Hovorca biskupov Slovenska Martin Kramara odpovedal na stránkach konferencie biskupov na otázky veriacich týkajúcich sa povinnej vakcinácie očkovacími látkami, ktoré boli vyvíjané na bunkách potratených detí – teda podieľali sa istým spôsobom na potratovom priemysle. Jeho odpovede sú viac než šokujúce a človeku sa nechce veriť, že by mali predstavovať spirituálnu hĺbku cirkevnej hierarchie… Ostáva nám dúfať, že nejde o stanovisko, ktoré by predstavovalo postoj biskupov ale len o jeho osobný “názor”.

Už prvou svojou odpoveďou vyráža hovorca kresťanskému čitateľovi dych. Na otázku “Možno si voči vakcinácii uplatniť výhradu vo svedomí?” odpovedal:

“Nie. Výhrada vo svedomí sa týka takého konania, ktoré je vo svojej podstate zlé. Preto ho niekto odmieta, hoci by ho k tomu nútili. Keď ide napríklad o vykonanie potratu alebo eutanázie, môžeme hovoriť o výhrade vo svedomí pre lekára či zdravotníckeho pracovníka, ktorý sa na tom odmieta podieľať. Očkovanie ako také však vo svojej podstate zlé nie je. Ak ho niekto odmieta, nemôže sa odvolávať na výhradu vo svedomí. Takisto v prípade, ak niekto odmieta prijímanie do rúk. Nemôže sa odvolávať na výhradu vo svedomí.”

Ďalej hovorca Kramara tvrdí, že vlastné svedomie nemožno klásť kedykoľvek nad zákony a pravidlá spoločnosti, lebo “aj svedomie sa môže mýliť”. Svoju argumentáciu, ktorou ide proti rešpektu telesnej autonómie človeka a jeho svedomiu opiera nepochopiteľne o jazdu v aute na nesprávnej strane:

“Ak sa niekto rozhodne, že bude jazdiť vľavo v takej krajine, kde všetci jazdia vpravo, nemôže sa odvolávať na slobodu svedomia. Hoci o tom, na ktorej strane vozovky sa jazdí, nerozhoduje Sväté písmo ani katechizmus, ale je to vec spoločenskej dohody. Správne formované svedomie túto spoločenskú dohodu rešpektuje, a nepokúša sa nad ňu vyvyšovať. Ak by sme chceli parafrázovať Sväté písmo, v tomto prípade sa dáva “cisárovi, čo je cisárovo”. Štát určuje pravidlá, ktoré pokladá za nevyhnutné pre chod spoločnosti, a veriaci ich rešpektujú, ak sú morálne dobré alebo aspoň neutrálne. Môžu ich odmietnuť iba vtedy, ak sú principiálne nemorálne,” píše Kramara.

Odpoveďou na druhú otázku hovorca berie veriacim posledný argument, ktorý tlačil na výrobu etických vakcín.

Na otázku: “Je primerané odmietať vakcíny kvôli ich spojeniu s abortom?” odpovedá:

“Nie. Mnohokrát bolo objasnené, že spojenie s abortom je natoľko vzdialené, že v danej situácii nikto, kto sa nechá zaočkovať, nepácha hriech. Aj táto skutočnosť súvisí so správnym formovaním svedomia. Lebo vo svete, v ktorom žijeme, žiaľ, nie je možné dosiahnuť absolútnu nespojitosť s hriechom pri všetkom, čo robíme. Ako kresťania sa usilujeme, aby táto spojitosť bola čo najmenšia. Zároveň v pokore chápeme, že ju nie sme schopní na 100 percent odstrániť. Lebo čokoľvek kupujeme, od nášho oblečenia, cez benzín do auta, cez telefóny a počítače, cez potraviny, nápoje, atď., môže mať, a neraz preukázateľne má určitú spojitosť s hriešnym konaním druhých ľudí, a to aj veľmi vážnym, s konaním bezohľadným voči ľudským životom alebo voči ľudskej dôstojnosti. Stačí si prečítať o kobaltových baniach, kde sa ťažia suroviny na výrobu súčiastok zariadení, prostredníctvom ktorých čítame články na internete… Alebo sa zamyslieť nad tým, ako dodnes profitujeme z práce otrokov – v minulosti i súčasnosti.

Vakcíny (ako napr. Pfizer alebo Moderna), ktoré sa u nás často používajú, nie sú vyrobené z buniek potrateného plodu. Pri ich testovaní boli využité látky veľmi vzdialeno súvisiace s bunkovou líniou vypestovanou z tkaniva odobratého pred desiatkami rokov z potrateného plodu. Podobným spôsobom však boli pri vývoji testované takmer všetky bežne používané lieky.

