Ide o stanovisko Rady prokurátorov Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené dňa 06.12. 2023.

Pre  pochopenie kontextu tohto článku považujem za potrebné odcitovať znenie ustanovenia § 224 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z., ktoré znie:

„Rada prokurátorov zaujíma stanoviská k návrhom zákonov, ktoré súvisia s pôsobnosťou, organizáciou a plnením úloh prokuratúry.“

Zároveň je nevyhnutné uviesť úplné znenie textu stanoviska Rady prokurátorov Slovenskej republiky zo 06.12.2023,  ktoré malo byť prijaté na základe  ustanovenia    § 224 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z.:

„Rada prokurátorov Slovenskej republiky zásadne nesúhlasí so zvoleným legislatívnym postupom zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a presunúť jeho agendu na krajské prokuratúry. Sme presvedčení, že zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry by viedlo k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii.

Eventuálne prenesenie výkonu dozoru na krajské prokuratúry bez materiálnej, logistickej, personálnej podpory a náležitej prípravy bude mať negatívny vplyv na kvalitu výkonu dozoru prokurátormi krajských prokuratúr a na rýchlosť konania v predmetných trestných veciach. Bez ohľadu na vysoké odborné štandardy prokurátorov krajských prokuratúr tieto nie sú aktuálne pripravené prebrať agendu Úradu špeciálnej prokuratúry bez náležitej prípravy a podpory.

Negatívny  dopad  bude  mať  aj  centralizovaný  model  fungovania  Špecializovaného trestného súdu a  decentralizovaný  model  fungovania  prokuratúry  spojený  s vysokou  časovou náročnosťou spojenou s dochádzaním prokurátorov na úkony trestného konania na Špecializovaný trestný súd, ktorá môže mať výrazný dopad v prípadoch úkonov v rámci prípravného konania spojených s dodržaním striktných procesných lehôt, napríklad v prípadoch podávania návrhov na vzatie obvineného do väzby.

Rovnako zvolená legislatívna zmena Trestného zákona a Trestného poriadku bude mať závažný dopad na systém fungovania trestnej spravodlivosti bez možnosti odbornej verejnosti pripravované zmeny pripomienkovať a bez zodpovedajúcej legisvakačnej lehoty sa na zmeny pripraviť.

Rada prokurátorov v tejto súvislosti dôrazne odmieta, aby k zásadným zmenám právnej úpravy v oblasti trestného práva dochádzalo takýmto skrytým spôsobom (vynechaním štandardného legislatívneho procesu) a bez aktívnej participácie oprávnených a dotknutých subjektov vrátane zástupcov prokuratúry, pretože zvolený postup by v riadne fungujúcom právnom štáte nemal byť akceptovaný. Práve  legislatívny  proces  vytvára  priestor  na  náležité posúdenie a vyhodnotenie prípadných zmien a pomáha vytvoriť predpoklady na to, aby došlo k minimalizácii možných negatívnych dopadov.“

Podľa Čl. 87 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky.

Podľa § 14 zákona č. 153/2001 Z.z. je generálny prokurátor oprávnený na základe poznatkov získaných z činnosti prokuratúry predkladať vláde podnety na prijatie zákonov, ich zmeny alebo doplnenia.

Podľa čl. 13 ods. 1 legislatívnych pravidiel vlády SR návrh zákona prerokuje navrhovateľ s príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní.

Podľa ods. 2 citovaného článku sa oznam o zverejnení návrhu zákona zasiela elektronicky prostredníctvom portálu predsedovi vlády, ministerstvám, ostatným ústredným orgánom štátnej správy, Úradu vlády SR, sekcii vládnej legislatívy – odboru aproximácie práva, Národnej banke Slovenska, Národnému kontrolnému úradu, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, zástupcom zamestnávateľov a zástupcom zamestnancov, ak ide o návrh zákona týkajúci sa hospodárskych a sociálnych záujmov, ako aj ďalším orgánom a inštitúciám, ak to vyplýva z osobitného predpisu, alebo ak tak určí vláda.

Podľa čl. 13 ods. 4 legislatívnych pravidiel vlády SR oznam o zverejnení návrhu zákona môže predkladateľ zaslať aj iným štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy, stavovským organizáciám a iným inštitúciám.

