Tokio 1. augusta 2019 (HSP/Foto:Pixabay)
Japonsko je prvá krajina na svete, ktorý povolila vyrábať chiméry – krížencov medzi ľuďmi a zvieratami a nechať ich vyvinúť až do pôrodu. Ako oznámil vedecký denník „Nature“ (Príroda) vláda v Tokiu takýto projekt povolila a aj ho propaguje
Živočíšne embryá budú “nainfikované” ľudskými bunkami a potom implantované do samičky, ktorá ich potom odnosí a porodí. Ako prvá bude tento postup na myšiach a potkanoch testovať výskumná skupina, vedená Hiromitsu Nakauchim z Tokijskej univerzity v spolupráci s vedcami Stanfordskej univerzity v Kalifornii.
Dlhodobým cieľom je vytvoriť hybridy ľudí a zvierat, ktoré budú pestovať ľudské orgány a ktoré sa potom môžu transplantovať. Podľa Japonska táto technika jedného dňa pomôže pacientom, ktorí čakajú na darcovský orgán.
Ľudské bunky, ktoré sa majú implantovať do zvierat, sú takzvané indukované pluripotentné kmeňové bunky (bunky iPS). Bunky sú vyrobené v laboratóriu. Vytvárajú ich vedci, keď napríklad vrátia späť kožné bunky do počiatočného štádia vývoja. Tieto sa potom môžu vyvinúť v akýkoľvek druh tkaniva a do rôznych orgánov. Ľudské bunky iPS, ktoré vedec Nakauchi chce používať na tento účel, by sa mali vyvinúť do pankreasu. Túto metódu už skúšajúci skúšal s bunkami iPS myší implantovaných do embryí potkanov.
Nakauchi dúfa, že časom presvedčí verejnosť o svojom úmysle rozmnožovať zvieratá s ľudskými orgánmi. Niektorí odborníci sa však obávajú, že ľudské bunky v zvieratách by mohli hniezdiť na miestach, do ktorých nepatria – napríklad v mozgu – a môžu napríklad zmeniť vnímanie zvierat. Nakauchi tomu chce zabrániť genetickou modifikáciou buniek tak, aby sa mohli vyvinúť iba na určitý typ bunky. Pochybnosti však pretrvávajú.
Nakauchi sa už pokúsil pestovať ľudské bunky iPS v ovčích embryách. Po 28 dňoch nezostali takmer žiadne ľudské bunky. Podľa vedcovej hypotézy boli cudzie ľudské kmeňové bunky zamietnuté, pretože sa druhy tak veľmi líšia. Teraz sa chce pokúsiť vyriešiť problém pomocou genetického inžinierstva. To by však mohlo trvať desaťročia. Jedným problémom je, že druhy, ktoré sa vyvíjajú ďaleko od seba, majú rôzne dĺžku tehotenstva. V roku 2017 vedci prvýkrát vytvorili chimérické ľudské a ošípané embryá. Tieto rástli v tele prasnice šesť týždňov predtým, ako bol experiment zastavený. Keby sa vyvinuli hybridy, narodili by sa skôr ako za štyri mesiace, a nie za deväť mesiacov, ako u ľudí. V dôsledku toho sa mnohí vedci domnievajú, že manipulácia dospelých zvieracích orgánov je sľubnejšie cesta, ako ľudské a zvieracie hybridy.
Japonsko však verí, že ide správnou cestou. Od marca sa v Japonsku zavádzajú nové smernice týkajúce sa možných hybridných systémov. Od tej doby sa embryá ľudí a zvierat môžu používať na zvieratách a môžu sa nechať vyvinúť až do pôrodu. Experimenty výskumníka Nakauchiho a jeho tímu boli podľa týchto nových nariadení schválené ako prvé.
V Európskej únii sú našťastie takéto pokusy zakázané. Aj katolícka cirkev vždy dôrazne vyjadrovala a neustále vyjadruje nesúhlas s takýmito pokusmi. Nemecký katolícky teológ Johannes Reiter pre Rádio Vatikán už pred rokmi povedal, že vytvorenie chimér by bolo porušením ľudskej dôstojnosti. Japonsko, ako vidieť, žiadne pochybnosti o etickej stránke pokusov nemá.
Andrea Lopatková
14.5°C
Sobota 
Utorok 
Sobota 
Nedeľa 
.JPG)
.jpg)
.jpg)
