Kyjev 11. júla 2015 (HSP//HSP-Petros Giannakouris)
V Bruseli čakali, že grécke referendum niečo zmení. Gréci síce povedali svoje „nie“, ale čo to vlastne znamenalo? Nič. Grékom dávajú ďalšie termíny na rozmyslenie. Jeden vypršal predvčerom. Zmenilo sa niečo? Nič. Teraz sa čaká na nedeľu. Zmení sa niečo?Nie
Gréci lavírujú, špekulujú, vydierajú. Boli by sprostí, keby to nerobili. Zo súčasnej situácie chcú vytĺcť čo najviac. Robil by to tak každý. Všetky tieto špekulácie budú pokračovať ešte dlho. Stále sa hovorí o gréckych dlhoch, ale bežný Slovák ani nevie, komu a koľko dlhujú Gréci. Je toho veľa, málo, tak akurát? Posúďte si sami.
V súčasnosti Gréci dlhujú veriteľom a spol. vyše 320 miliárd eur. Je to cca 175 percent hrubého domáceho produktu krajiny. Pekne! Vo vzťahu k HDP ide o druhý najväčší dlh na svete. Grékov predbehli už iba Japonci.
Kto sú tí veritelia? Najväčším veriteľom Grécka je Európsky fond finančnej stability (EFFS), ktorému grécka vláda dlhuje takmer 131 miliardu eur. Jednotlivým štátom eurozóny Grécko dlhuje 53 miliárd eur, ďalších 27 miliárd eur Európskej centrálnej banke (ECB) a približne 20 miliárd Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Grécko na prelome júna a júla nesplatilo MMF časť dlhu a stalo sa tak prvou vyspelou ekonomikou v histórii organizácie, ktorá včas nesplatila pôžičku. Gréci lámu rekordy…
Ideme ďalej. Ďalších 89 miliárd eur tvorí objem núdzového programu financovania gréckych bánk (ELA) Európskou centrálnou bankou (ECB). Toto financovanie je pre grécke banky jedinou náhradou za odliv vkladov. Z jednotlivých krajín sú najväčšími veriteľmi Grécka Nemecko (68 miliárd eur), Francúzsko (44 miliárd eur) a Taliansko (38 miliárd). Tieto sumy zahŕňajú pôžičky aj prostriedky z Európskeho fondu finančnej stability. Ďalšími veriteľmi sú grécke a ďalšie zahraničné banky, súkromní investori a iné spoločnosti.
Gréci nemajú ani najmenšiu šancu, aby v dohľadnom čase splatili aspoň časť svojho dlhu. Niet sa čomu čudovať, že „Tsiprasovci“ špekulujú, lavírujú a vydierajú Brusel a spol. Nemajú ako v dobrej rozprávke 3 cesty. Majú iba dve a obidve sú zle. Žiadny veľký rozdiel pre nich nebude, či už zostanú v EÚ a eurozóne alebo ich z oboch štruktúr vykopnú. Obrovské problémy budú mať v každom prípade. Preto sa Gréci snažia zvoliť to najmenšie zlo – avšak ani samí nevedia, ktoré konkrétne je menšie…
Eugen Rusnák