Podľa čl. 13 ods. 5 legislatívnych pravidiel vlády SR oznam o zverejnení návrhu zákona obsahuje názov návrhu zákona, číslo materiálu, dátum začatia a dátum ukončenia pripomienkového konania, lehotu na zaslanie pripomienok, odkaz na presnú adresu umiestnenia materiálu na portáli a elektronickú adresu, na ktorú je možné zaslať pripomienky, ak je portál nedostupný.

Podľa čl. 13 ods. 9 legislatívnych pravidiel vlády SR orgány a inštitúcie podľa odsekov 2 a 3 zasielajú pripomienky vždy v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, a ak ide o zásadné pripomienky, súčasne aj v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Ostatní pripomienkujúci zasielajú pripomienky výlučne v elektronickej podobe prostredníctvom portálu. Verejnosť môže zaslať pripomienky v elektronickej podobe prostredníctvom portálu v elektronickej podobe na určenú elektronickú adresu alebo v listinnej podobe; ustanovenie čl .14 ods. 9 tým nie je dotknuté.

Podľa čl. 14. ods. 1 legislatívnych pravidiel vlády SR je pripomienkou v určenej lehote jednoznačne formulovaný a zdôvodnený návrh na úpravu návrhu zákona. Pripomienkou je možné navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Za pripomienku sa považujú aj odôvodnené návrh, predmetom ktorých nie je navrhnutie nového textu alebo odporučenie úpravy textu, avšak obsahujú konkrétne výhrady k navrhovanému textu a spôsob odstránenia namietaných nedostatkov navrhovaného textu; v takom prípade musí byť zo znenia pripomienky zrejmé, v ktorých častiach a akým spôsobom sa má návrh zákona upraviť. Na podnety (názory, námety a odporúčania), ktoré nespĺňajú náležitosti podľa prvej až tretej vety, predkladateľ nie je povinný prihliadať a ani ich vyhodnocovať.

Podľa čl. 14 ods. 2 musí byť pripomienka k návrhu formulovaná jednoznačne a musí z nej byť zjavný jej legislatívny prínos. Na dosiahnutie prehľadnosti sa pripomienky členia na všeobecné pripomienky a pripomienky k jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona.

Pre úplnosť uvádzam, že v prípade poslaneckého návrhu sa vyššie uvedený štandardný legislatívny  postup  neuplatní, to isté platí v prípade, ak je zákon prijímaný v skrátenom legislatívnom konaní, tieto skutočnosti však nie sú podstatné pre závery tohto článku.

Podľa čl. 6 ods. 2 legislatívnych pravidiel vlády zákon musí byť terminologicky správny, presný, jednotný a všeobecne zrozumiteľný.

Ak teda chceme vyložiť obsah a zámer ustanovenia § 224 ods. 1 písm. c) zákona 154/2001 Z. z., je potrebné vysporiadať sa s dvoma do úvahy prichádzajúcimi situáciami, ktoré v rámci štandardného legislatívneho procesu môžu nastať.

V prvom prípade predkladateľ oznam o zverejnení návrhu zákona podľa čl. 13 ods. 1 legislatívnych pravidiel vlády SR zašle priamo Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, v druhom prípade predkladateľ podľa čl. 13 ods. 4 legislatívnych pravidiel vlády SR oznam o zverejnení návrhu zákona zašle aj stavovským organizáciám, v tomto prípade Rade prokurátorov Slovenskej republiky.

Dá sa predpokladať, že predkladateľ  by tak v druhom prípade urobil, ak by sa vládnym návrhom zákona upravovali práva a oprávnené záujmy prokurátorov, prípadne, ak by malo dôjsť k zásahu do úloh prokurátorov, ktoré im zveruje zákon.

Ak teda predkladateľ oznámi návrh zákona podľa čl. 13 ods. 1 legislatívnych pravidiel vlády  Slovenskej republiky priamo Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, prípadný postup Rady prokurátorov Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 písm. c) zákona č 154/2001 Z. z. vyplýva z vnútrorezortnej legislatívy.

Odbor legislatívy, stratégie a ústavného práva Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky po prijatí oznámenia o zverejnení návrhu zákona oboznámi s touto skutočnosťou Radu prokurátorov Slovenskej republiky a vyzve ju, aby v určenej lehote predložila svoje stanovisko v rozsahu pripomienok.

Rada prokurátorov Slovenskej republiky v takomto prípade, ak to uzná za vhodné, môže realizovať svoju právomoc podľa ustanovenia § 224 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z. – predložiť Odboru legislatívy, stratégie a ústavného práva Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, svoje stanovisko k predloženému návrhu zákona. V takomto prípade forma stanoviska nie je formálne predpísaná.