Ak by sme takisto prísne ako niektorí posudzujú vakcíny proti covid19 posudzovali všetko ostatné, museli by sme nielen prestať užívať bežné lieky, ale v podstate aj opustiť spoločnosť a vrátiť sa k pestovaniu vlastných potravín, výrobe vlastného oblečenia, samozrejme bez strojov, atď.

Potraty bude Cirkev vždy odmietať. A vždy bude žiadať, aby aj testovanie liečiv nemalo s nimi spojitosť. Zároveň je vecou Cirkvi, nie hocikoho, definovať mieru toho, čo je prijateľné a čo je neprijateľné pre túto spojitosť: lebo nulová spojitosť so zlom v našom živote, žiaľ, neexistuje. Snažíme sa ju minimalizovať, nevieme ju však na 100 percent odstrániť,” uzatvára Kramara.

“Len vzdialené zlo…”

Epidémia nám teda odkryla dosť brutálnu realitu, ktorú mnohí veriaci, a žiaľ ako vidíme, aj duchovné hierarchie, nevideli a teraz zasa nechcú vidieť, alebo ju zastierajú iným. Už dobrých pár rokov pritom zopár proliferov upozorňuje, že medicínsky experimentálny výskum (aj naše “spásonosné” vakcíny) je veľmi úzko prepojený s potratovým priemyslom.

Príkladom je prolife aktivista David Daleiden z Kalifornie, ktorý na svetlo vyniesol otrasné skutočnosti o tom, ako potratárska sieť Planned Parenthood narába s telíčkami nenarodených detí, či dokonca ako sa snažia potrat vykonať tak, aby tieto deti získali ešte „neporušené“, lebo takéto sa najviac „cenia“. Postupujú doslova „opatrne“, aby im nepotrhali údy, alebo aby neoddelili hlavičku od tela a následne im zaživa odoberú orgány a predávajú laboratóriám, ktoré ich využívajú.

Aj Dr. Anthony Fauci, hlavný medicínsky poradca amerického prezidenta Joea Bidena, dnes financuje štúdie, pri ktorých pokožku hlavy implantujú na chrbát myšiam. Naozaj ako katolíci môžeme toto všetko akceptovať „v mene zdravia“?

V roku 2015 prolife kruhy ale aj svetové médiá obehla správa o kalifornskom aktivistovi Davidovi Daleidenovi z Centra pre medicínsky pokrok (Center for Medical Progress), ktorý skrytou kamerou vyniesol na svet otrasné skutočnosti potratového priemyslu, keď sa tváril ako jeden z kupujúcich, ktorý má záujem o „produkty“ po potrate.

V prvom videu, ktoré pustil do sveta, jedna z ústredných postáv spoločnosti Planned Parenthood Deborah Nucatolová, srkajúc si z pohára červeného vína, s úplným pokojom uviedla: „Mnohí chcú neporušené srdcia“, preto prevádzame potrat „počas prebiehajúceho EKG bijúceho srdca, vďaka čomu lekári vedia, kde presne sa nachádzajú ich kliešte (nimi zaživa trhajú dieťa kúsok po kúsku). Snažíme sa ísť ponad a popod hrudník, viete, takto sa nám darí získať srdce, pľúca, žalúdok.“ Ďalej vo videu Nucatolová uviedla, že cena za jednu „vzorku“ sa pohybuje od 30 do 100 dolárov.

V ďalšom videu Daleidenovi, opäť v reštaurácii, riaditeľka rady vedúcich zdravotníkov Planned Parenthood Mary Gatterová hovorí už o 75 dolároch za vzorku, pričom mu túto sumu vysvetľuje slovami: „Nechceme sa dostať do pozície, že nás obvinia z kupčenia s tkanivami, ale aj ponúknutá suma musí byť dostatočná, aby sa to oplatilo.“ Aj v tomto rozhovore sa hovorilo o potratových technikách (čiastočným pôrodom), ktoré vtedy boli nezákonné.

V inom videu Dr. Lisa Harrisová za smiechu prisediacich ironizuje, že ľudia by viac chápali ťažkú prácu potratových lekárov, keby vedeli, s akými náročnými situáciami sa stretávajú – napríklad, keď sa „hlava zasekne a nevieme ju dostať von.“ Tieto hlávky sú často už bez očí: Doktorka Uta Landyová (tiež za úškrnu kolegov) si spomína, ako jej prišlo zle, keď: dieťaťu „oko vypadlo rovno na moje kolená.“

Asi najotrasnejšie je priznanie Dr. Ann Schutt-Aineovej, riaditeľky Planned Parenthood pre štáty USA v okolí Mexického zálivu keď popísala, ako obchádza zákon, ktorý zakazuje potrat čiastočným pôrodom: „Keď robím procedúru a vidím, že už sa blíži pupok, popýtam si ďalšie nožnice, ktorými dieťa pridržím pri krčku maternice a odtrhnem jednu alebo obe nohy. Už to potom nie je pôrod (potrat čiastočným pôrodom je označenie pre potraty, kedy lekár nechá ženu porodiť dieťa nožičkami a prestrihne miechu, kým je hlávka ešte vo vnútri, pozn.red.).“

Za zmienku tiež stojí popis odoberania orgánov v knihe Dr. Petra McCullagha – The Fetus as Transplant Donor.

