Japonsko rozdúchava už i tak nebezpečnú situáciu na ďalekom východe

Japonsko 14. februára (HSP/Foto:TASR)

Výčitky voči japonskej zahraničnej politike sa neustále zväčšujú hlavne od susedov

V utorok 11.2. sa v médiách objavila správa, že japonská vláda sa chystá na zrušenie zákazu exportu vojenských zariadení medzinárodným organizáciám, ktorý bol prijatý v roku 1967. Konkrétne by sa malo zatiaľ jednať o snahu predaja japonskej munície juhokórejským jednotkám, ktoré pôsobia pod Organizáciou spojených národov. Podstatnejší aspekt tohto zrušenia sa týka návštevy japonského premiéra Šinzó Abeho v Indii, ktorá sa uskutočnila koncom januára. India počas tejto návštevy Abeho dostala a následne s nadšením prijala, ako prvá krajina po druhej svetovej vojne, japonskú ponuku na kúpu pätnástich japonských lietadiel za 1,6 miliardy dolárov. Ku konkrétnym krokom v obchode má prísť v marci a jednoznačne to bude znamenať užšiu spoluprácu Japonska s Indiou, ktorá sa môže javiť ako strategický partner pri stále viac nepriateľskej Číne.

Zrušenie zákazu exportu vývozu zbraní tak znamená, že sa súčasná japonská vláda chystá, a už to aj pomaly robí, revidovať svoju zahraničnú a obrannú politiku, a začať hrať na medzinárodnom poli dôležitého aktéra. Hlavnú úlohu v tomto súčasnom smerovaní Japonska má jeho premiér Šinzó Abe.

Šinzó Abe sa stal premiérom 26. 12. 2012, keď so svojou konzervatívnou Liberálno-demokratickou stranou (LDP) vyhral predčasné voľby 16. decembra, ktoré vypísal bývalý premiér Jošihiko Noda. LDP tak obnovila svoju pozíciu najvýznamnejšej strany v Japonsky, kedy po druhej svetovej vojne vládla skoro 50 rokov nepretržite. Okrem ovládnutia dolnej komory sa im spolu so stranou Nová strana spravodlivosti (New Komeito) v júli minulého roku podarilo získať 135 mandátov z 242-člennej hornej komory parlamentu. Tento pozitívny výsledok v oboch voľbách umožňuje premiérovi Abemu presadzovať pohodlne svoj program, ktorý sa týka hlavne posilnenia vedomia o vlastnej výnimočnosti Japonska medzi obyvateľmi. Abe tak sľubuje zvýšiť bezpečnosť celej krajiny, pretože Japonsko je obklopené čoraz menej istým svetom. Teda práve teraz je, podľa neho, čas začať ochraňovať vlastné záujmy a tak tiež mier vo svete.

Svoje vyhlásenia sa snaží japonský premiér aj realizovať. Je to napríklad prijatie národnej bezpečnostnej stratégie z decembra minulého roku, ktorá okrem vojenského posilnenia vzťahov s USA, sa snaží poukázať na dôležité prvky s ohľadom na ochranu národných záujmov proti Číne. K tomu má pomôcť aj zvýšenie rozpočtu na zbrojenie, ktoré aj napriek obrovskému deficitu, zdvihnú  v priebehu piatich rokov o päť percent, a Japonsko si tak polepší o niekoľko nových torpédoborcov, ponoriek, ale aj 20 nových stíhačiek. Taktiež sa ráta s nákupom bezpilotných lietadiel, ktoré by mohli hliadkovať vo Východočínskom mori. 

Ostrovy Senkaku/ po čínsky Tiao-jü sú spornou otázkou medzi Čínou a Japonskom už dlhé roky. Po výhre Japonska v roku 1895 nad Čínou, pripadli práve Japonsku podľa „Dohody zo Šimonoseki“, ktorá však bola po druhej svetovej vojne anulovaná a ostrovy pripadli súkromnému vlastníkovi. Avšak v roku 2012  vznikla v Tokiu zbierka na kúpu tohto územia, ktorú nakoniec podporila aj vláda a odkúpila ich. Rozpútalo to obrovský spor, pretože na ostrovy si okrem Číny robí nárok aj Taiwan, keďže sa tam pravdepodobne nachádzajú obrovské zásoby ropy a zemného plynu. Kontroverzie posilňujú však súčasne stále obe strany, keď do týchto vôd vysielajú rybárov, alebo svoje námorné lode.

Čína sa len tak nechce zriecť svojho nároku a preto minulý mesiac vyhlásila kontroverznú vzdušnú obrannú identifikačnú zónu (ADIZ) nad oblasťou Východočínskeho mora, pomocou ktorej chcú Číňania získavať údaje o letoch nad touto oblasťou. Okrem iného je v samotnej komunistickej krajine posilňované nepriateľstvo proti Japonsku medzi obyvateľmi, ktorí už veľakrát aktívne protestovali voči krajine Vychádzajúceho slnka. Takéto protesty by však vôbec neboli dovolené, ako sme boli svedkami mnohokrát, proti čínskemu zásahu v Tibete.

Otázne je ako sa naďalej bude vyvíjať táto situácia, keďže ani sám japonský premiér nevzbudzuje nádej na zmiernenie napätia, ale práve naopak, ho ešte viac prehlbuje. Príkladom bola aj jeho nedávna návšteva svätyne Jasukuni, ktorá je kontroverzná hlavne tým, že vyjadruje pamätník vojakom, ktorí bojovali za Japonsko, avšak medzi nimi sú tu aj takí, ktorí boli po druhej svetovej vojne odsúdení Medzinárodným vojenským tribunálom pre Ďaleký východ. Protireakcie na seba nenechali dlho čakať a odsúdenie tohto činu prišlo okrem Číny, aj z Južnej Kórei, a ani Američania neboli nadšení.

Výčitky voči japonskej zahraničnej politike sa neustále zväčšujú hlavne od susedov. Na medzinárodnej scéne však môže k zmierneniu napätia pomôcť práve USA, ktorej minister zahraničných vecí John Kerry ubezpečil svojho japonského kolegu Fumia Kishida, že neuznávajú čínsku obrannú zónu a tiež splnia svoje záväzky voči nim v prípade konfliktu. Uvidíme, čo prinesie aj ohlásená návšteva Baracka Obamy do Japonska v apríly, a tiež či príde k avizovanej zmene Ústavy. Podstatný fakt je jasný, že japonský premiér sa snaží zdôrazňovať nacionalizmus a súdržnosť voči nepriateľskej Číne, a tým možno aspoň trochu odvrátiť od domácich problémov a tiež zvýšenia daní. 

Ondrej Šprlák