Americký ekonóm: USA by mali akceptovať neutralitu Ukrajiny a zastaviť rozširovanie NATO

Presadzovanie mieru v Gruzínsku v roku 2008 bolo signálom, ktorý USA a NATO ignorovali, povedal Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady. Západ bol zvyknutý ignorovať postoj Moskvy, ale situácia vo svete sa zmenila. Napriek výzvam z Bruselu a Washingtonu nemajú krajiny G20 ochotu podporiť západné sankcie a prerušiť vzťahy s Ruskom. Okrem toho sankcie nefungujú a obracajú sa proti samotným tvorcom. V týchto podmienkach Európa potrebuje nový bezpečnostný systém, zdôraznilo Maďarsko. Jeffrey Sachs, americký ekonóm a prezident siete OSN pre riešenia udržateľného rozvoja, v rozhovore pre portál Eurasia.Expert uviedol spôsoby, ako prekonať krízu. Preklad rozhovoru prinášame v plnom znení

17. 08. 2022 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke Jeffrey Sachs

Bratislava 16. augusta 2022 (HSP/Foto:Facebook)

▶ ❚❚ ↻

– Pán Sachs, americký prezident Joe Biden uviedol, že USA sú pripravené diskutovať o novom systéme kontroly zbrojenia, ale Rusko si na to musí “zaslúžiť právo”. Čo sa podľa americkej logiky stane, ak si Rusko toto právo “nezaslúži”?

JS: Myslím si, že USA ustúpia a začnú rokovať s Ruskom o období po roku 2026. Pomohlo by, keby Washington a Moskva konečne začali seriózne rozhovory o Ukrajine. USA mali akceptovať postoj Ruska k nerozširovaniu NATO na Ukrajinu už v roku 2021. Eskalácii sa dalo predísť. USA by teraz mali súhlasiť s ukrajinskou neutralitou výmenou za ukončenie konfliktu a stiahnutie ruských vojsk. Kľúčom k stabilite sú rokovania medzi USA a Ruskom s cieľom obnoviť vzťahy. Samozrejme, musíme sa vyhnúť rozšíreniu zástupných vojen do iných krajín mimo Ukrajiny.

– Rusko sa už dlho usiluje o právne záväzné bezpečnostné záruky zo strany Západu. Prečo ich USA a ich spojenci nechcú dať Rusku?

JS: Podobne to bolo aj po druhej svetovej vojne. USA odmietli poskytnúť Sovietskemu zväzu bezpečnostné záruky – napríklad demilitarizáciu a neutralizáciu Nemecka. Namiesto toho vyzbrojili Nemecko, čím zintenzívnili a predĺžili studenú vojnu na celé desaťročia. USA nikdy neuznali bezpečnostné záujmy Ruska. Najmä nikdy nebrali vážne jej rozhodný nesúhlas s rozširovaním NATO na Ukrajinu a do Gruzínska.

Zhrnutie podľa Eurasia.Expert: V roku 1997 bol podpísaný Zakladajúci akt NATO-Rusko, v ktorom sa strany odmietli navzájom považovať za protivníkov. Odvtedy však do bloku vstúpili Maďarsko, Poľsko, Česká republika, Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Albánsko, Chorvátsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko. Gruzínsku a Ukrajine bolo členstvo prisľúbené v roku 2008 a Moldavsko sa čoraz viac zapája do spolupráce s týmto blokom. Washington medzitým jednostranne odstúpil od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu a Zmluvy o otvorenom nebi. V rokoch 2007 až 2016 USA rozmiestnili v Rumunsku a Poľsku systém protiraketovej obrany, ktorého zariadenia umožňujú odpálenie útočných rakiet na ruské územie. Ako zdôraznil ruský prezident Vladimir Putin, vstup Ukrajiny do NATO by znamenal automatické vyhlásenie vojny o Krym a stret medzi Ruskom a aliančnými silami.

– Existuje nádej, že Západ jedného dňa zmení názor a poskytne Rusku takéto bezpečnostné záruky?

JS: Možno Európska únia konečne uzná, že rozšírenie NATO na Ukrajinu a do Gruzínska bol mimoriadne zlý a provokatívny nápad. Mnohí európski členovia NATO to v roku 2008, keď to USA navrhli, vyhlásili súkromne, ale potom súhlasili s Washingtonom. Európa potrebuje nové bezpečnostné usporiadanie, v ktorom sa NATO prestane rozširovať a všetky európske krajiny uznajú hranice a legitímne bezpečnostné záujmy iných krajín bez toho, aby im hrozili zvyšovaním počtu zbraní.

– Západ naďalej tlačí infraštruktúru NATO k ruským hraniciam. Švédsko a Fínsko chcú vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Aké riziká predstavuje rozšírenie NATO?

JS: Toto rozšírenie NATO je scestné. Ukrajinská kríza vyvolala mnoho nebezpečných reakcií a protireakcií. Preto je také dôležité ukončiť ju prostredníctvom rokovaní, najmä medzi USA a Ruskom.

– Pozornosť NATO upútala vyhrotená situácia medzi Kosovom a Srbskom. Medzinárodná misia pod záštitou Aliancie pohrozila, že zasiahne, “ak bude ohrozená stabilita severného Kosova”. Ako výbušne vyzerá situácia na Balkáne a čoho sa NATO obáva?

JS: Našťastie sa zdá, že situácia v Kosove sa upokojila. Určite nepotrebujeme nové strety na Balkáne. Problémy spojené s Kosovom siahajú do obdobia bombardovania Srbska zo strany NATO v roku 1999, ktoré vyvolalo hlbokú nevôľu nielen v Srbsku, ale aj v Rusku.

– Na pozadí návštevy predsedníčky Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiovej na Taiwane došlo k prudkému zvýšeniu napätia v regióne. Aké môžu byť dôsledky tejto návštevy a aké sú záujmy USA na ostrove?

JS: Cesta Pelosiovej je súčasťou tvrdej politiky vlády USA voči Číne ako celku. Antagonizmus Washingtonu voči Pekingu je do veľkej miery dôsledkom hospodárskeho a technologického úspechu Číny. USA považujú Čínu za hrozbu pre svoju geopolitickú nadradenosť.

USA by sa mali prestať usilovať o prvenstvo (alebo hegemóniu) a namiesto toho by sa mali usilovať o multipolárny svet založený na Charte OSN a globálnej spolupráci. Žiaľ, politické myslenie Washingtonu je stále zamerané na snahu stať sa jedinou svetovou superveľmocou. Nefunguje to, ale Washington túto skutočnosť ešte neuznať.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Polícia zadržala deväť osôb a rozbila zločineckú sieť, ktorá používala drony na prepravu hašiša z Maroka do Španielska. Tamojšie úrady to oznámili v stredu.