Začiatkom 90. rokov sa stala nakrátko ministerkou pre ženy a mládež, no vtedy ešte nebola natoľko známou. Iné to už bolo, keď v roku 2005 ako historicky prvá žena nastúpila do čela nemeckej vlády, čo štvrtýkrát za sebou potvrdili aktuálne voľby.
“Nebol to pocit, že dochádza pre ženy k veľkému prielomu, pretože Merkelová neprichádzala so žiadnou feministickou agendou,” poznamenáva politologička Laura-Kristine Krauseová z Progresívneho centra v Berlíne, zaoberajúca sa pôsobením žien v nemeckých politických stranách, v rozhovore pre český web Aktuálně.cz.
“Merkelová z môjho pohľadu nerobila politiku ako žena, nikdy to nestavala do popredia. Je političkou a náhodou tiež ženou,” myslí si ďalej. “Svojím typom je takmer postfeministická. Je vnímaná menej ako žena, pretože si jednoducho robí svoje veci,” dodáva.
Aj na aprílovej pódiovej diskusii v Berlíne váhala pri otázke, či je feministka, pričom o sebe to bez váhania povedala generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová aj “prvá dcéra” USA Ivanka Trumpová.
Žiadne feministické aspekty v Merkelovej politike nenachádza ani jej životopisec Stephan Hebel, redaktor denníka Frankfurter Rundschau, autor knihy s podivuhodným názvom “Matka Blamáž. Prečo národ nepotrebuje Angelu Merkelovú a jej politiku”. Podľa neho Merkelovej nezáleží priviesť viac žien do politiky, či sústrediť ich okolo seba. “Ženu, ktorá by sa jej vážne postavila do cesty, by Merkelová vyriadila rovnako chladne, ako to urobila s mnohými mužskými konkurentmi,” konštatuje Hebel.
Krauseová sa snaží vysvetliť, prečo sa ani v krajine, kde už štvrtýkrát za sebou vyhrala voľby žena, sa ženy do politiky nehrnú. Nemyslí si, že ženy o politiku záujem nemajú, ale často dávajú prednosť skôr občianskemu než politickému angažovaniu. A tak aj nemecká politika je stále do značnej miery doménou mužov, hoci práve z Merkelovej CDU je ministerkou “mužského” rezortu obrany Ursula von der Leyenová či podpredsedníčkou strany Julia Klöcknerová.
They got the dress code email alright: Ursula von der Leyen, Angela Merkel & Julia Kloeckner at the CDU party convention in Essen, Germany pic.twitter.com/OgfqXUQz7i
— Derek Momodu (@DelMody) 6. decembra 2016
.
Hoci Hebel osobu kancelárky ostro politicky kritizuje, vyzdvihuje jej recept na úspech, ktorým sú “neochvejný pokoj a silné nervy” a sympatie u voličov vzbudzuje tiež tým, že “nerobí žiadne zbytočne veľké gestá ani pózy” (hoci preferovala heslo “Zvládneme to”, ktoré jej príliš nevyšlo – pozn. red.). Známa je aj jej ospevovaná i kritizovaná “schopnosť taktizovať, vyčkávať a nechávať si všetky dvere otvorené”. Pojmom “merkelizmus” sa niekedy aj posmešne nazýva schopnosť pridať sa včas na stranu názorovej väčšiny.