Daňové raje existujú a sú využívané. Neznamená to automaticky, že ľudia, ktorí majú peniaze v schránkových firmách, sa dopúšťajú trestných činov. „Podstatné je, že tie zoznamy odišli a bude sa s nimi pracovať ďalej. To je teraz úloha novinárov, zaujímavé je, že slovenskí investigatívni novinári neboli vyzvaní na spoluprácu, čo tiež o niečom vypovedá,“ povedal pre TABLET.TV na margo kauzy s Panama Papers publicista Juraj Hrabko.

Tzv. Panama Papers pochádzajú z obrovského úniku 11,5 milióna dokumentov panamskej právnickej kancelárie Mossack Fonseca. Podľa viacerých médií ukazujú, ako pomáhala klientom prepierať peniaze, vyhýbať sa sankciám a unikať plateniu daní. Dokumenty získali od anonymného zdroja nemecké noviny Süddeutsche Zeitung, ktoré ich odovzdali Medzinárodnému konzorciu investigatívnych žurnalistov (ICIJ) so sídlom vo Washingtone a ďalším 107 médiám v 78 krajinách sveta na analýzu. Hoci zoznamy ešte neboli celé zverejnené, už dnes sa ukazuje, že medzi nimi figuruje viacero mien známych politikov, podnikateľov a športovcov.

„Pán Lionel Messi by bol veľmi hlúpy, keby chcel prepierať špinavé peniaze, na to naozaj nie je odkázaný. Druhá vec je výška daní, ktoré platí,“ poznamenal Hrabko. „Panama je daňový raj. Nemôžeme sa čudovať, že tam ľudia uskladňujú peniaze. Cyprus je členom Európskej únie a je daňovým rajom, tak isto Luxembursko, Holandsko. Pokiaľ sa nemýlim, z Luxemburska urobil daňový raj súčasný predseda Európskej komisie,“ upozornil. Daňové raje podľa neho umožňujú prelievať veľké peniaze a doma neplatiť dane. Je možné robiť to legálne alebo využiť daňový raj na nezákonnú činnosť. „Sú to tenisti, futbalisti, podnikatelia, aj tiežpodnikatelia, ktorí prostredníctvom daňových rajov prepierajú špinavé peniaze,“ komentoval možné mená zo zoznamov Hrabko.

Ak by sa na zoznamoch našlo slovenské meno, podľa Hrabka je to signál pre zodpovedné inštitúcie. „Malo by to znamenať daňovú kontrolu ľudí, čo sa na zoznamoch objavili. Nie každý, kto v zoznamoch je, možno ani nie väčšina, prepiera špinavé peniaze. Len využívajú systém, ktorý tu je. Ale napríklad islandský premiér sa správal tak, akoby mal niečo za ušami,“ povedal Hrabko.

Jednou z programových priorít vlády je účinný protischránkový zákon. „Prínosom by bol, keby dokázal splniť svoj účel. Pozrite sa, máme tu majetkové priznania politikov a schránkový zákon, v ktorom sa neustále nachádzajú ďalšie diery. Napísať dobrý zákon je umenie. Uvidíme, či tu na to existuje politická vôľa,“ poznamenal Hrabko.

V diskusii komentoval aj prvé kroky novej vlády, za najkomplikovanejšie rezorty označil školstvo, zdravotníctvo a justíciu. „Je v záujme ministra a celej vlády, aby dosiahla istú dohodu so zástupcami školstva. Tieto združenia, vrátane odborov, sa dokážu zhodnúť na tom, čo školstvo potrebuje. Myslím si, že by s tým vláda mala pracovať. Ak nebudú, budeme svedkami čoraz väčších protestov,“ povedal Hrabko. „To nie je v prospech nikoho. Už len jedna zatvorená škola dokazuje, že niečo nie je v poriadku,“ dodal.

„Na Slovensku by sme potrebovali zaviesť tresty za trestné činy vykonané v súlade so zákonom. Ale výzva na odvolanie ministra Plavčana je len politická rétorika,“ reagoval Hrabko na apel poslancov Miroslava Beblavého (nezávislý) a Veroniky Remišovej (OĽaNO-NOVA), aby premiér Robert Fico (Smer-SD) a predseda SNS Andrej Danko odvolali ministra školstva z funkcie pre päť rokov starú kauzu na Študentskom pôžičkovom fonde.

Rokuje sa aj v zdravotníctve, minister Tomáš Drucker (nom. Smeru-SD), však podľa Hrabka začal rýchlo s personálnymi zmenami. „Zdravotníctvo ostáva výkladnou skriňou korupcie, ale verejnosť vidí, že nejaké zásahy prichádzajú,“ povedal s tým, že hlavnou úlohou ministra bude čo najviac obmedziť práve korupciu.

Skutočnosť, že čoskoro uplynie 20 rokov od vraždy Róberta Remiáša, podľa Hrabka automaticky neznamená, že by mohla uplynúť 20-ročná premlčacia lehota za vraždu. „Premlčacia lehota sa obnovuje vždy, keď sa objavia nové skutočnosti. Respektíve, tých 20 rokov sa nepočíta od spáchania skutku. Je to otázka na trestného právnika, kedy sa skončí premlčacia doba. Ale dnes nehrozí, že by o týždeň, dva, alebo o mesiac uplynula,“ poznamenal na margo aktuálneho obnovenia vyšetrovania kauzy. „Treba dúfať, že sa to skončí dobre, ale nie som optimista, keď sa to nepodarilo doteraz. Aj keď vraj spievajú rôzni vtáčikovia,“ povedal Hrabko.

Komentoval aj tlačovú konferenciu, na ktorej podnikateľ Marián Kočner kritizoval lídra strany Sme rodina Borisa Kollára. „Podľa mňa ide o spor dvoch celebrít zo Smotánky so všetkým, čo s tým súvisí. Výnimočné a zaujímavé je to iba v tom, že Boris Kollár je predsedom parlamentnej strany, ústavným činiteľom,“ povedal Hrabko.

„Neviem, ako to môže s jeho stranou zamávať, nie je to vyprofilovaná strana, skôr združenie rýchlo sa nájdených ľudí. Isté je, že vznik tejto strany vôbec nebol štandardný. Isté je, že Boris Kollár si musí spytovať svedomie v niektorých veciach a ísť ďaleko do minulosti, čo všetko urobil a s kým sa kamarátil,“ uvažuje Hrabko. „Tu nestačí argument, že tu sa poznáme všetci, každý s každým. Je v záujme verejnosti a aj médiá pôjdu po tom, či sa dokáže vyviniť,“ poznamenal na Kollárovu adresu. „Marián Kočner, ako ho poznám, podľa mňa niektoré z tých tvrdení bude môcť preukázať, ale nie všetky. Ale ak sa mu podarí preukázať jednu–dve menšie veci, navodí sa dojem, že vie preukázať všetky,“ uzavrel Hrabko.