Bratislava 4. februára 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)
Podľa Jahnátka sa zefektívnila úradná kontrola bezpečnosti a kvality potravín na Slovensku, napríklad zavedením povinného nahlasovania zásielok živočíšneho a rastlinného pôvodu z krajín EÚ a z tretích krajín, či povinným nahlasovaním balenia potravín
Programové vyhlásenie vlády sa Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR podarilo naplniť. Uviedol to pre TASR pri hodnotení svojho pôsobenia v úrade v rokoch 2012 až 2016 rezortný minister Ľubomír Jahnátek (nominant Smer-SD).
Medzi najdôležitejšie podľa neho patrí schválenie novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP). “Vychádza z princípu, že poľnohospodár bude platený podľa toho, koľko čoho vyprodukuje a nie podľa toho, koľko má hektárov. Vie si teda nastaviť svoj podnikateľský plán cez tzv. sendvičový model,” priblížil.
Podľa jeho slov sa zefektívnila úradná kontrola bezpečnosti a kvality potravín na Slovensku, napríklad zavedením povinného nahlasovania zásielok živočíšneho a rastlinného pôvodu z krajín EÚ a z tretích krajín, či povinným nahlasovaním balenia potravín. “Bola taktiež stanovená povinnosť odborného garanta pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, kontroly počas prepravy, kontroly po pracovnej dobe a podobne. Všetky výsledky úradných kontrol sa od roku 2012 prijatými opatreniami postupne zlepšovali,” priblížil.
“Bola vypracovaná, prijatá a notifikovaná vyhláška o podmienkach používania dobrovoľného označovania poľnohospodárskych produktov a potravín na účely informovania spotrebiteľa,” zdôraznil. Jej cieľom je nielen podporiť predaj a propagáciu potravín vyrobených a spracovaných na Slovensku, ale aj zoznámiť spotrebiteľov s regionálnymi špecialitami z jednotlivých krajov Slovenska. Uvedená vyhláška upravuje podmienky uvádzania označení “slovenská potravina”, “slovenský poľnohospodársky produkt”, “slovenský či regionálny pôvod”. “Zatiaľ sme jediná krajina v rámci EÚ, ktorá má takúto vyhlášku notifikovanú,” zdôraznil.
Upozornil, že v roku 2014 parlament schválil zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Zákon zaviedol obmedzenia, ktoré sa týkajú najmä prevodu, teda predaja, kúpy, darovania alebo zámeny takýchto pozemkov. Slovensko od vstupu do EÚ prišlo totiž o 3,42 % poľnohospodárskej pôdy, čo je asi 66.897 hektárov. “Legislatívny zámer bol teda zrejmý – uprednostniť pri kúpe pozemkov miestnych poľnohospodárov, u ktorých je predpoklad, že nebudú meniť poľnohospodársky charakter pôdy. Ďalším dôvodom prijatia zákona bola aj snaha obmedziť špekulatívny nákup pôdy, ku ktorému dochádzalo najmä zo strany zahraničných investorov cez nastrčené slovenské obchodné spoločnosti,” doplnil.
Rezort pôdohospodárstva podľa Jahnátka vytvoril podmienky pre podnikanie mladých farmárov v SR. Mladí farmári majú možnosť získať štartovací kapitál 50.000 eur, ak sa rozhodnú pre podnikanie v poľnohospodárstve. “Zároveň majú možnosť získať aj pôdu zo Slovenského pozemkového fondu,” upozornil.
Veľa práce ministerstvo pôdohospodárstva podľa Jahnátka vynaložilo v súvislosti s ukončením programového obdobia 2007 až 2013 a so spustením nového programového obdobia 2014 až 2020. Venovalo sa taktiež zákonu o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorými sú potraviny. “Od 1. januára 2016 sa znížila sadzba dane z pridanej hodnoty na vybrané druhy potravín,” dodal šéf agrorezortu.
4.2°C
Piatok 
Nedeľa 
Pondelok 
3.3°C
Sobota 
Nedeľa 
3.1°C
0.6°C
.jpg)
.jpg)