„Prepichovali amniotický vak u ženy tehotnej asi v 14.-16. týždni, uchopili hlávku dieťaťa pinzetou, ťahali ju smerom ku krčku maternice, následne urobili do nej dieru a napojili odsávačku, aby odobrali mozgové bunky. Medzi 16. a 21. týždňom vyvolávali potrat pomocou prostaglandínu. Žene pichli do maternice chemickú látku, čím vyvolali vypudenie dieťaťa z maternice. V 50% prípadoch sa dieťa narodilo živé, ale to ich nezastavilo. Narezali mu brucho, bez akejkoľvek anestézy, a vybrali žalúdok, obličky, atď.“

„Nemôžem už pre nich pracovať. Aj keby to malo pomôcť vyliečiť nejakú chorobu“

Centrum pre medicínsky pokrok však natočilo aj rozhovor so  zamestnankyňou spoločnosti StemExpress Holly O´Donellovou, ktorá prezradila, že úlohou spoločnosti je „pitvať potratené plody a predávať orgány výskumníkom“. Za odmenu Planned Parenthood „dostáva podiel peňazí“, pričom uviedla, že sa jedná o sumy 200 až 300 dolárov za plod. „V podstate je to obchod s tkanivami plodov“. Tiež mu porozprávala o prvom dni v práci: „Toto je hlava. Toto ruka, toto noha,“ komentovali jej kolegovia, keď jej ukazovali telíčko zabitého nenarodeného dieťaťa. Vtedy až zamdlela. Kolegovia ju upokojovali a povedali: „Je pravdou, že mnohí sa nad to nevedia povzniesť.“

O´Donellová Daleidenovi tiež povedala, že si pamätá na jedno potratené dievčatko: „Malo tvár, nebola celá rozdrvená, jej nos bol veľmi výrazný, malo očné viečka, výrazné pery.“ Jej telíčko bolo natoľko neporušené, že jej kolega uviedol: „Toto je naozaj dobrý plod.“ O´Donellová ďalej pokračovala, že lekár začal „strihať vonkajšiu časť brady nožnicami“. Vraj sa nechcela do toho nijak zapájať, no nakoniec mu pomohla rozrezať hlávku, aby mohli vybrať mozog. Potom jej povedal, aby toto dievčatko vyhodila, no bolo natoľko veľké, že sa ani nezmestilo do odpadkového koša. „Držala som ju v rukách, keď sa nikto nepozeral a plakala som. Plakala a uložila do nádoby.“

O´Donellová neskôr Centru priznala, že keď raz jedna jej kolegyňa položila na telíčko ponad srdce nástroj, ktorým sa vyberajú orgány plodu, tak O´Donellová skríkla: „Jeho srdce ešte bije!“ Kolegyňa jej odpovedala: „Z tohto plodu môžeme veľa získať“ a O´Donellovú inštruovala, aby vybrala mozog. „Neviem vám ani opísať, čo som cítila, ale v tej chvíli som pochopila, že už nemôžem pracovať pre túto spoločnosť… aj keby to malo pomôcť vyliečiť nejakú chorobu.“

Samozrejme, ani po ťahaniciach na súdoch so spoločnosťou Planned Parenthood po odhalení s kupčením orgánov detí sa tento nechutný potratársky biznis nezastavil. Centrum pre medicínsky pokrok prinieslo nové video, v ktorom popisuje obzvlášť nechutný výskum na potratených deťoch. Portál lifenews.com priniesol informácie o výskume na Univerzite v Pittsburgu, do ktorého leje Fauciho inštitút (National Institute of Allergy and Infectious Diseases – NIAID) milióny dolárov. Univerzitní vedci v rámci výskumu získali skalp z hlávok nenarodených detí nedávno potratených v piatom mesiaci tehotenstva a tie aplikovali laboratórnym myšiam na chrbát. Následne, dokumentované fotografie ukazujú ako detské vlásky, ktoré mali ďalej rásť deťom, rastú na chrbte týchto zvierat.

