Zdroje v Európskej únii sa podľa neho rozdeľujú disproporčne a staršie členské štáty profitujú z vyšších dotácií na poľnohospodárstvo, z presunu kvalifikovaných pracovných síl z východnej Európy do centier v západných štátoch, ale aj zo zdaňovania ziskov vyprodukovaných z investícií v nových členských štátoch. „Naši občania pracujú na zvýšení životnej úrovne v týchto krajinách,“ uviedol Paška.

Iniciatívu Rakúska, ktorú na stretnutí so slovenským premiérom Petrom Pellegrinim formuloval rakúsky kancelár Sebastian Kurz, hodnotí preto kriticky.

„Rakúšania chcú profitovať z práce ľudí z východoeurópskych krajín a nechcú im dať za to, čo im náleží, teda detské prídavky, chcú si ich ponechať v Rakúsku,“ uviedol. „Aj slovenskému robotníkovi, ošetrovateľke, zdravotnej sestre zamestnávateľ v Rakúsku strháva zo mzdy dane, ktoré odvádza do štátneho rozpočtu. Rakúska republika ich využíva aj na to, aby financovala svoj zdravotný či sociálny systém. Každý pracujúci zo Slovenska, ktorý tam pracuje, prispieva na zabezpečenie týchto služieb pre Rakúšanov, aj keď tam nemá deti,“ zdôraznil Paška.

„Brusel sa už k tomu vyjadril a konštatoval, že toto opatrenie je v rozpore s európskou legislatívou. Nepríjemná a nebezpečná vec je, že sa k tejto iniciatíve pána Kurza nestavia negatívne Nemecko. Dokonca odtiaľ zaznievajú hlasy, že by podobný systém ako Rakúšania mohli zaviesť aj Nemci. A to už by bolo veľmi zle,“ dodal.

Na rakúsku iniciatívu by podľa neho mala V4, teda zoskupenie Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska, po najbližšom stretnutí vo Varšave odpovedať spoločným postojom. „Očakávame, že sa do týchto diskusií zapojí aj Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko a Slovinsko,“ poznamenal Paška. Osobne by očakával, že Rakúsko, ako člen jednotného hospodárskeho priestoru EÚ, na túto iniciatívu buď rezignuje, alebo pracovníkom, ktorým bude znižovať sociálne benefity, zníži aj dane a odvody.

Podľa Pašku starší členovia EÚ ťažia z finančných transferov v únii výrazne viac ako nové štáty. Zatiaľ, čo do nových členských štátov prúdia eurofondy, z nich, naopak, odchádzajú do štátov západnej Európy zisky z investícií.

„Začiatkom tohto roka zverejnil francúzsky ekonóm Thomas Piketty rozsiahlu analýzu o potenciálnych rizikách vývoja Európskej únie. A za jedno z hlavných rizík označil disproporcie v prognózach vývoja medzi starými a novými členmi EÚ. Vo vzťahu k Nemecku analyzoval finančné transfery, ktoré prebiehali v rokoch 2010 – 2016. Zistil, že všetky štyri krajiny V4 doplácajú na členstvo v Európskej únii,“ tvrdí Paška.

„Porovnal finančné transfery do týchto krajín a z nich do starých členských krajín. Išlo o eurofondy, ktorými EÚ pomáhala členským štátom k rozvoju ekonomiky, a transfery firiem, ktoré v týchto štátoch investovali a vyvážali svoje zisky,“ uviedol podpredseda SNS. „Poukázal na to, že ak to bude fungovať tak, ako je to dnes nastavené, východoeurópske štáty nikdy nedosiahnu životnú úroveň západoeurópskych krajín, aj keď sa o to usilujú. Lebo ešte aj to, čo sa u nich vygeneruje a vyprodukuje, sa nepoužije na rozvoj ekonomiky týchto štátoch, ale sa vyvezie do starých členských štátov, do Francúzska, do Nemecka, ako aj do USA. Tam sa tieto prostriedky zdania,“ konštatoval Paška.

