Je to oficiálne: Vláda navrhla zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Je známy dátum, kedy by mal úrad zaniknúť

Bratislava 6. decembra 2023  (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák,Martin Baumann)

Aktualizované 6. decembra 2023 14:37

Zmeny týkajúce sa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) nie sú len o jednom človeku, právny štát nemôže stáť na jednej špeciálnej inštitúcii. Skonštatovala to strana Hlas-SD v súvislosti so zmenami týkajúcimi sa postavenia úradu a vyjadrením šéfa ÚŠP Daniela Lipšica. Ten avizoval, že je pripravený vzdať sa funkcie, ak vláda garantuje zachovanie postavenia úradu

“Zmeny nie sú a nebudú o jednom človeku. Politik Daniel Lipšic sa nikdy nemal stať špeciálnym prokurátorom, preto jeho vyjadrenia nemá zmysel komentovať. Právny štát nemôže stáť na existencii jednej mimoriadnej inštitúcie a už vôbec nie na funkcii jedného človeka,” uviedla v reakcii na vyjadrenia šéfa ÚŠP strana Hlas-SD.

Strana tvrdí, že zmeny v príslušných zákonoch z dielne rezortu spravodlivosti majú priblížiť trestné právo k vyspelým krajinám. Súčasťou zmien je podľa Hlasu-SD aj zmena v inštitúciách trestného práva. Strana pripomenula, že už pred voľbami hovorila o potrebe pozrieť sa na fungovanie špeciálnych inštitúcií po dvadsiatich rokoch ich existencie. Deklarovala, že ministerstvo spravodlivosti o téme diskutovalo s odborníkmi.

Lipšic je pripravený vzdať sa funkcie. Má ale podmienky

Vláda navrhla zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry

Špeciálna prokuratúra by mala zaniknúť k 15. januáru budúceho roka, vyplýva z novely Trestného zákona, ktorú vláda schválila s pripomienkami. Prokurátori špeciálnej prokuratúry by sa mali presunúť pod generálneho prokurátora. Návrh počíta s tým, že budú pridelení na jednotlivé organizačné zložky generálnej prokuratúry.

Vláda pri zmene argumentuje odstránením nesúladu v systéme prokuratúry a názorom expertov hodnotiacich aplikačnú prax. “Odborné poznatky z doterajšej činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry nasvedčujú tomu, že súčasné usporiadanie Generálnej prokuratúry SR s osobitnou súčasťou, ktorou je ÚŠP, nie je ideálne a nevyhnutne si vyžaduje štrukturálne zmeny,” zdôraznilo ministerstvo spravodlivosti ako predkladateľ návrhu.

Cieľom návrhu je preto podľa rezortu nájdenie kompromisu medzi rozporuplnými názormi na existenciu ÚŠP a prijatie takej právnej úpravy, ktorá povedie nielen k zvýšeniu efektivity konania prokuratúry ako celku, nezávislosti prokuratúry na politických vplyvoch a k rešpektovaniu princípov právneho štátu, “ale obstojí aj pri zmene vládnej garnitúry”.

Právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu má prejsť do pôsobnosti krajských prokuratúra, dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre SR. “Krajské prokuratúry disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom,” zdôraznil rezort spravodlivosti.

Žilinka sa rázne ohradil: Takéto vyjadrenia považuje za dehonestujúce a neprípustne

Návrh novely trestného zákona takisto rozširuje možnosti individualizácie trestu s ambíciou zlepšiť podmienky pre ukladanie primeraných trestov súdmi v jednotlivých prípadoch, “najmä s prihliadnutím na okolnosti spáchaného trestného činu, osobu a pomery páchateľa, a to najmä zavedením dostatočného rozsahu dolnej a hornej hranice sadzieb trestu odňatia slobody a posilnením možnosti ukladania alternatívnych trestov”.

Viac sa majú používať najmä peňažné tresty a tresty domáceho prostredia, úprava reaguje aj na preplnenosť slovenských väzníc a poznatky, že trest odňatia slobody nesmeruje k efektívnej resocializácii páchateľov a neodradzuje ich od prípadnej recidívy.

Návrh novely tiež zmierňuje neprimerane prísne sankcie pri niektorých druhoch trestných činov s ohľadom na spoločenskú nebezpečnosť jednotlivých trestných činov, konkrétny chránený záujem a jeho význam. “Zosúlaďujú sa trestné sadzby pri niektorých trestných činoch a odstraňujú sa neodôvodnené rozdiely a nesystémové nastavenie niektorých trestných sadzieb. Upravujú sa hranice škody tak, aby to zodpovedalo aktuálnej spoločensko-ekonomickej situácii a jej predpokladanému vývoju v najbližšej dobe, a to najmä s prihliadnutím na historickú, súčasnú a očakávanú infláciu,” dodáva rezort v dôvodovej správe.

Premiér: Úrad špeciálnej prokuratúry sa nedá opraviť

Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa nedá opraviť. Po rokovaní vlády to uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD) v súvislosti s rušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Za svojím rozhodnutím si stojí. Je pripravený spolu s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer-SD) obhajovať návrh v parlamente.

Je potrebné dostať ÚŠP pod kontrolu Generálnej prokuratúry (GP) SR tak, ako to vždy malo byť, povedal Fico. Privítal vyjadrenie GP, že je pripravená zvládnuť mnohé špeciálne prípady, ktorými sa ÚŠP zaoberala. “ÚŠP sa jednoducho nedá opraviť. Lipšic tam vošiel ako losos z mora, vytrel sa na tom úrade a zanechal tam po sebe desiatky podobných prokurátorov, ako je on. Preto je tento úrad v podstate nenapraviteľný,” povedal premiér. Tvrdí, že špeciálna prokuratúra prispievala k porušovaniu ľudských práv, dokazujú to napríklad nálezy Ústavného súdu SR či rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Dôvodom zrušenia ÚŠP je podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) jeho systémové zaujatie. Situáciu v úrade nebolo možné vyriešiť len personálnymi zmenami. “Systémová zaujatosť je právny pojem, ktorý znamená, že ak je zaujatý vrcholný predstaviteľ nejakej inštitúcie, tak jeho podriadení sú takisto zaujatí, pretože majú tendenciu rozhodovať v prospech svojho nadriadeného tak, aby bol spokojný,” povedal Susko.

Prokurátori ÚŠP podľa Fica nikam neodchádzajú. Rozhodne sa o ich pôsobení, či ostanú na GP priamo alebo pôjdu na krajské či okresné prokuratúry. Doplnil, že Špecializovaný trestný súd ostáva súčasťou súdnictva.

Susko si nemyslí, že krajskí prokurátori sú menej erudovaní na to, aby zvládli vyšetrovanie trestných činov spod ÚŠP. Takisto aj v súčasnosti vyšetrujú ekonomické trestné činy v obrovských výškach a nemajú s tým podľa ministra žiadny problém.