Hajšel uvádza, že hoci Macedónsko zmenilo vlani svoj názov na Severné Macedónsko, len preto aby vyhovelo Európskej únii, aj tak nedostalo pozvanie na rokovanie o vstupe do EÚ. Pozvanie zablokoval hlavne francúzsky prezident Emmanuel Macron s podporou Dánska a Holandska.
Hajšel ďalej informuje, že v macedónskom Skopje padla vláda a Európska únia stratila veľa zo svojej dôveryhodnosti na území Balkánu, ktorého krajiny by sa postupne mali stať členmi EÚ, čo potvrdil na stretnutí v Zahraničnom výbore EP aj komisár pre rozširovanie EÚ Oliver Varhelyi.
Varhelyi na stretnutí zároveň predstavil návrh novej metodológie vedenia rokovaní o vstupe kandidátskych krajín. Podľa Hajšela sa takto Brusel snaží vyhovieť francúzskemu prezidentovi Macronovi, ako aj ubezpečiť kandidátske štáty z Balkánu, že sa s nimi v EÚ počíta. Taktiež má zavedenie novej metodiky celému procesu rozširovania únie navrátiť dôveryhodnosť a dynamiku.
“Nový prístup umožní otvoriť rokovania v tématických okruhoch, pričom najväčšia vážnosť sa bude prikladať oblasti demokracie a právneho štátu. Ak by to ale malo znamenať, že rokovania v každej oblasti budú trvať jeden rok a k ďalšej oblasti sa pristúpi až po uzavretí predchádzajúceho okruhu, potom to síce môže celý proces urýchliť a sprehľadniť, ale naopak aj skomplikovať, keďže vývoj je dynamický. Oveľa rozumnejšie by bolo otvoriť rokovania vo všetkých oblastiach naraz a uzatvárať ich podľa pripravenosti v každej z nich,” myslí si Hajšel.
Na záver dodal, že podporuje Európsku komisiu v jej odporúčaní začať čo najskôr rokovania o vstupe aj s Albánskom a Severným Macedónskom. “Možnosť tieto rokovania pozastaviť alebo ich zablokovať má byť iste ubezpečením práve pre takých európskych lídrov ako je Emmanuel Macron, že tento proces sa v prípade veľkého regresu v kandidátskych štátoch dá zvrátiť. Či mu to ale bude stačiť, je otázne,” uzavrel.
Tatiana Stará