Môj profil 
Predplatné
Aj podľa neho je však prepad pravicových hlasov v dôsledku toho, že niektoré subjekty nepostúpia do parlamentu, reálnou možnosťou. „Je to stranícka politika a rozhodnúť musia strany. Každý vidí aj v prieskumoch verejnej mienky, ako na tom tie strany sú. To musí mať prirodzený vývoj. Možno treba, aby pravicové strany dostali ešte zopár zaúch, kým sa spamätajú ich lídri a členská základňa a nezačne vznikať niečo nové,“ poznamenal Hrabko.
Dodal, že „v úvodzovkách povedané“, zatiaľ pôsobí dojmom lídra pravice predseda Smeru-SD Robert Fico, ktorý dokáže svojimi ponukami manipulovať s pravicovými stranami.
„A môžeme debatovať o tom, či sa kresťanská strana správa kresťansky, či konzervatívci sa správajú konzervatívne, liberáli liberálne, či sa sociálna demokracia správa sociálne demokraticky,“ dodal Hrabko s tým, že vývoju treba ponechať prirodzenú cestu a líder pravice „sa určite časom nájde“. Vodcovskú osobnosť podľa neho nie je možné zvoliť v primárnych voľbách, sama si musí vybudovať autoritu, ktorú ostatní rešpektujú.
Hrabko komentoval aj opozičnú kritiku prvého sociálneho balíčka vlády, ktorý Robert Fico symbolicky uzavrel zlacnením plynu a vratkami pre 1,4 milióna domácností. Časť opozície to považuje za kupovanie hlasov pred voľbami.
„Zo strany opozície ide o rétoriku. Ak chcete niekoho kupovať, potrebujete dve strany, jedného, čo dáva a druhého, čo berie. Uvidíme, čo to urobí vo voľbách, koľkým ľuďom bude stačiť, že strana Smer vracia nejaké peniaze za plyn,“ poznamenal Hrabko.
„Vecne už bol najvyšší čas na splnenie prvého balíčka. Lebo už poznáme obsah druhého balíčka aj kontúry tretieho. Myslím, že nikto nepredpokladal, že balíček nebude splnený. Strana Smer veľmi pozorne vybrala, čo do neho môže zahrnúť a vedela na sto percent, že ho bude môcť splniť,“ dodal.
Druhá otázka podľa neho je, či je dobre alebo zle, ak sú ľudia na Slovensku odkázaní na sociálne balíčky. „Podľa môjho názoru skôr zle,“ povedal Hrabko.
Na poznámku nezávislého poslanca Juraja Miškova (SKOK), podľa ktorého by bolo zmysluplnejšie, ak by vláda využila prostriedky napríklad na zníženie DPH na plyn, Hrabko poznamenal, že možností je vždy viac. „Ale rozhoduje vládna strana a rozhodla sa takto. Keď bude vo vláde Juraj Miškov, môže presadiť svoje opatrenia,“ poznamenal.
Na margo medializovaných diskusií o možnej investícii Jaguar Land Rover na Slovensku vo vzťahu k investičným stimulom poznamenal, že ich výška je limitovaná Európskou úniou. O príchod automobilky momentálne okrem Slovenska bojuje Poľsko.
„V prvom rade si myslím, že ide o špekulácie z jednej aj druhej strany. Treba počkať na rozhodnutie firmy, čo si vyberie,“ povedal Hrabko.
„Konkurencii v automobilovom trhu by to len pomohlo. Z krátkodobého hľadiska by bolo dobre, keby firma začala podnikať tu, otázka je, či aj z dlhodobého. V tom som na vážkach,“ dodal Hrabko s poukázaním na výraznú orientáciu slovenského exportu na výrobu automobilov.
Zaujal ho aj prieskum agentúry Polis, podľa ktorého respondenti na Slovensku považujú za najzávažnejšie problémy nezamestnanosť, otázku imigrantov a až následne dôchodky a mzdy.
„Bojíme sa niečoho, čo nepoznáme. Je to výsledok politickej a straníckej rétoriky. Politici využili túto tému na vnášanie strachu, nenávisti, možno aj násilia do spoločnosti a objavilo sa to v tomto prieskume. Predpokladal som, že okrem nezamestnanosti ľudí viac tlačia zásadnejšie problémy, ako školstvo, súdnictvo, všetko, čo v tomto štáte nefunguje a malo by,“ povedal Hrabko.
Problém imigrácie do Európskej únie pritom nepodceňuje. „Je to dlhodobý problém a kým sa nevyriešia záležitosti v krajinách, odkiaľ migranti prichádzajú, bude to pokračovať. Je to len pomoc v núdzi, nerieši sa príčina, ale len následky,“ povedal Hrabko.
Krátko komentoval aj rozhodnutie právnika Petra Kubíka, ktorý od mesta Martin požaduje splatenie 8,4 milióna eur, zriadiť infolinku s názvom Transparentný dlh. „Ja to len vítam. Ponúka obyvateľom mesta Martin, aby sa dozvedeli aj názor druhej strany. Nakoniec rozhodne súd,“ poznamenal Hrabko.
Kauzu považuje za klasický právny spor, ktorý dnes nemusí byť primárne spájaný so stranou Sieť. „Primátor nerozhoduje sám, je to aj záležitosť zastupiteľstva. Neviem, či je to tak spájané so stranou Sieť, aj keď jej podpredseda Andrej Hrnčiar je primátorom Martina. Je to právny spor, treba počkať na rozhodnutie súdu a ak sa strany nedohodnú, jedna strana musí v tomto spore zákonite prehrať a bude nespokojná,“ uzavrel Hrabko.
