Za tých pätnásť rokov činnosti hostil viacerých prominentných prednášateľov ako Davida Camerona, Madeleine Albrightovú, Andersa Fogh Rasmussena, Ursulu von der Leyenovú, Johna McCaina či Zbigniewa Brzezinskeho. Organizovanie týchto opulentných konferencií je okrem iného štedro dotované aj z kapitoly ministerstva zahraničných vecí. Len za obdobie rokov 2015 až 2020 dostala táto mimovládna organizácia, ktorá je nesporne financovaná aj z USA, len od slovenskej vlády dotácie vo výške 2,6 milióna eur.

Je jasné, že takáto inštitúcia sa snaží ovplyvňovať verejnú mienku na Slovensku. Podľa jej samotného výskumu sa však ukazuje, že jej úsilie nie celkom padá na úrodnú pôdu. Práve GLOBSEC totiž nedávno zverejnil prieskum, podľa ktorého až polovica respondentov verí tomu, že ich hodnoty sú ohrozované „Západom“. Na tomto výsledku má iste najväčšiu zásluhu spôsob, akým slovenskí politici komunikujú hodnoty, ktoré nám chce Západ nanútiť. Zavádzanie pravidiel politickej korektnosti, tlak na uplatňovanie nadpráv sexuálnych, etnických či náboženských menšín vyvoláva v prevažne konzervatívnej slovenskej spoločnosti prirodzený odpor. Predstava, že tieto hodnoty budú do slovenskej spoločnosti násilne implementované, vyvoláva logické obavy a nesúhlas.

Rovnako viac ako polovica respondentov, konkrétne päťdesiattri percent vníma USA ako hrozbu. Aj táto skutočnosť sa dá ľahko vysvetliť. Intervencionalistická politika USA v posledných rokoch vyvolala množstvo negatívnych dôsledkov a geopolitické problémy nielenže nevyriešila, ale, naopak, ich ešte podstatne viac skomplikovala. Obzvlášť negatívne bola na Slovensku vnímaná intervencia v bývalej Juhoslávii a podpora vzniku polomafiánskeho štátu Kosovo, ktoré Slovensko ako jedna z piatich krajín Európskej únie dosiaľ neuznalo. Negatívne je vnímaná aj intervencia v Afganistane, v Iraku či v Sýrii.

Zaujímavá je aj skutočnosť, že väčšina respondentov, ktorí vnímajú západnú spoločnosť ako hrozbu, preferujú silnejšieho lídra pred liberálnou demokraciou. Aj táto skutočnosť sa dá ľahko vysvetliť. Pre množstvo ľudí znamená súčasná liberálna demokracia stratu istôt, pokles životnej úrovne, nestabilitu a samotná demokracia či sloboda slova znamená pre bežných ľudí len nevyužitý potenciál, ktorí im nič nedáva. Je preto logické, že možnosti liberálnej demokracie nevedia reálne využiť, a preto preferujú ekonomickú stabilitu a istoty, ktoré im často autoritatívnejší líder dokáže poskytnúť.

Podľa tohto výskumu sú títo ľudia náchylnejší veriť konšpiračným teóriám a iste značne frustrujúca je pre zadávateľov prieskumu aj skutočnosť, že protiamerický sentiment je na Slovensku podstatne vyšší než protiruský. Rusko ako hroznu vníma, a to napriek silnej masáži mainstreamových médií, len dvadsaťšesť percent respondentov.

Schopnosť veriť takzvaným konšpiračným teóriám je priamo úmerná nedôveryhodnosti mediálneho mainstreamu. Médiá hlavného prúdu boli viackrát usvedčené z ohýbania faktov, ideologickej interpretácie, predovšetkým vo vojenských dobrodružstvách ako vojna v Iraku, v bývalej Juhoslávii či v Líbyi. Po tom, ako mnohé z nich miesto informovania robili proNATO-vskú propagandu, stratili dôveryhodnosť a ľudia si začali vyhľadávať iné zdroje informácii.

