.767.000 eur sú takmer totožné v porovnaní s rozpočtom na tento rok, Ústav pamäti národa by mal mať k dispozícii v porovnaní s týmto rokom o vyše 400.000 eur viac, konkrétne 2.624.000 eur. O takmer 100.000 eur, na 944.000 eur, si polepší aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti vyčlenili 893.000 eur.

Pre oblasť väzenstva má byť zo štátneho rozpočtu vyčlenená suma 232.855.000 eur. Ide o navýšenie o vyše 17 miliónov eur. Dôvodom je podľa predkladateľa materiálu dynamika rastu počtu obvinených a odsúdených, tiež vytvorenie lepších podmienok. Zvyšuje sa príplatok zdravotníckym pracovníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS), ako aj príspevok na bývanie a rizikový príplatok. Tiež sa valorizujú pracovné odmeny obvinených a odsúdených.

V ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody bolo k 8. septembru 2021 umiestnených spolu 10.317 osôb, z toho 1492 obvinených a 8825 odsúdených.

Mária Kolíková: Rozpočet ministerstva hospodárstva nemá pokryté výdavky na chod väzenstva a justície

V rozpočte Ministerstva spravodlivosti (MS) SR nie sú pokryté niektoré základné výdavky súvisiace s chodom väzenstva a justície. Počas štvrtkového rokovania vlády to uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Takáto situácia bola podľa nej aj v minulosti a vždy sa výdavky vyriešili v priebehu roka.

Ak chce vláda realizovať reformy väzenstva a justície, bude na to musieť nájsť financie, inak sa to dať nebude, povedala Kolíková.

“Mám v tom absolútnu dôveru premiéra. Mám záujem tieto reformy realizovať. Určite to vyriešime,” podotkla.

Na súdnictvo a prokuratúru sa chystá štát v roku 2022 vyčleniť 494.416.000 eur, o približne 89 miliónov eur viac ako v rozpočte na rok 2021. Na väzenstvo má ísť 232.855.000 eur.

HTA agentúra by v budúcom roku mala dostať 2,65 milióna eur

Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, čiže tzv. HTA agentúra, by mal na svoje fungovanie v budúcom roku dostať celkovo 2,65 milióna eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce roky, ktorý vo štvrtok schválila vláda.

Financovanie činnosti inštitútu bude zabezpečené prostredníctvom príspevku z výberu poistného zdravotnými poisťovňami, a to vo výške 0,032 percenta. Poskytnutie časti finančného príspevku na činnosť inštitútu bude naviazané na plnenie kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré sa spresnia podľa osobitného predpisu.

Inštitút sa má zaoberať nezávislým hodnotením zdravotníckych procesov v slovenskom zdravotníctve. Zákon umožňujúci jeho zriadenie odobrila Národná rada (NR) SR. Jeho poslaním je uskutočňovať výskumy, analýzy, sledovať trendy v oblasti vývoja a hodnotiť prichádzajúce zdravotnícke technológie.

Školskí odborári nesúhlasia s navrhovaným štátnym rozpočtom v kapitole školstva

Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy (OZ PŠaV) na Slovensku s navrhovaným štátnym rozpočtom v kapitole školstva nesúhlasí. TASR o tom informovali zo sekretariátu školských odborárov s tým, že návrh vnímajú ako nedostatočný.

“Neobsahuje žiadne zvýšenie osobných výdavkov zamestnancov v regionálnom i vysokom školstve. Ak takýto rozpočet bude prijatý Národnou radou SR, dôjde k zníženiu priemerných platov všetkých zamestnancov školstva,” uvádza sa v stanovisku školských odborárov.

Zvláštna situácia podľa nich nastáva na verejných vysokých školách.

“Osobné výdavky na rok 2022 oproti roku 2021 sú rapídne nižšie.  Hrozí zastavenie rozvoja vysokých škôl. Žiadame ministra financií a vládu SR o prehodnotenie a zvýšenie štátneho rozpočtu v kapitole školstva,” uviedli školskí odborári.

Upozorňujú, že v rámci plánovaných reforiem v školstve pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov a učiteľov vysokých škôl čaká viac práce za menej peňazí.

Odborári Technickej univerzity v Košiciach, Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Prešovskej univerzity v Prešove so znepokojením sledujú znižovanie kvality vysokých škôl na Slovensku v súvislosti s krátením rozpočtu vysokým školám v rokoch 2021 o 18,2 milióna eur a avizovaným krátením v roku 2022 o 26 miliónov eur. Vo svojom stanovisku uvádzajú, že výdavky na vysoké školy len v roku 2021 poklesli z 893 miliónov eur na 863 miliónov eur.

“Zapríčinilo to prepúšťanie kvalifikovaných odborníkov prírodovedných odborov, spoločenskovedných odborov a nepedagogických zamestnancov (administratívnych, prevádzkových, zamestnancov študentských domovov a jedální). Takto dochádza k znižovaniu kvality vyučovania a vedy na vysokých školách,” uvádza sa v ich stanovisku.

Ako dodali, nie je zreteľne viditeľný nárast miezd cez kapitolu osobných výdavkov zamestnancov verejných vysokých škôl.

“Naopak, skrátením rozpočtu dôjde k ohrozeniu platov zamestnancov verejných vysokých škôl, s čím zásadne nesúhlasíme.”

Reforma slovenského vysokého školstva je podľa rád štyroch univerzít z východného Slovenska veľmi správny krok a mala by sa odraziť v novej metodike financovania a riadenia vysokých škôl. Potrebná je podľa nich implementácia rozpočtovania verejných finančných zdrojov aj na základe vízie rozvoja vysokých škôl a nie len na základe minulých údajov.

Ministerstvo vnútra SR by malo v roku 2022 hospodáriť so sumou 1,633 miliardy eur

Ministerstvo vnútra (MV) SR by malo v roku 2022 hospodáriť so sumou 1,633 miliardy eur. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 vo štvrtok schválila vláda. TASR to potvrdil tlačový odbor ministerstva vnútra.

“MV SR považuje za svoju rozpočtovú prioritu – okrem zabezpečenia plynulého chodu útvarov ministerstva a zlepšenia ich materiálno-technického zabezpečenia – tiež znižovanie investičného dlhu, ktorý predstavuje viac ako 300 miliónov eur,” uviedlo ministerstvo. Zamerať sa chce najmä na oblasti, v ktorých investície v aktuálnom období prinesú v budúcnosti úsporu na prevádzkových nákladoch, ako je obnova vozového parku a rekonštrukcie budov.

Ako jeden z nástrojov na zníženie investičného dlhu vníma MV SR aj Plán obnovy a odolnosti SR. Jeho úspešná implementácia v nasledujúcich obdobiach patrí podľa stanoviska medzi “top priority rezortu.”

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) po rokovaní vlády uviedol, že vzhľadom na ekonomickú situáciu je rozpočet nastavený dobre. Hoci nie je stopercentne spokojný, chce urobiť všetko preto, aby dokázal naplniť priority rezortu.