Môj profil 
Predplatné
Až deviatim z trinástich sudcov ÚS SR totiž vo februári 2019 uplynulo funkčné obdobie. Podľa ústavy mal parlament včas zvoliť 18 kandidátov na nových sudcov ÚS a prezident z nich vybrať a vymenovať za sudcov presnú polovicu. Lenže Národná rada nebola schopná včas zvoliť všetkých kandidátov.
Prezident Andrej Kiska sa napokon z ôsmich zvolených kandidátov rozhodol vymenovať aspoň časť, aby bolo funkčné sedemčlenné plénum súdu. Zo zvolených kandidátov však nevymenoval polovicu, ale iba troch a menovanie ostatných sudov ponechal na svoju nástupkyňu Zuzanu Čaputovú.
„Môžeme vytknúť Andrejovi Kiskovi, že nevymenoval polovicu, ako by podľa ústavy mal. A tým pádom sa to týka aj Zuzany Čaputovej, ktorá tiež nevymenovala polovicu. Ocitla sa v situácii, keď mala 15 kandidátov a vymenovala z nich šesť sudcov. Vidíme teda, že niektorí kandidáti mali šancu na vymenovanie dvakrát a niektorí iba raz. Je to ako s prvým zle zapnutým gombíkom na saku,“ zhrnul situáciu Hrabko.
Kľúčovými politickými udalosťami prvého polroka 2019 boli podľa neho prezidentské a európske voľby. V druhom kole volieb prezidenta napokon Zuzana Čaputová v pomere 58:42 porazila Maroša Šefčoviča. Rok pred voľbami to pritom bola advokátka známa najmä ľuďom, ktorí sa zaujímali o kauzu pezinskej skládky alebo združenie Via Iuris.
„Rozhodla jej premena na političku. Zuzana Čaputová sa rozhodla vstúpiť do politiky, stala sa podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska. Ako žena išla do prezidentských volieb, v ktorých dominovali mužskí kandidáti, čo bol veľmi dobrý krok,“ poznamenal Hrabko.
Za kľúčové však považuje rozhodnutie Roberta Mistríka odstúpiť z volieb v prospech Čaputovej. „Potom, ako ho urobil, stala sa jedinou kandidátkou jednej strany politického spektra. Opozičné spektrum zrazu nemalo dvoch kandidátov, ale iba jedného. Pán Mistrík podľa mňa uznal, že pani Čaputová je lepšia ako on. Bol to podľa mňa dobrý krok zo strany nepolitika. Keby sa takto správali politici, podľa mňa by sa tu žilo omnoho lepšie,“ povedal Hrabko s tým, že ak by sa Mistrík v tom čase rozhodol inak, mohlo to významne ovplyvniť aj samotné výsledky volieb.
Príkladom podľa neho môže byť paralelná kandidatúra Štefana Harabina a Mariana Kotlebu, ktorí si navzájom rozdelili voličov a do druhého kola nepostúpil ani jeden z nich. „Skončili tak, ako skončili, do finále sa nedostali. Nemohli alebo nechceli nájsť spoločnú reč. Navzájom sa vyšachovali a vo finále bol pán Šefčovič a pani Čaputová,“ zhrnul Hrabko.
V európskych voľbách podľa neho zohrala významnú úlohu vyššia volebná účasť. Kým v eurovoľbách v roku 2014 znamenala volebná účasť na Slovensku na úrovni 13,05 percenta absolútny negatívny rekord v histórii Európskej únie (EÚ), v tomto roku naša účasť stúpla na 22,74 percenta. Aj tak však ostala najnižšia v Únii. „Mali sme už štyri voľby do Európskeho parlamentu a stále sme poslední,“ poznamenal Hrabko.
Účasť voličov však predsa len v porovnaní s rokom 2014 narástla a do europarlamentu nepostúpili viacerí kandidáti, ktorým by pri očakávanej účasti ich počty hlasov na postup stačili. „Prepočty nevyšli tým politikom, ktorí s nízkou volebnou účasťou kalkulovali. A aj v tom je krása volieb, že môžete matematicky počítať, ako chcete a nemusí to vyjsť,“ povedal.
Nárast účasti v eurovoľbách bol podľa Hrabka spôsobený aj tým, že vznikla koalícia Progresívne Slovensko-Spolu. „Bola vtedy novou a čerstvou stranou na politickej scéne a eurovoľby pre nich prišli v čase, ktorý im veľmi vyhovoval. A na náraste voličskej účasti tým pádom získala aj protistrana,“ odpovedal Hrabko na otázku, prečo z konfliktu s PS-Spolu profitovala aj ĽSNS.
