Končiaci rok označil predseda najväčšej stavovskej organizácie samospráv za horší ako rok 2023.

“Stále sme mali prítomnú infláciu, aj keď už nebola cválajúca. Tak, ako aj v roku 2023, aj v tomto roku nám chýbala viac ako pol miliarda eur. Kým v roku 2023 sme ešte vedeli dokázať vyjednať nejakú pomoc,… tento rok sa nič také neudialo, museli sme čerpať z rezervných fondov,” uviedol Božik.

Predseda ZMOS, naopak, vyzdvihol dohodu na zmene zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá bude platiť aj pre budúci rok, no zároveň podotkol, že peniaze naďalej samosprávam chýbajú, a to z titulu daňových bonusov, chýbajú im i peniaze na riadny chod, lebo na konci roka evidujú výpadok vo výške 31 miliónov eur oproti plánovanému štátnemu rozpočtu.

“Bol to rok mimoriadne ťažký, mimoriadne zložitý. Bol to rok, keď sa prehlbovali problémy vo viacerých segmentoch. Zároveň, čo považujem za relatívne pozitívne, je to, že sme dokázali vyjednať aspoň rozumnejšiu politiku, pokiaľ ide o naplnenie míľnika v prípade materských škôl, ktoré prešli z pôsobnosti originálnej do preneseného výkonu štátnej správy,” doplnil predseda ZMOS.

Zároveň vyzdvihol, že samosprávam sa podarilo oddialiť účinnosť novej stavebnej legislatívy či optimalizáciu siete nemocníc.

“Za pozitívum považujeme nový a už schválený zákon o verejnom obstarávaní, ktorý bol požiadavkou starostov a primátorov,” poznamenal a zároveň ocenil naštartovanie projektu zdieľaných centier.

“Zostáva len dúfať, že rok 2025 prežijeme, pretože ten bude ešte ťažší ako tie uplynulé. Bohužiaľ, my konsolidujeme už piaty rok a hoci sme najzodpovednejší hospodári, dnes sme sa už dostali do stavu, keď musíme tvrdo už len šetriť, tzn. šetríme na dotáciách, často aj na investíciách, dokonca nie je z čoho ani spolufinancovať európske projekty,” podotkol Božik s tým, že situácia nie je rovnaká na celom území Slovenska.

ZMOS pracuje na pláne modernizácie samosprávy, súčasťou plánu je aj definovanie financovania samospráv, pokiaľ ide o daňový mix. Predseda priblížil, že model chce ZMOS pripraviť tak, aby s ním bola všeobecná spokojnosť. Bude rozvrhnutý do niekoľkých časových etáp a riešiť bude nielen postavenie samosprávy, ale i výkon štátnej správy.

Organizácia i v končiacom roku podľa Božika získala na vážnosti, išla i do medzinárodných projektov, buduje nové partnerstvá a vracia aj na európsku scénu.

“ZMOS mal rok relatívne úspešný, získali sme nových členov aj medzi mestami. Dnes ZMOS reprezentuje 141 mestských samospráv a takmer 2700 obcí. Zostáva tak najsilnejšou, najstaršou a najreprezentatívnejšou skupinou,” skonštatoval.

Jozef Božik: Hlavnou prioritou ZMOS-u na rok 2025 zostáva financovanie miest a obcí

Hlavnou prioritou Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) na rok 2025 zostáva financovanie miest a obcí. TASR o tom v utorok informovala ústredná riaditeľka kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková.

“ZMOS bude naďalej presadzovať dofinancovanie deficitu podielových daní a zavedenie systémových opatrení na stabilizáciu rozpočtov, ktoré zabezpečia dlhodobú finančnú udržateľnosť samospráv,” uviedol predseda ZMOS-u Jozef Božik.

Kľúčovou témou na rok 2025 je podľa neho reforma financovania sociálnych služieb a regionálneho školstva, konkrétne základných škôl, ako aj nastavenie spravodlivého modelu financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a neverejných zriaďovateľov materských a základných škôl.

“Cieľom je vytvoriť finančný systém, ktorý bude reflektovať reálne potreby samospráv a zabezpečí rovnaké podmienky pre všetkých poskytovateľov týchto služieb,” ozrejmil.

Organizácia plánuje predstaviť v spolupráci s odborníkmi stratégiu klimatickej adaptácie, ktorá pomôže mestám a obciam lepšie zvládať dôsledky klimatických zmien.

“Pilotné projekty sa začnú realizovať už v roku 2025 a budú zahŕňať opatrenia na ochranu pred extrémnym počasím, znižovanie uhlíkovej stopy a udržateľné využívanie prírodných zdrojov,” konkretizoval Božik.

Dôležitou výzvou bude podľa neho znižovanie energetickej nákladovosti samospráv prostredníctvom projektu Skryté úspory v energetických dátach, ktorý ZMOS spustí v spolupráci s odborníkmi. Projekt sa zameria na analýzu a optimalizáciu spotreby energií v mestách a obciach.

Združenie sa od nového roka po troch rokoch absencie opäť stane členom Rady európskych obcí a regiónov (CEMR), tzv. európskeho ZMOS-u.

“CEMR nám poskytne priestor venovať sa kľúčovým témam, ako je posilnenie prístupov na prekonávanie mestsko-vidieckych bariér s cieľom zlepšiť spoluprácu a vyvážený rozvoj regiónov. V tejto európskej platforme sa chceme venovať zmierňovaniu dôsledkov klimatickej zmeny v mestách a obciach, pričom plnenie európskych klimatických cieľov bude prispôsobené lokálnym podmienkam,” priblížil predseda ZMOS.

Ďalšou oblasťou záujmu bude podľa neho prekonanie digitálnej priepasti a posilnenie miestnych a regionálnych samospráv ako hnacej sily zamestnanosti a digitálnej transformácie.

V budúcom roku si organizácia pripomenie 35. výročie založenia združenia a územnej samosprávy na Slovensku.

“Toto jubileum poskytne priestor na reflexiu doterajších úspechov a predstavenie modernizačných návrhov, ktoré zlepšia fungovanie slovenských miest a obcí,” skonštatoval Božik.

ZMOS podľa neho v tejto súvislosti pripravuje sériu podujatí vrátane nových vydaní Obecných novín.

Jedným z kľúčových návrhov bude modernizácia územnej samosprávy aj s novým financovaním, ktorú združenie predstaví v spolupráci so samosprávnymi krajmi.

“Naším cieľom v novom roku bude posilniť postavenie miest a obcí ako partnerov vlády a štátu, a nie ich degradovať na závislé subjekty, ktoré musia neustále žiadať o podporu. Samosprávy musia byť vnímané ako strategickí partneri štátu, ktorých prioritou je zabezpečiť kvalitné služby pre občanov a spravodlivé financovanie, umožňujúce naplnenie ich plného potenciálu a zabezpečenia rozvoja celého územia Slovenskej republiky,” vyhlásil Božik.

Prečítajte si tiež:

• Polícia: Samosprávy môžu vydať plošný zákaz používania zábavnej pyrotechniky