Zaujímavé a pre ľudí z GLOBSECU musí byť nemilé zistenie, že Slováci sú minimálne v strednej Európe najmenej rusofóbnym národom. Je to spôsobené viacerými okolnosťami. Väčšina Slovákov nepodľahla falošnej demagógii a vníma okupáciu z roku 1968 ako akt konkrétnych politických síl vtedajšieho Sovietskeho zväzu a rozlišuje medzi súčasným Ruskom a jeho predstaviteľmi, ktorí rozhodne nie sú dedičmi vtedajšej politiky. Rusko je zo strany väčšiny Slovákov vnímané ako neimperiálny partner, ktorý nám zabezpečuje pravidelný a bezpečný prísun surovín, prevažne energonosičov, teda plyn a ropu. Incident z rokov 2008 – 2009 je správne pripisovaný obštrukciám na ukrajinskej strane.

No a nakoniec veľmi frustrujúco pre zadávateľov musí pôsobiť aj zistenie, že protesty po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktoré viedli k zmene vlády, boli podľa respondentov prieskumu organizované a financované zo zahraničia. Napriek tomu, že jasné, jednoznačné a nezvratné dôkazy o tom nie sú, je každému súdnemu človeku jasné, že tato tragédia bola veľmi úspešne a veľmi cynicky zneužitá na zmenu mocenských pomerov. Na verejnosť unikli viaceré dôkazy ako novinári z krajne proamerického plátku týždeň.sk, konkrétne Martin Mojžiš brífoval, respektíve pripravoval scenár protestov s formálnymi tvárami iniciatívy Za slušne Slovensko Jurajom Šeligom a Karolínou Farskou a mnohými ďalšími. Nakoniec sa ukázalo, že minimálne medzi prezidentským palácom a organizátormi protestov bola koordinácia a úzka spolupráca, ktorá rezultovala do akvizície hovorcu tejto iniciatívy Juraja Šeligu na post podpredsedu Kiskovej strany Za ľudí.

Rovnako skutočnosť, že sedemdesiatdeväť percent respondentov pokladá médiá za slobodné, ale len štyridsaťšesť percent ich pokladá aj za dôveryhodné, svedčí o tom, že si ľudia uvedomujú postupnú oligarchizáciu médií. Po nástupe online žurnalistiky začali totiž zisky printových médií prudko klesať, čo viedlo k exitom zahraničných, hlavne nemeckých akcionárov na našom trhu. To využili predovšetkým slovenské oligarchické skupiny, najmä Penta (Media and News Holding, ktorá kontroluje Plus JEDEN DEŇ, PLUS 7 DNÍ, štyridsať percent akcií denníka SME, týždenník Trend a mnoho ďalších médií) či finančná skupina J&T, ktorá kontroluje viacero tlačovín a spravodajských webov, ale aj televíziu JOJ. Konzumenti médií vnímajú, že akcionári týchto médií ich pokladajú za svoj „atómový kufrík“ s cieľom ovplyvňovať verejnú mienku na Slovensku, predovšetkým však vykresľovať seba a svoje aktivity čo v najlepšom svetle.

Vlastníctvo médií je zároveň aj poistkou pred útokom konkurenčných skupín. Realita tú skutočnosť jasne potvrdzuje, keďže finančná skupina Penta mala po prevalení kauzy Gorila to najhoršie mediálne renomé. Jej meno sa ešte zneužívalo vo volebnej kampani pred voľbami v roku 2020. Z legislatívnych aktivít, ktoré mali regulovať činnosť tejto skupiny, sa však žiadne neprijali. Hneď po voľbách skončili akékoľvek diskusie o lex Haščák, nijako sa neobmedzuje zisk súkromných zdravotných poisťovní (poisťovňa Dôvera patrí tejto skupine), naopak, na štátne top manažérske posty napríklad vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VZP) boli dosadení manažéri, ktorí dlhé roky pôsobili práve v Pente.

Výsledky tohto prieskumu musia byť pre GLOBSEC značne frustrujúce. Ich dlhodobá a systematická činnosť pri ovplyvňovaní názorov Slovákov má, našťastie, len veľmi chabé výsledky.

Roman Michelko