Rada prokurátorov Slovenskej republiky teda v tomto prípade realizuje svoju právomoc podľa § 224 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z. prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Ak by nastala druhá situácia, teda predkladateľ návrhu zákona by postupoval podľa čl. 13 ods. 4 legislatívnych pravidiel vlády SR a zaslal by návrh zákona priamo stavovskej organizácii – v tomto prípade Rade prokurátorov Slovenskej republiky, mohla by Rada prokurátorov Slovenskej republiky postupovať podľa čl. 13 ods. 9 legislatívnych pravidiel vlády SR, čo znamená, že by zaslala priamo predkladateľovi zákona v  elektronickej  podobe prostredníctvom portálu svoje pripomienky.

Podľa čl. 14 ods. 1, ods. 2 legislatívnych pravidiel vlády  Slovenskej republiky pripomienky musia mať legislatívnymi pravidlami vlády SR určenú formu tak obsahovú ako aj formálnu, inak by predkladateľ zákona nebol povinný na ne prihliadať ani ich vyhodnocovať. Len pre úplnosť uvádzam, že pripomienkou sa rozumie jednoznačne formulovaný a zdôvodnený návrh na úpravu zákona (podrobnejšie viď vyššie).

Ak to teda zhrniem, je nesporné, že Rada prokurátorov Slovenskej republiky má právo podľa § 224 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z. zaujímať stanoviská k návrhom zákonov, ktoré súvisia s pôsobnosťou a organizáciou a plnením úloh prokuratúry. Spôsob postupu, ktorý má Rada prokurátorov Slovenskej republiky zvoliť, upravujú buď interné predpisy prokuratúry alebo legislatívne pravidlá vlády SR.

Vyjadrenie, ktoré Rada prokurátorov Slovenskej republiky zverejnila dňa 06.12.2023, nezodpovedá realizácii právomoci vyplývajúcej jej z ustanovenia § 224 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z., a nie je možné ho za stanovisko k návrhu zákona považovať.

Už len na záver by som chcela upriamiť pozornosť na dve ďalšie skutočnosti.

Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. sa prokurátor nemá dať ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, podľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov a musí odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti.

S prihliadnutím na vyššie uvedené, stanovisko Rady prokurátorov Slovenskej republiky zo 06.12.2023 sa nedá považovať za realizáciu zákonného oprávnenia podľa § 224 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z., tak ako to verejne prezentuje zástupca Rady prokurátorov Slovenskej republiky, pričom stanovisko Rady prokurátorov Slovenskej republiky má skôr ráz politického vyjadrenia, ktoré je z pohľadu oprávnení Rady prokurátorov Slovenskej republiky neprípustné.

Taktiež poukazujem na ustanovenie § 219 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z podľa ktorého je zhromaždenie prokurátorov v rámci územnej pôsobnosti najvyšším orgánom samosprávy. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. prokurátorské rady sú v rámci svojej územnej pôsobnosti najvyšším výkonným orgánom samosprávy prokurátorov, úlohou ktorých je iniciatívne zabezpečovať a chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov. Pri plnení úloh, ktoré im zveruje zákon, reprezentujú záujmy prokurátorov v ich územnej pôsobnosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že najvyšším orgánom samosprávy sú zhromaždenia prokurátorov v rámci územných pôsobností. Ak by sme chceli zistiť reprezentatívne stanovisko prokurátorov, bolo by nevyhnutné, aby takéto stanovisko bolo prijaté v rámci rokovaní jednotlivých zhromaždení prokurátorov. Uvedený postup však nebol Radou prokurátorov Slovenskej republiky uplatnený (t.j. nevyzvala prokurátorské rady, aby zvolali zhromaždenia prokurátorov a nechali o uvedenom stanovisku hlasovať – tu pre úplnosť uvádzam, že takýto postup nebol nikdy uplatnený Radou prokurátorov Slovenskej republiky). Iba za takto splnených podmienok by sa dalo dospieť k záveru, či stanovisko je reprezentatívnym stanoviskom prokurátorov alebo nie. K dnešnému dňu sa dá len konštatovať, že stanovisko bolo prijaté piatimi členmi Rady prokurátorov Slovenskej republiky (celkový počet 9).

JUDr. Linda Wáclavová, PhD., prokurátorka Generálnej prokuratúry SR, člen Rady prokurátorov Slovenskej republiky