„Ak je aj zákaz dvojitého zdanenia, je treba zdaňovať tam, kde sa prostriedky vyprodukovali. Aby podniky nevyvážali svoje zisky do materských krajín, ale zdanenie prebehlo na Slovensku,“ dodal.

Aktuálna diskusia o novom eurofondovom období speje k tomu, že únia vynaloží menej zdrojov na kohéznu politiku a viac na rôzne špecifické ciele. Podľa Pašku bude naša vláda v prípade zníženia sumy eurofondov požadovať vyššiu flexibilitu pri ich využívaní.

„V prvom rade je potrebné odstrániť diskrimináciu pri rozdeľovaní prostriedkov a potom sa môžeme baviť o tom, koľko je potrebné na ochranu hraníc, koľko na podporu pôdohospodárstva, budovanie ciest a podobne a potom poskytnúť podporu štátom. Ale pokiaľ budú zdroje viac vyťahovať zo štátov, ktoré by možno práve potrebovali pomoc, nebude to dobré,“ reagoval podpredseda SNS. „Predpokladám, že bude komplikované dobre rozdeliť peniaze, napríklad Francúzsko či Rakúsko určite budú znovu chcieť pre svojich poľnohospodárov vyššie dotácie na hektár, než dostáva Slovensko. Diskusia bude veľmi zložitá. A mali by sme začať riešiť aj tie problémy, ktoré vyplávali na povrch analýzou pána Pikettyho,“ dodal.

Na druhej strane, Slovensko a Rakúsko majú podľa Pašku k niektorým témam podobné postoje. „V princípe sa musíme zhodovať na tom, že územie Európskej únie je treba chrániť pred nekontrolovanou a nelegálnou migráciou. Začínajú to chápať dokonca už aj v Nemecku. Aj pani Merkelová začína prijímať filozofiu, že nie je možné, aby ekonomickí migranti z celého sveta cestovali do EÚ ako do priestoru, kde o nich bude postarané,“ povedal Paška. „EÚ má potenciál prijať možno milión migrantov, ale viac nie. A tí ľudia sa majú zaradiť a integrovať do pracovného procesu, nie ostať na sociálnych dávkach. Ochranu hraníc treba nastaviť tak, aby sa nekontrolované vlny migrantov už neopakovali,“ dodal.

V diskusii Paška reagoval aj na vyhlásenia predsedov SNS a SaS Andreja Danka a Richarda Sulíka, ktorí odmietli možnosť povolebnej spolupráce týchto strán.

“My sme tomu chceli dať nejakú šancu. Ale to, čo táto strana za posledné dva roky predviedla, to je jedna kauza za druhou. Majú rýchlejší nástup k rozkrádaniu, ako mal Smer-SD. Týmto sa v našich očiach diskvalifikovali. Neviem si predstaviť spoluprácu s SNS na čele s Andrejom Dankom. Vylučujem to,” vyhlásil Sulík.

„Očakával som, že ak má Richard Sulík nejaké výhrady voči Slovenskej národnej strane, bude ich konkretizovať. Ale povedať vo všeobecnosti, že sú kauzy… Sú, ale sú to vygenerované kauzy. V rámci politického boja sa opozícia snaží hľadať možnosti, ako útočiť na Smer-SD, SNS alebo Most–Híd,“ reagoval Paška. Dodal, že SNS sa nikdy do spolupráce s SaS neponúkala.

On osobne si váži niektoré Sulíkove ekonomické postoje, na druhej strane kriticky hodnotí jeho tendenciu vynášať slovenské problémy do Bruselu. „Musí si uvedomiť, že keď sa chodí sťažovať do Bruselu, možno chce poškodiť vláde, ale škodí Slovenskej republike,“ vyhlásil Paška.

Politický štýl aktuálnej opozície považuje za agresívny. „Jej štýl je taký, že vedie k balkanizácii nášho politického prostredia,“ povedal Paška s tým, že to rozhodne neuľahčí zostavovanie vlády po nasledujúcich voľbách.