História: V spore o vodné dielo Gabčíkovo – Nagymaros rozhodol Medzinárodný súdny dvor pred 22 rokmi

Bratislava 25. septembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš, Štefan Kačena)

Medzinárodný súdny dvor v Haagu 25. septembra 1997 rozhodol v súdnom spore medzi Maďarskom a Slovenskou republikou o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN). Spoločné vybudované vodné diela mali okrem výroby elektrickej energie zabezpečiť aj plynulosť vodnej dopravy na Dunaji a ochranu priľahlých území pred povodňami

S budovaním Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros sa začalo na základe medzinárodnej zmluvy medzi Československom a Maďarskom z roku 1977. Maďarsko ale v roku 1989 ukončilo práce na svojej časti stavby a od zmluvy jednostranne odstúpilo.

Medzinárodný súdny dvor sa v rozsudku vo väčšine sporných otázok priklonil na stranu Slovenska. Potvrdil platnosť zmluvy o výstavbe a využívaní spoločného vodného diela. Vyhlásil, že Maďarsko nebolo oprávnené prerušiť práce na stavbe vodného diela a ani nemalo odstúpiť od medzištátnej zmluvy. Súd tiež konštatoval, že vybudovanie náhradného riešenia na slovenskej strane Dunaja, ktoré umožnilo prevádzkovať slovenský stupeň Gabčíkovo, je oprávnené. Podľa rozhodnutia súdu ho ale nemala československá strana v októbri 1992 jednostranne uviesť do prevádzky.

Od mája 1996 je na dobudovanej časti vodného diela v stálej prevádzke Vodná elektráreň Gabčíkovo (VEG), ktorá je najväčšou slovenskou vodnou elektrárňou a podieľa sa na výrobe približne desatiny všetkej elektrickej energie spotrebovanej v krajine. Elektráreň s ôsmimi výkonnými turbogenerátormi s inštalovaným výkonom 720 megawattov navrhli a vybudovali ako regulačnú elektráreň. Jej hydroagregáty sú schopné prispôsobovať výkon zaťaženiu a potrebám elektrizačnej sústavy. Pre nevybudovanie maďarskej časti Nagymaros však elektráreň pracuje len v priebežnom režime, v závislosti od aktuálnych prietokov v Dunaji. To znamená, že sa naraz nepoužívajú všetky agregáty a nevyužíva sa ich značný výkonový rozsah.

Slovensko ako nástupnícky štát Československa a Maďarsko sa mali podľa rozhodnutia haagskeho súdneho dvora dohodnúť na tom, ako zabezpečia realizáciu cieľov zmluvy z roku 1977. To sa dodnes nestalo, pretože Maďarsko o dostavbe vodného diela neuvažuje.

V spoločnom slovensko-maďarskom memorande, vypracovanom pre Medzinárodný súdny dvor v Haagu v januári 2010, sa zosumarizoval priebeh a výsledky všetkých dovtedy uskutočnených vzájomných rokovaní a zástupcovia Slovenska a Maďarska vyjadrili názor, že by bolo predčasné s kauzou Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros hýbať. V nedoriešenej kauze sa preto naďalej zachováva status quo.