Masovokomunikačná doba nám teda umožňuje vidieť, čo sa deje v týchto výskumných centrách, z ktorých potom prichádzajú nové lieky a toľko ospevované vakcíny a v neposlednom rade, umožňuje nám to “správne si formovať svedomie”, ako odporúčal aj hovorca biskupov Kramara. Pokračovať v konzervatívnych a nebodaj aj katolíckych kruhoch v tvrdeniach, že je morálne dovolené používať produkty z tohto masakru na prevenciu proti nejakej chorobe alebo v prípade rizika úmrtia (ktoré v prípade Covidu hrozí len určitej skupine ľudí) a tlačiť plošne mladým a bezrizikových, keď sú známe už aj iné spôsoby liečby, vedie nielen k potieraniu pravdy o tom, ktoré lieky a vakcíny sú takto vyrábané ale aj k tomu, že opätovne tolerujeme zlo, ktoré je hocičo len nie vzdialené a očividne tu nemožno hovoriť o akýchsi “škrupulách”. A už vôbec by sme nemali mlčať o morálnych dôsledkoch masového podávania takýchto vakcín (dokonca aj deťom a mladým, ktorí sú bez rizika), keď dokonca jestvujú aj iné spôsoby liečby, ktoré sú ignorované…

Zarážajúce je, že biskupi ústami svojho hovorcu akoby šli ešte nad rámec toho, čo odporúča Kongregácia pre doktrínu viery vo svojej Nóte o morálnosti použitia neetických vakcín proti Covidu. Tá v bode 4 hovorí: “Dovolené použitie takýchto vakcín nezahŕňa a nesmie zahŕňať akýmkoľvek spôsobom morálne schvaľovanie používania bunkových línií pochádzajúcich z umelo potratených plodov. Žiada sa teda – tak od farmaceutických spoločností, ako aj od vládnych zdravotníckych agentúr – aby sa produkovali, schvaľovali, distribuovali a ponúkali eticky prijateľné vakcíny, ktoré nebudú vytvárať problémy vo svedomí – tak pre zdravotníckych pracovníkov, ako ani pre tých, ktorí majú byť zaočkovaní.“

Ako sa však máme, my veriaci, biť o to, aby sa „produkovali, schvaľovali, distribuovali a ponúkali eticky prijateľné vakcíny, ktoré nebudú vytvárať problémy vo svedomí“, keď v masovom meradle sme prijali túto vakcináciu a ešte umlčiavame svedomia iným s tým, že sa jedná o „vzdialené zlo“?!

Dodatok kňaza v reakcii na odpovede hovorcu biskupov:

„Výhrada vo svedomí“ je právnicky termín. Právo sa riadiť svojím svedomím je záležitosťou morálky. Právo i morálka sú dané pre dobro človeka. Človek môže svoj osobný rozvoj dosiahnuť iba tak, že žije v spoločnosti. Každý človek dostal od Stvoriteľa schopnosť i poslanie žiť svoj život, používať slobodu, svoje schopnosti i dobré meno ako aj požadovať od iných, aby mu nebránili v tomto poslaní. Je to morálne právo. Zároveň má povinnosť neporušovať toto právo u iných. Je to morálna povinnosť. Zosúladiť morálne právo i povinnosť jednotlivcov pre spoločné dobro je úlohou právnych noriem – zákonov. Preto hovoríme o dvoch poriadkoch, z ktorých každý má svoje cieľ. Právny poriadok určuje svojimi zákonmi nájsť čo najschodnejšiu cestu k spoločnému dobru.

To prinajmenšom znamená, aby spoločnosť ľudí žila v pokoji, v jednote a rozvíjala sa. Morálny poriadok so svojimi zákonmi vedie človeka k tomu, aby pestoval čnosť a bojoval proti neresti (hriechu) a tým naplnil svoj cieľ – zdokonalil sa a po smrti získal odmenu v nebi. Tieto dva poriadky nie sú rovnocenné kvôli cieľu. Cieľom práva je časné blaho kým morálky večné. Nie sú rovnocenné ani z pohľadu noriem. Kým právnici tvoria normy na základe požiadaviek, ktoré smerujú pre spoločné dobro tak moralisti učia normám, ktoré sú už vytvorené. Tieto morálne normy (prirodzené právo) určujú čo je správne v živote tak jednotlivca ako i spoločnosti. Preto právny poriadok je podriadený morálnemu poriadku a tým i právne zákony sú podriadené morálnym normám. Jedna z morálnych noriem znie: človek „..má právo jednať vo svedomí a slobode, aby osobne urobil mravné rozhodnutie. Nesmie byť nútený, aby jednal proti svojmu svedomiu. Nesmie sa mu zabrániť, aby jednal podľa svojho svedomia..“. (Katechizmus čl. 1782). Preto učením Cirkvi je, že svedomie viaže viac podriadeného ako príkaz nadriadeného. Dôvod: Poslúchať Boha je prednejšie ako poslúchať človeka.”

Marína Kovačičová